Pôvodný text z roku 2013 sme rozšírili a aktualizovali v roku 2025.
O krvi sa často hovorí v rôznych súvislostiach, napríklad ako o životodarnej tekutine, niekomu môže od hrôzy tuhnúť krv v žilách alebo by sa mu krvi nedorezal. V súvislosti s rodinnými vzťahmi sa zas vraví, že krv nie je voda.
Ak si na krv posvietime z medicínskeho hľadiska, od toho, ako funguje krvný obeh, sa odvíja aj celkové zdravie. Pojem hustá krv sa však v spoločnosti používa na pomenovanie dvoch rôznych situácií , ktoré však môžu na seba úzko nadväzovať, hovorí pre SME hematologička a transfuziologička Janka Bartovic Bednárová.
„Prvá vychádza z reálnej zmeny hustoty krvi, keď pevná zložka krvi prevláda nad tekutou z dôvodu zvýšeného počtu krvných elementov - napríklad červených krviniek, alebo naopak, pri poklese tekutej zložky v dôsledku trvajúcej dehydratácie.“
V druhom prípade sa s výrazom „mám hustú krv“ stretáva aj ako lekárka v ambulancii – najčastejšie u pacientov s chronickým ochorením, alebo u tých, ktorí prekonali trombózu a užívajú lieky na riedenie krvi, či už liečebne alebo preventívne.
Aké sú normálne hodnoty hustoty krvi a čím ju môžeme ovplyvniť?
Zloženie krvi
Správna funkcia krvi spočíva v rovnováhe medzi jej tekutou a pevnou zložkou, vysvetľuje Bartovic Bednárová. „Správny pomer tekutej a pevnej zložky zabezpečí ľudovo povedané správnu hustotu, a teda si krv plní svoju základnú úlohu okysličovania organizmu, výživy a ochrany,“ hovorí.
Tekutú zložku krvi tvorí:
- plazma obsahujúca vodu,
- organické a anorganické látky,
- životne dôležité faktory zrážania.
Súčasťou pevnej zložky krvi sú krvné elementy:
- červené krvinky (okysličujú tkanivá),
- biele krvinky (chránia proti vírusovým a bakteriálnym ochoreniam),
- krvné doštičky (podieľajú sa na zastavení krvácania a opravovaní poškodených cievnych stien).
Krv sa skladá z tekutej a pevnej zložky, ktoré by mali byť v rovnováhe. (zdroj: Freepik/ SME)Normálne hodnoty hustoty krvi
V rámci preventívnej prehliadky sa vykonáva odber venóznej (žilovej) krvi na posúdenie hodnôt krvného obrazu. Vďaka laboratórnej analýze sa okrem počtu červených a bielych krviniek a krvných doštičiek dozvieme aj hodnotu hematokritu.
„Hematokrit je parameter krvného obrazu, pomocou ktorého vieme určiť podiel červených krviniek (pevnej zložky krvi) voči celkovému objemu krvi - teda, či sú zložky krvi v správnom pomere,“ vysvetľuje hematologička.
Hodnoty sú mierne odlišné u pohlaví a menia sa i vekom. V dospelom veku je norma u žien 0,35 – 0,47 a hodnota u mužov 0,40 - 0,50. Ak je napríklad nameraná hodnota 0,35, znamená to, že v 100 ml krvi je 35 ml červených krviniek a 65 ml krvnej plazmy.
Odborníčka sa často v ambulancii stretáva s názorom "mám lieky na riedenie krvi, pretože mám hustú krv". Hematokrit majú takíto ľudia pritom často v norme a problém je v zrážaní krvi.
„Väčšinou ide o pacientov, ktorí prekonali infarkt alebo cievnu mozgovú príhodu dôsledkom trombózy (krvnej zrazeniny), kde príčinou nemusí byť vyslovene zvýšený hematokrit, ale genetické a rizikové faktory a pridružené ochorenia, ktoré k tvorbe zrazeniny prispejú, vysvetľuje hematologička Bartovic Bednárová.
