Článok bol uverejnený so súhlasom babetko.sk
Pri normálnom vnútromaternicovom tehotenstve sa po splynutí spermie s vajíčkom transportuje novovzniknutý zárodok vajcovodom do maternice. V tehotensky zmenenej sliznici maternice sú najlepšie podmienky pre vývoj a rast embrya. Avšak bunky trofoblastu sú natoľko prispôsobivé, že sú schopné zaistiť výživu nového života aj v menej vhodnom prostredí. Ak sa teda zárodok neocitne v požadovanú dobu v maternici, môže sa uchytiť a rásť aj inde. Vtedy hovoríme o mimomaternicovom tehotenstve – graviditas extrauterina. Takéto tehotenstvo vzniká najčastejšie vo vajcovode (vajíčko ľahko uviazne najmä vo vajíčkovode, ktorý je zmenený po prekonanom zápale, sú tam rôzne zrasty a jazvičky, tento stav je najčastejšie označovaný ako nepriechodnosť vajcovodov a pod.).Výnimočne vzniká extrauterinné tehotenstvo aj inde ako vo vajíčkovode.
V mimomaternicovom tehotenstve chýbajú optimálne podmienky pre správny vývoj plodu, následkom čoho tehotenstvo zvyčajne odumiera. Tkanivo, z ktorého neskôr vzniká placenta – trofoblast sa správa tak ako v maternici. To znamená, že prerastá do okolitých štruktúr, narušuje cievy. Vajíčkovod nie je pre zárodok a inváziu trofoblastu vhodným prostredím, jeho stena je tenká, cievy nedokážu reagovať, ako cievy vo výstelke maternice. Dochádza k narušeniu steny cievy vajíčkovodu a ku krvácaniu do brušnej dutiny. Klinickými prejavmi pri mimomaternicovom tehotenstve sú spočiatku bolesti v podbrušku a nepravidelné krvácanie z maternice, spôsobené hormonálnymi zmenami. Pri krvácaní do brušnej dutiny sa jedná vážny stav, vyžadujúci si okamžitý lekársky zásah.
Mimomaternicové tehotenstvo sa diagnostikuje pomerne ťažko, lebo spočiatku nemá tehotná žena problémy odlišné od priebehu normálneho tehotenstva. Prvým príznakom býva slabé a nepravidelné krvácanie z rodidiel. Podozrenie na takéto tehotenstvo vzrastá, ak je tehotenský test pozitívny a ultrazvukové vyšetrenie nezobrazí plodové vajíčko v maternici. Mimomaternicové tehotenstvo sa definitívne potvrdí až pri prehliadke brušnej dutiny - laparoskopicky alebo klasickou operáciou. Pri laparoskopickom vyšetrení sa v celkovej narkóze, maličkým rezom tesne pod pupkom, zavedie do brušnej dutiny tenká trubička s optikou. Lekári sa snažia o čo najmenší a čo najšetrnejší zákrok, aby neumenšili šancu na ďalšie tehotenstvo. Okrem operačného postupu existuje aj medikamentózny postup, keď sa farmakologicky účinné látky podávajú celkovo, alebo lokálne do postihnutej časti vajíčkovodu pri operácii.
Počet mimomaternicových tehotenstiev tvorí len zlomok všetkých tehotenstiev. Pre mimomaternicové tehotenstvo bolo ošetrených v roku 2002 v SR 550 žien, čo predstavuje 1,1 % na 100 ústavných pôrodov. Najvyšší počet žien ošetrených pre mimomaternicové tehotenstvo na 100 ústavných pôrodov bol v Bratislavskom kraji 1,6 %. Okrem toho mnoho zárodkov, ktoré sa uchytia vo vajcovode pomerne skoro zanikne bez toho, aby sa o tom žena alebo lekár dozvedeli.
Zo zahraničia: Brušná tehotnosť, vajíčkovodová tehotnosť Článok bol uverejnený so súhlasom m-ww.de
Prehľad Vajíčkovodová a brušná tehotnosť sa označujú ako extrauterinná tehotnosť (EU). Dochádza pritom k uhniezdeniu oplodneného vajíčka mimo maternice. Embryo sa v rannej fáze môže vyvíjať normálne, v priebehu prvých troch mesiacov však spravidla odumiera. Typickými ťažkosťami sú jednostranné často veľmi silné bolesti v podbruší a (väčšinou) vaginálne krvácanie.
Podozrenie sa potvrdzuje pozitívnym tehotenským testom a ultrazvukovým vyšetrením. Liečba pozostáva v operatívnom odstránení embryonálneho zárodku prostredníctvom laparoskopie.
Obávanou komplikáciou je život ohrozujúce krvácanie do brušnej dutiny pri ruptúre vajíčkovodu. Úmrtnosť je asi 0,1 %.
Všeobecné informácie V tejto súvislosti by sa malo presnejšie hovoriť o extrauterinnej gravidite.
