Prirýchlo bijúce srdce môže signalizovať závažný problém

Na srdcovo-cievne ochorenia umierame najčastejšie, na celom svete je to každý rok viac ako 17 miliónov ľudí. Odborníci odhadujú, že toto číslo sa do roku 2030 vyšplhá až na 23 miliónov. Ľudia sa často obávajú najmä infarktu či cievnej mozgovej príhody, avšak závažným zdravotným problémom z veľkej rodiny srdcovo-cievnych ochorení je aj chronické zlyhávanie srdca, ktoré je konečným štádiom všetkých kardiovaskulárnych ochorení.

Že s vaším srdcom nie je niečo v poriadku, signalizuje najmä dýchavica, pokles výkonnosti, únava a opúchanie okolo členkov. Častá je aj vysoká tepová frekvencia.

Ťažkosti nepodceňujte

Jane tiahne na päťdesiatku a ako prekladateľka denne presedí pri počítači dlhé hodiny. Pohyb v jej živote nie je zrovna dominantnou „položkou“, práve naopak, hoci raz za čas skočí na plaváreň alebo si dopraje aspoň prechádzku v svižnejšom tempe.

Pred časom začala mať rôzne ťažkosti, neraz sa zadýchala aj pri miernej námahe, srdce jej bilo prirýchlo a keďže vedela, že počet úderov srdca za minútu je dôležitý signál, začala si merať pokojovú tepovú frekvenciu. Jej srdce neudrie menej ako 90-krát za minútu ani vtedy, keď je v úplnom pokoji a nič nerobí, len trebárs leží.

V noci sa často budí na búšenie srdca a občas sa jej ako divé rozbúcha aj počas dňa, bez toho, že by vyvíjala nejakú nadmernú fyzickú aktivitu alebo bola v strese. Niekedy sa pridružia aj chvíľkové ťažkosti s dýchaním. Janino podozrenie, že asi nebude všetko v poriadku narastalo, a tak sa rozhodla navštíviť kardiológa.

Treba ho spomaliť

Kardiologička Katarína Hatalová z kardiologickej ambulancie Cardioconsult a z Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb v Bratislave hovorí, že „toto je pomerne typický obraz pacienta navštevujúceho kardiologickú ambulanciu – náš „denný chlebík“.

Spôsob liečby, ktorý budeme takémuto pacientovi odporúčať (nefarmakologický versus farmakologický) závisí od jeho celkového rizikového profilu a prítomnosti, respektíve neprítomnosti tzv. štrukturálneho ochorenia srdca.“ Lekárka ďalej vysvetľuje, že ak má pacient nízke kardiovaskulárne riziko a nemá známky štrukturálneho ochorenia srdca – čo znamená, že má zdravé srdce, lekári sú menej prísni a odporúčajú v prvej línii len úpravu životosprávy, ktorou sa dá pri jej dodržiavaní docieliť zlepšenie stavu aj bez liekov.

Žite zdravšie

Pokiaľ ide o úpravu životosprávy, neponúkame žiadne nové či prevratné odporúčania, sú však nesmierne dôležité pre zdravie srdca a, samozrejme, pre celkové zdravie. Odborníci kladú dôraz na pravidelný aeróbny fyzický tréning. Ak trpíte nadváhou, mali by ste schudnúť, a tiež by ste sa mali vyhýbať stresu a nadmernej konzumácii alkoholu.

„Tieto zdanlivo jednoduché, zdravé, avšak pre sedavého človeka často ťažko realizovateľné opatrenia sú veľmi účinné a dobre fungujú, ak ich pacienti naozaj vedia dodržať,“ hovorí lekárka. Dodáva, že v prípade prítomnosti známok štrukturálneho ochorenia srdca, ovplyvňujú lekári zvýšenú srdcovú frekvenciu liekmi, ktoré srdce spomaľujú. Samozrejme, ako príčinu zvýšeného pulzu treba vylúčiť iné, nekardiálne príčiny (napr. horúčka, anémia, štítna žľaza).

Čo všetko naň vplýva

Ak má teda človek zdravé srdce, jeho optimálna pokojová pulzová frekvencia by nemala byť vyššia ako 60 – 70 úderov za minútu. Kardiologička zdôrazňuje, že táto pokojová frekvencia je optimálna pre zdravých dospelých ľudí, ale osobitný význam má u chorých s kardiovaskulárnymi chorobami – ischemickou chorobou srdca a srdcovým zlyhávaním, kde je pulz okolo 60 úderov za minútu dokonca terapeutickým cieľom.

U zdravých ľudí pulzovú frekvenciu ovplyvňuje viacero faktorov. Jedným je napríklad vek – srdce bije rýchlejšie deťom a mladistvým, potom pohlavie – vyššiu tepovú frekvenciu majú ženy, a rolu zohráva aj genetická dispozícia. Tepovú frekvenciu ovplyvňuje aj fyzická kondícia – u trénovaných ľudí sa znižuje.

Vplyv má aj stres, horúčka či rôzne nekardiálne ochorenia. Ak ste zdraví a namerali ste si v pokoji pulz viac ako 100 úderov za minútu viac dní po sebe, mali by ste sa podľa kardiologičky obrátiť na svojho praktického lekára.