Laboratórny ukazovateľ, ktorý hodnotí, ako rýchlo sa zráža krv, je hodnota INR (International Normalized Ratio). Najčastejšie sa sleduje u ľudí, ktorí užívajú lieky na riedenie krvi (napr. warfarín), pri poruchách zrážanlivosti alebo pred operáciami. U zdravého človeka sa zvyčajne pohybujú okolo 0,8 – 1,2. Pri liečbe warfarínom sa cieľová hodnota často udržuje v rozmedzí 2,0 – 3,0, podľa odporúčania lekára.
Príčiny znížených hodnôt hematokritu (redšia krv):
- anémie z nadmernej straty krvi alebo rozpadu krvi,
- anémie z nedostatočnej tvorby červených krviniek,
- gravidita (krv je o niečo menej hustá, keďže srdce zásobuje nielen telo matky, ale aj plod).
Príčiny zvýšených hodnôt hematokritu (hustejšia krv):
- signál prebiehajúceho ochorenia (kardiovaskulárne, respiračné, civilizačné ochorenia),
- anamnéza nikotinizmu (fajčiari),
- potvrdená genetická mutácia, ktorá spôsobuje nadmernú tvorbu červených krviniek (hematologickí pacienti).
Pozrite si, čo znamenajú skratky a hodnoty vo výsledkoch krvi.
Príznaky hustej a riedkej krvi
Riedka aj hustá krv majú svoje špecifické príznaky, ktoré môžu signalizovať nerovnováhu a vyžadovať pozornosť či lekárske vyšetrenie.
Príznaky hustej krvi
Ak je príčinou hustej krvi dehydratácia, príznaky sú väčšinou:
- pocit extrémneho smädu,
- únava,
- nízky tlak,
- zmätenosť, závraty a poruchy vedomia (najmä u detí a starších ľudí),
- tmavý moč a menej častá návšteva toalety.
„Pokiaľ sa chcete vyhnúť komplikáciám, k dostatočnej hydratácii treba zaradiť pravidelný pohybový režim, kvalitnú stravu a vyhýbať sa faktorom, ktoré vedú k rozvoju civilizačných ochorení. V prípade už vzniknutého chronického ochorenia dodržiavať liečebný režim,“ radí hematologička.
Ak je však príčina hustej krvi hematologická, teda súvisí s nadmernou tvorbou červených či bielych krviniek, jej prejavy sú výraznejšie:
- začervenanie v tvári,
- svrbenie kože,
- ťažkosti s dýchaním,
- bolesti na hrudníku,
- pacient môže prestať močiť.
„Všetko je to prejavom hyperviskózneho syndrómu – príliš hustej krvi, ktorá ťažko prechádza cievami, stagnuje a má tendenciu sa zrážať. V praxi si to môžeme predstaviť jednoducho - hustý sirup pri pití prechádza slamkou o niečo ťažšie ako ten, ktorý je optimálne nariedený a ochotne sa nalepí na vnútro slamky,“ vysvetľuje na príklade hematologička.
Nedostatočné prijímanie tekutín v potrave môže mať ďalší nebezpečný dôsledok – tvorbu krvných zrazenín. Je to situácia, keď sa krvná zrazenina z cievy vydá na cestu po celom tele a končí svoju púť v pľúcnej žile.
„Prejavom je už skôr spomínaná bolesť, opuch, jednostranné začervenanie končatiny, dušnosť, bolesť na hrudníku či náhle zmeny vedomia,“ dodáva Bartovic Bednárová.
Príznaky riedkej krvi
Pojem riedka krv pri nízkom hematokrite sa zväčša klinicky výrazne neprejavuje, hovorí odborníčka.