Pod extrauterinnou graviditou (lat.: extra = mimo; uterus = maternica; graviditas = tehotnosť) rozumieme tehotnosť, ktorá sa vyvíja mimo maternice. Hovorovo sa označuje aj ako „brušná tehotnosť“. Toto pomenovanie však presne pasuje len vtedy, keď uhniezdenie vajíčka skutočne nastane v brušnej dutine.
Vajíčko sa však môže uhniezdiť na rôznych miestach mimo dutiny maternice, tak napr. vo vajíčkovodoch, vaječníkoch, krčku maternice a, ako bolo práve spomínané, v brušnej dutine. Podľa miesta uhniezdenia sa takáto gravidita potom označuje ako vajíčkovodová alebo brušná. Každá tehotnosť začína fázou ležiacou mimo maternice, lebo až po niekoľkých dňoch po oplodnení sa vajíčko presúva do dutiny maternice (tento proces sa označuje ako zahniezďovanie). Transport vajíčka a jeho zrenie sú časovo presne zladené. Miestom oplodnenia je za normálnych okolností lievik vajíčkovodu (pozri aj stavbu a funkciu ženských pohlavných orgánov pod vajíčkovodmi). Po oplodnení vajíčko, za cca. 3 – 4 dni, prejde vajíčkovodom do maternice, aby sa tam – za normálnych podmienok – zahniezdilo. Ak sa zahniezdenie však stane na inom mieste, tak sa všeobecne hovorí o extrauterinnej tehotnosti, skrátene EU.
Väčšina mimomaternicových tehotností zaniká veľmi skoro. Tým sa aj vysvetľuje, že ťažko odhadnuteľný počet ostáva neznámy, a preto neliečený.
Častosť Neexistujú žiadne presné údaje o častosti extrauterinnej tehotnosti, pretože neznámy počet môže byť v priebehu klinicky tak necharakteristický, že napr. pri skorom odumretí embrya pacientka ani nevyhľadá lekára. Pomer liečených prípadov extrauterinných gravidít činí v porovnaní k intrauterinným potratom približne 1:15.
V posledných rokoch však vzbudilo pozornosť, že pacientky, ktoré na ochranu pred počatím nosili v maternici pesar, majú o faktor 4-10 zvýšené riziko výstupných infekcií.
Ďaleko najčastejším extrauterinným miestom uhniezdenia je vajíčkovod. Zo 100 extrauterinných tehotností má 99 svoje sídlo vo vajíčkovode, a síce väčšinou v ampulárnej časti. Iné formy lokalizácie sú zriedkavé až extrémne zriedkavé.
najčastejšie v ampulárnej časti vajíčkovodu; zriedkavejšie v zúženom mieste vajíčkovodu; celkom zriedkavo hraničiac s maternicou na uhle vajíčkovodu; ešte zriedkavejšie vaječníková tehotnosť extrémne zriedkavo brušná tehotnosť
Príčiny Vajíčkovodová tehotnosť (tubárna gravidita) je zďaleka najčastejšou formou vajíčka, ktoré sa neuhniezdilo v maternice. Najčastejšou príčinou toho je spomalený prechod vajíčka vo vajíčkovode.
Prekážka môže byť podmienená anatomicky alebo funkčne. Mechanická prekážka môže byť následkom zlepení vo vajíčkovode alebo vzniká na základe odchýlenia sa vajíčkovodu alebo zrastami okolo vajíčkovodu, ktoré robia lumén pre transport vajíčka nepriechodným. Zárodkovo podmienené sa môžu stať pascou vačkovité dutiny v stene vajíčkovodu ako vrodená osobitosť alebo aj zúženie lúmenu po infekciách.
Infekcie môžu byť dôvodom u žien s pesarom, ale aj po prerušení tehotenstva alebo spontánnych potratoch môže byť neskôr následkom extrauterinná tehotnosť.
Priechodnosť vaječníkov ďalej sťažujú aj polypy alebo odlúpenia sliznice maternice. Ak neexistuje žiadna anatomická príčina, môže byť dôvodom zahniezdenia na nesprávnom mieste funkčná porucha vajíčkovodu. K funkčným poruchám vajíčkovodu patrí obmedzená pohyblivosť, svalová nedostatočnosť alebo nedostatočné osadenie cíliami vo vajíčkovode, ktoré vajíčkom svojim fibrilačným pohybom za normálnych okolností pohybujú smerom k maternici.
Pri brušnom tehotenstve sa lieviku vajíčkovodu nepodarilo „chytiť“ oplodnené vajíčko, príčina je potom skôr funkčného pôvodu.
Symptómy Miesto osídlenia vajíčka určuje symptomatiku extrauterinnej tehotnosti. Zahniezdenie v ampulárnej časti vajíčkovodu sa vyskytuje najčastejšie. Napriek neadekvátnemu plodovému lôžku je spočiatku možné nenarušené vyvíjanie plodu.
Vo väčšine prípadov končí vajíčkovodová tehotnosť pred koncom 3. mesiaca gravidity smrťou plodu. Tá nastáva kvôli nevhodným priestorovým pomerom a podmienkam zásobovania s následkom prasknutia plodovej kapsuly ako i uvoľnením placenty a plodového vaku zo steny vajíčkovodu. Pritom dochádza ku krvácaniu a k potratu. Tento potrat môže nastať prasknutím steny vajíčkovodu do voľnej brušnej dutiny a viesť k život ohrozujúcemu krvácaniu.