Keď srdce zlyháva

Srdcový sval teda môžu poškodiť nielen ochorenia srdcových ciev - ischemická choroba srdca a infarkt , ale aj hypertenzia, porucha srdcových chlopní, či samotné nejasne vznikajúce poškodenie srdcového svalu. Môžu to byť aj endokrinné ochorenia, cukrovka, ochorenia obličiek, sarkoidóza, HIV a rôzne iné ochorenia, ktoré môžu obmedziť jeho schopnosť normálne fungovať a nakoniec spôsobujú chronické srdcové zlyhávanie (CHSZ).

CHSZ je konečným štádiom viacerých ochorení srdca a patrí vôbec k najzávažnejším chorobám s najvyššou úmrtnosťou. Každý siedmy pacient s CHSZ umiera do pol roka. Nie vždy však lekári vedia odhaliť príčinu. Podľa odborníkov máme na Slovensku asi 100 000 pacientov, ktorí trpia týmto závažným ochorením, v Európe je ich 15 miliónov.

Čo sa deje v srdci

Tento zložitý syndróm môže mať teda rôzne príčiny, ale aj prejavy a prognózu. Srdcové zlyhávanie, žiaľ, nemožno vyliečiť, je však možné ho liečiť. Je to dlhodobé ochorenie, počas ktorého sa srdce postupne vyčerpáva a slabne. Oslabené nedokáže prečerpávať dostatok krvi a oslabuje sa tak jeho základná funkcia – rozvádzať krv do všetkých orgánov a celého tela a zásobovať ho tak kyslíkom a živinami. Aby srdce splnilo svoju úlohu, usiluje sa biť rýchlejšie, čo ho však ešte viac oslabuje. Preto je rýchlosť, akou bije, závažný rizikový faktor aj signál.

Kontrolujte si aj tep

Často sa stáva, že aj na bežných preventívnych prehliadkach vám lekár síce nechá „natočiť“ EKG, avšak zvýšenej tepovej frekvencii sa nie vždy venuje pozornosť, pričom práve tá môže byť veľkým rizikovým faktorom. Pacient s CHSZ však vôbec nemusí mať zvýšenú pulzovú frekvenciu, preto sa nedá paušalizovať, že ak má človek pri preventívnej prehliadke zvýšený pulz, má možno aj CHSZ.

Na druhej strane by si však pacienti s CHSZ určite mali popri tlaku pravidelne merať aj pokojovú tepovú frekvenciu a pri jej zvýšených hodnotách môže kardiológ predpísať účinnú liečbu. Využívajú sa na to farmaká, a u niektorých pacientov aj liečba špeciálnymi kardiostimulátormi.

Aj u chorých s CHSZ majú význam už spomínané režimové opatrenia – pravidelná fyzická aktivita a špeciálne záťažové tréningy. Pokiaľ ide o lieky, obvykle sa využíva kombinovaná liečba, ktorej základom sú tzv. betablokátory, a od 1. júla majú pacienti so srdcovým zlyhávaním k dispozícii aj novú účinnú látku ivabradín, ktorá pomáha veľmi účinne a bezpečne znižovať srdcovú frekvenciu.

Príznaky sa nemusia objaviť hneď

Chronické srdcové zlyhávanie je podľa lekárky syndróm, ktorý má komplex príznakov, pričom hlavný z nich je ponámahová dýchavica. Nie vždy sa však príznaky musia hneď objaviť, niekedy je to aj po dlhšom čase.

„Pacient s CHSZ vôbec nemusí mať zvýšenú pulzovú frekvenciu, preto sa nedá paušalizovať, že ak má pri preventívnej prehliadke zvýšený pulz, má možno aj CHSZ. Ak pacient s CHSZ má zvýšený pulz, dosiahnutie frekvencie okolo 60 úderov za minútu je dôležitý terapeutický cieľ, aby oslabené srdce pracovalo pokojnejšie a efektívnejšie,“ hovorí kardiologička.

Bezpríznakovosť CHSZ môže podľa nej vo veľmi výnimočných prípadoch trvať dlho (mesiace až roky), ale spravidla sa CHSZ u väčšiny pacientov ohlási markantným poklesom výkonnosti pri záťaži, ktorú pacient dovtedy zvládal bez problémov.

Prejavy chronického srdcového zlyhávania:

• objektívne znaky srdcovej nedostatočnosti (podľa echokardiografického vyšetrenia, počítačovej tomografie, magnetickej rezonancie...),
• dýchavičnosť – spočiatku len po námahe, v pokročilejších štádiách aj v pokoji, únava,
• nechutenstvo,
• znížená tolerancia alebo úplná neschopnosť fyzickej aktivity,
• svalová slabosť,
• zadržiavanie tekutín (môžu sa hromadiť v pľúcach a/alebo sa prejaviť opuchom dolných končatín),
• zvýšená potreba močenia počas noci,
• nafukovanie a pocit plnosti,
• zápcha,
• zmätenosť, závraty, poruchy pamäti.