„Stretávame sa s ním v čase gravidity alebo intenzívnej infúznej liečby. Ak je riedka krv v zmysle poruchy zrážania krvi (keď chýba niektorý z koagulačných faktorov alebo je riedka krv navodená liekmi na riedenie krvi), môžu sa objaviť drobné prejavy krvácania do kože alebo slizníc," vysvetľuje ďalej.
Pozor by ste si však mali dať na hyperhydratáciu. Ak budete piť priveľa, môžete svojmu organizmu urobiť medvediu službu. Krv sa môže príliš rozriediť a dôsledkom bude napríklad zníženie hladiny elektrolytov, čo môže spôsobiť ťažkosti, ako sú:
- nevoľnosť,
- svalové zášklby,
- neurologické prejavy,
- opuchy,
- v extrémnych prípadoch aj zlyhanie obličiek a srdca.
Pre udržanie hladiny elektrolytov sú nutné biominerály, ktoré telo prijíma hlavne zo zeleniny a z primeraného množstva ovocia.
Hustotu krvi ovplyvňuje pitný režim, spánok aj strava. (zdroj: Freepik)Čo ovplyvňuje hustotu a prúdenie krvi
Pitný režim – nevhodné je väčšie množstvo alkoholu, kofeínových či energetických nápojov, ktoré podporujú zvýšenú tvorbu moču a zároveň zahusťujú krv. Indikátorom správneho príjmu tekutín je napríklad jazyk bez povlaku, priesvitné sliny a aj zdravý pocit hladu.
Hematologička Bartovic Bednárová hovorí, že pitný režim zdravého dospelého človeka je 2 – 2,5 litra tekutín.
„Pacienti so srdcovým ochorením, a zvlášť s ochorením obličiek, musia prediskutovať množstvo odporúčaných tekutín so svojím špecialistom,“ dodáva.
Spánok – počas spánku dochádza aj k poklesu arteriálneho tlaku, znižuje sa hladina melatonínu a spomaľuje sa aj prietok krvi.
Telesná teplota – potením sa stráca voda z tela. Ak si tekutiny nedoplníte, zahustí sa krv i telesné tekutiny a môže dochádzať k nebezpečnému prehriatiu organizmu.
Strava – zahustenie krvi môže mať na svedomí napríklad aj strava s vysokým obsahom proteínov a aminokyselín.
Svalová záťaž – fyzická aktivita v kombinácii s dostatočným prísunom tekutín pomáha zrieďovať krv, naopak, prílišná svalová záťaž bez dostatku tekutín vedie opäť k zhusteniu krvi a zvyšuje sa aj riziko vzniku zrazenín. Nedostatok tekutín telo signalizuje kŕčmi a zvýšenou únavou.
Stres – tiež podporuje zhusťovanie krvi tým, že sa zvyšuje jej zrážanlivosť. Stres môže vyvolať aj zmena životného rytmu (ponocovanie, dlhé sedenie v lietadle, aute alebo práci).
Pôsobenie chladu – ochladenie periférnych častí tela v zime prispieva k zahusteniu krvi. V chladnom počasí máme automaticky tendenciu prijímať menej tekutín a často až smäd nás donúti napiť sa. Pocit smädu je signál, že telu už chýba významné množstvo tekutín.
Nadmorská výška – v nadmorskej výške od 2 500 m sa kvôli klesajúcemu tlaku pre telo citeľne znižuje množstvo kyslíka v ovzduší. Aby mohli byť všetky orgány optimálne okysličené, snaží sa organizmus o kompenzáciu. Cievy sa rozširujú a zvyšujú svoju priepustnosť, srdcová frekvencia rastie a dochádza k dodatočnej tvorbe červených krviniek, čím sa zvýši hustota krvi.