V priebehu veľmi krátkej doby sa pri ruptúre vajíčkovodu môže – po alarmujúco intenzívnej bolesti, niektoré ženy hovoria o 1000 nožoch – vyvinúť životu nebezpečná šoková symptomatika. Nie je zriedkavé, že tehotnosť ostáva až do tejto doby nezbadaná. Vynechané mesačné krvácanie pacientka často pokladá za obvyklú nepravidelnosť.
Rozdielne opísané miesta zahniezdenia určujú predovšetkým charakter bolestí. Môžu sa objaviť intenzívne a náhle, ale aj pomaly pribúdať, tak napr. ako jednostranný tupý pocit tlaku alebo „ťahu“ v podbruší. Pacientky sú bledé, dýchavičné, s rýchlym pulzom a prípadne trpia nevoľnosťou a vracaním.
Brucho je napnuté a pri ľahšom dotyku mimoriadne citlivé na bolesť. Bolesti v podbruší podobné kontrakciám môžu byť spojené so stavmi slabosti a záchvatmi bezvedomia, ako i s bolesťami v hornej časti brucha a s vystreľujúcou bolesťou v chrbte.
Uterninné krvácanie môže chýbať alebo sa objavovať ako „mazľavé“ či dlhodobé krvácanie rôznej intenzity.
Diagnóza Cieľom diagnózy je včasné rozpoznanie extrauterinnej tehotnosti, aby sa u pacientky zabránilo väčšej strate krvi a iným život ohrozujúcim komplikáciám a aby sa mohli operovať hlavne ženy, ktoré si želajú dieťa, bez toho, aby stratili vajíčkovod.
Dôležitým tu je presné vyšetrenie chorobopisu v súvislosti s mesačným krvácaním, symptomatikou ťažkostí, včasnými potratmi, liečbou sterility, predchádzajúcimi zápalmi podbrušia a antikoncepčnými metódami.
Typická bolesť na boku v kombinácii s uterinným krvácaním je tak charakteristická, že sa môže rýchlo stanoviť diagnóza na podozrenie vajíčkovodovej tehotnosti.
Tehotenský test, gynekologické vyšetrenie a vyšetrenie brucha ultrazvukom väčšinou vedú k rýchlej a jednoznačnej diagnóze, pretože „prázdna maternica“ je pri pozitívnom tehotenskom teste typická.
Od 6. týždňa gravidity sa môže v ojedinelých prípadoch prostredníctvom vaginálneho ultrazvukového vyšetrenia zviditeľniť uloženie plodu vo vajíčkovode (je to skôr výnimka).
Ak sa podozrenie na extrauterinné tehotenstvo nepotvrdí opísanými vyšetreniami, je potrebná endoskopia brucha (laparoskopia), aby sa zviditeľnilo miesto zahniezdenia. Laparoskopia sa robí v úplnej narkóze. Malými rezmi v oblasti pupku a na hranici lonovej kosti sa vsunie endoskop s optikou a príslušnými pracovnými inštrumentmi.
Terapia Liečba vaječníkovej tehotnosti pozostáva z operatívneho odstránenia chybne zahniezdeného vajíčka. Či sa postihnutý vajíčkovod odstráni alebo ponechá, závisí od druhu zmien vajíčkovodu, od priania pacientky – či si želá ďalšie tehotnosti, a od celkového zdravotného stavu. Vo väčšine prípadov je možné šetrne operovať pomocou laparoskopu a vajíčkovod uchovať. Len pri ruptúre vajíčkovodu so silným poškodením steny vajíčkovodu sa nedá jeho odstráneniu vyhnúť. Pri operáciách so zachovaním vajíčkovodu sa vajíčkovod otvorí, odstráni sa produkt tehotenstva, a potom sa stena vajíčkovodu znovu uzavrie. To sa dnes väčšinou robí laparoskopiou. Len v núdzovom prípade sa operuje pomocou rezu na podbruší.
Prognóza Obraz ochorenia závisí - okrem problematiky týkajúcej sa orgánov – aj od psychických a telesných symptómov spojených s hormonálnymi výkyvmi spôsobenými s tehotnosťou resp. prerušením tehotnosti. Veľa pacientiek trpí ešte aj po úspešne ukončenej extrauterinnej gravidite následkami týchto hormonálnych zmien.
Riziko, že po extrauterinnom tehotenstve, toto žena ešte niekedy znovu „zažije“ sa s cca. 10 % pohybuje skutočne vysoko. Úmrtnosť činí - pri včasnom zistení a odbornej liečbe - asi 1 promile. To znamená, že z 1000 pacientiek s touto komplikáciou jedna žena, napriek liečbe, neprežije.
Predchádzajúca téma
Prenatálne vyšetrenia dieťaťa Nasledujúca téma
Anencefália
