Možno väčšina neprežíva podobne dramatické zdravotné problémy už v tridsiatke. Dlhodobé používanie zle tvarovanej obuvi však časom u každého aspoň čiastočne ničí svaly a kĺby.
Myšlienka zaoberať sa vzťahom chôdze, správne zvolenej obuvi i celkovej starostlivosti o nohy vznikla v USA. Stihla sa udomácniť už aj v Európe, napríklad v Nemecku. Podľa vzoru českých lekárov sa na Slovensku odboru podológia ako jeden z prvých venuje Vladimír Hostýn. "Problém zdravých nôh treba chápať komplexne," hovorí. "Súvisí so správnou starostlivosťou o dolné končatiny, ktorým mnohí nevenujú dostatočnú pozornosť, s prístupom obuvníckeho priemyslu, ktorý zdravotné hľadisko často ignoruje a tiež s búraním mýtov o charaktere pomoci chorej nohe."
Vysoké opätky a ženské sebavedomie
Ktorá žena by odolala dizajnérsky dokonalým lodičkám, najmä ak zlepšia vzhľad jej nohy? "Vysoké opätky robia lýtka príťažlivejšie a nohu opticky predlžujú," vysvetľuje doktor Hostýn. "No postaviť sa na osem- i viac centimetrové opätky znamená presunúť ťažisko tela dopredu. V tej chvíli sa mení ohnutie chrbtice a zaťažuje sa jej bedrová časť. Pri dlhodobom nosení takejto obuvi dochádza k štrukturálnym zmenám svalov a neskôr i kostí. Signálom je bolesť hlavy alebo krčnej chrbtice."
Neprirodzený tvar svalov zhoršuje obeh krvi v tepnách a žilách. Niekto môže potom trpieť svalovými kŕčmi na lýtkach, opuchmi a kŕčovými žilami. Aj keď podstata problému môže byť vrodená, voľba nevhodnej obuvi tento proces urýchli a zdramatizuje.
Nedostatočne vyživovaným častiam nohy na vysokých opätkoch hrozia aj zápaly, ktoré sa niekedy prepracujú do štádia ťažko sa hojaceho vredu predkolenia. Navyše sa skracujú svaly na chodidle, prsty sa ohýnajú dovnútra a vznikajú otlaky, ktoré sa musia neraz odstraňovať chirurgicky.
Zhoršuje sa aj stabilita nohy. Vysoké opätky netlmia nárazy, energia sa preto prenáša do celého tela. Pozorovať to môžeme aj na mladých ženách, ktorým pri takejto chôdzi vibrujú i lícne svaly. Dôsledkom sú štrukturálne zmeny na kolenných a bedrových kĺboch.
Predkovia boli múdrejší
Kedysi sa chodilo viac po prirodzenom podklade - či už tráve alebo vychodených cestách. Dnes odolnosť dolných končatín skúšame najmä na tvrdom betóne a asfalte, chodiť naboso sa odvážime nanajvýš doma. Naši predkovia boli múdrejší aj v tom, že pred kúpou obuvi absolvovali malý test. Položili si nohu na papier a obkreslili jej tvar v polohe záťaže. Topánka musela byť nielen dlhšia, ale aj širšia ako noha.
Aj v tomto prípade výrobcovia zlyhávajú. Podľahli móde a obchody tvrdohlavo zapĺňajú často úzkou, do špica tvarovanou obuvou. Takáto topánka stláča neprirodzene kĺby, ktoré rokmi menia svoj tvar. Vybočené prsty sa v zmenenej polohe o seba trú, vznikajú odreniny, ranky, kurie oká, darí sa lepšie mykózam a vytvárajú sa výrastky, ktoré ešte viac komplikujú nosenie obuvi.
Ani letné sandále
V lete síce s nadšením siahame po otvorených sandáloch, ale ani tie napriek zdravému vetraniu nie sú podľa odborníkov výhrou. "Jednotlivé veľkosti zastupujú priemerný tvar nohy, väčšina ľudí však má individuálne disharmónie a preto sandál nemusí zodpovedať stavbe jeho prstov či obvodu členka. Každé pritesné miesto môže odštartovať zápal na koži a naopak privoľný sandál, ktorý na nohe dobre nesedí, môže byť dôvodom na nesprávnu chôdzu a neskôr kĺbové zmeny. Ide samozrejme o dlhoročné zlozvyky," vysvetľuje odborník na podológiu.
Šľapky sú dokonca absolútnou prehrou pre zdravé nohy. Trením o obuv, navyše v suchom a prašnom prostredí, koža hrubne, potom praská a tým sa vytvárajú ranky, do ktorých ľahko prenikne infekcia. Neistej polohe šľapiek treba prispôsobiť aj štýl chôdze, aby sa nezošmykli z nôh, a nositeľ opäť neberie ohľad na svaly a kĺby.
Trpí už detská noha
V posledných rokoch trh zaplavili lacné topánky a tenisky, ktoré často nezodpovedajú základným kritériám zdravej obuvi. Je to problém najmä pre detskú nohu - ak sa deformuje v období vývoja, v dospelosti s tým už ťažko niečo urobiť. "Sledoval som raz skupinu detí v jednej škôlke, ktorým som odmeral nohy pred prázdninami a po nich. Rodičia neregistrovali nárast nohy a nekúpili im nové papuče. Aj v obuvi z mäkkého materiálu mali prsty skrčené," hovorí doktor Hostýn. Deťom to spôsobovalo problémy pri chôdzi a niekomu aj bolesti v päte. Ak sa dieťa nechce obuť, rodičia by mali rýchlo porovnať aktuálnu veľkosť chodidla a jeho topánok. Stačí na to kus papiera a ceruzka.