Liečba a prevencia
Cielené ovplyvnenie viskozity krvi u zdravého človeka je možné dostatočnou hydratáciou. Ostatné chorobné stavy súvisiace so zmenou hustoty krvi musia podľa hematologičky podliehať adekvátnej liečbe. Preto aj lieky na riedenie krvi predpisuje zväčša lekár a voľnopredajné lieky, ktoré obsahujú účinnú látku kyselinu acetylsalicylovú, by sa mali užívať skôr iba preventívne. Patria medzi ne napr:
- Aspirín,
- Anopyrin,
- Vasopirin.
Niektoré bylinky a rastlinné látky majú mierny protidoštičkový alebo antikoagulačný účinok, takže sa niekedy používajú preventívne na podporu „riedenia“ krvi. Účinok je oveľa slabší ako pri liekoch a môžu zvyšovať riziko krvácania, najmä ak sa užívajú spolu s aspirínom, klopidogrelom alebo antikoagulanciami. Patria medzi ne napríklad:
Medzi lieky na riedenie krvi, ktoré sú viazané na lekársky predpis, patria predovšetkým dve rozsiahle skupiny:
1. Antikoagulanciá (lieky, ktoré zabraňujú zrážaniu krvi), medzi ktoré patria napríklad:
- Warfarín,
- Heparín,
- Nové orálne antikoagulanciá (NOAC) -dabigatran, apixaban, rivaroxaban,edoxaban.
2. Antiagreganciá (zabraňujú zhlukovaniu krvných doštičiek), medzi ktoré patria napríklad lieky s účinnou látkou:
- Kyselina acetylsalicylová,
- Tikagrelor,
- Prasugrel,
- Klopidogrel.
Časté otázky o hustote krvi
Na najčastejšie otázky odpovedá hematologička Janka Bartovic Bednárová:
Je normálne, že je moja krv hustejšia ráno?
Áno je. Avšak u zdravého človeka sú výkyvy v jeho hodnotách ozaj minimálne - výrazne sa nemenia. Ak by sme odobrali krv človeku bezprostredne po niekoľkohodinovom smädení po spánku a rannej kávičke bez doplnenia tekutín, mohli by byť hodnoty hematokritu o čosi vyššie ako u človeka, ktorému by bol zrealizovaný odber po spánku a výdatnom pohári či dvoch vody. Hodnoty počas dňa ľahko kolíšu aj v závislosti od športovej aktivity, no ide o neveľké rozdiely.
Znižuje sa hustota krvi po jedle?
Áno, ale ide o veľmi malé zmeny ovplyvnené zložením stravy.
Je hustota krvi rovnaká všade v tele?
Nie úplne, podľa štúdií sa hustota krvi mení v žilách zmenou polohy – napríklad pri sedení. U zdravého človeka ide o minimálne zmeny, ktoré sú klinicky nevýznamné. Zbystriť pozornosť by sme mali pri zaoceánskych letoch, dlhom niekoľkohodinovom cestovaní bez možnosti pohybu, a to najmä, ak patríme do kategórie rizikových pacientov s chronickými ochoreniami, či ľudí, ktorí už prekonali trombózu. V takomto prípade treba na to myslieť a dostatočne sa počas cesty hydratovať, cvičiť s nohami, prípadne si obliecť kompresné pančuchy a dbať na rady špecialistu ohľadom prevencie.
Ako súvisí s hustotou krvi tvorba krvných zrazenín?
Zvýšený hematokrit môže zvyšovať riziko tvorby krvnej zrazeniny, ale neznamená to, že u každého človeka sa tento stav automaticky vyvinie. Zrážanie krvi je veľmi komplikovaný proces. K tvorbe zrazeniny je nutných viac spúšťačov. Hustá krv vedie k pomalšiemu prietoku cievami, čo dáva priestor k aktivácii zložiek zrážania krvi, najmä ak ide o pacientov s ochoreniami ciev (ateroskleróza), keď sa poškodená cievna stena stáva lákadlom pre krvné doštičky, na ktorých sa aktivujú koagulačne faktory z plazmy. Pomalý prietok dáva teda dostatok času týmto zložkám vzájomne sa skontaktovať.
