Tak najlepšie pomôžu svojej imunite.
Imunitný systém tela si možno predstaviť ako bezpečnostnú kontrolu na letisku. Organizmus chráni tým, že rozpoznáva škodlivé od neškodného, pričom nejde len o škodliviny vonkajšieho, ale aj vnútorného pôvodu.
Ak sa snažíme pochopiť, prečo je imunita niektorých ľudí silnejšia, prečo sú odolnejší proti chorobám, treba vziať do úvahy množstvo faktorov - napríklad genetiku, vývoj počas tehotenstva aj po narodení, vplyv vonkajšieho prostredia, výživu, pracovné prostredie či stres.
Prečo dokážu ponožky zahriať celé telo? Čítajte Obrana aj cez trávenie
Do obranyschopnosti nášho tela sa zapájajú viaceré orgány, prvou bariérou je koža a sliznice, nasleduje kostná dreň, lymfatický systém, krv, slezina, dokonca aj mandle či slepé črevo a napokon črevný trakt.
„Práve na črevá mnohí zabúdajú, pritom sa v nich odohráva až 80 percent procesov dôležitých pre našu obranyschopnosť,“ vysvetľuje imunologička Mária Šustrová.
S istou obranyschopnosťou už prichádzame na svet, ale takzvaná špecifická imunita sa vytvára až po kontakte s cudzorodými látkami.
Sem patria aj choroboplodné zárodky, preto niektoré typy ochorení, ako napríklad ovčie kiahne, stačí prekonať iba raz v živote. Telo, teda presnejšie naša imunita, si ich zapamätá, zaradí ich do svojej databázy a potom na prípadnú ďalšiu nákazu dokáže reagovať včas a s patričnou silou.
Potvrdená sezónnosť
Vlaňajšia štúdia, ktorú v žurnále Nature Communications publikoval kolektív vedcov z Nemecka a Británie, potvrdila, že fungovanie takmer štvrtiny ľudských génov viac či menej závisí od ročného obdobia.
Objav pomohol v hľadaní odpovede na odvekú otázku: prečo ľudia bývajú v lete zdravší a prečo sa ochorenia srdca, psychických a autoimunitných ochorení zhoršujú na jeseň a v zime.
Analýza krvi a tukového tkaniva vo vzorkách viac než 16-tisíc ľudí ukázala, že gény povzbudzujúce vznik zápalov sú v prípade Európanov aktívnejšie v decembri až v januári. V prípade Austrálčanov sa aktivita zápalových génov spúšťala v júni až v auguste, čiže v ročnom období, keď je u nich zima.
Znamená to, že organizmus vníma skracujúci sa deň a pokles teploty v období, keď sa darí množeniu vírusov.
Sezónnosť v obranyschopnosti si tak telo získalo prostredníctvom evolúcie rovnako ako v prípade sexuálneho apetítu. Správne načasovanie potomstva totiž zvyšovalo šancu na prežitie druhu.
Jesenná depresia je zriedkavá, no skutočná porucha Čítajte Opotrebovanie a genetika
V dospelosti je obranyschopnosť organizmu práve vďaka rozvinutej pamäti zväčša účinná a spoľahlivá. Napriek tomu sa počas obdobia dospievania a zrelého veku vyskytujú poruchy imunity a imunopatologické ochorenia.
Poruchy obranyschopnosti alebo jej nadmerné zaťažovanie nielen zhoršujú, ale i skracujú život. Štúdie ukázali, že vývojové a získané defekty lymfatického systému, napríklad chýbajúca detská žľaza, môžu spôsobiť nadmerné starnutie. Ak imunitný systém zlyhá, môže sa to odraziť na výskyte rakoviny.
Stav nášho zdravia a priebeh života závisí od stavu nášho imunitného systému. Vekom obranné mechanizmy dozrievajú a v poslednej tretine života dochádza, žiaľ, k významnému znižovaniu účinnosti obranných funkcií.
Účinnosť imunity sa oslabuje a za znížením funkčnosti nie je len dlhodobé opotrebovanie, ale aj geneticky riadený proces.
Preto sú starší ľudia náchylnejší na infekčné ochorenia, ktoré majú ťažší priebeh a stúpa aj riziko zhubných nádorov - rakoviny a autoimunitných ochorení, keď sa imunita „zblázni“ a začne útočiť na vlastný organizmus.
Fungujú aj babské recepty
Seniori dokážu stav svojho tela najlepšie ovplyvniť prostredníctvom vyváženej stravy. Výživa povzbudí výkonnosť tela i mysle, odolnosť proti infekciám aj lepšie hojenie rán.
Drahomíra Balková z Katedry ošetrovateľstva na Prešovskej univerzite uvádza, že je dôležité dbať na pestrosť a pravidelnosť.
Odporúčaná výška energetického príjmu osôb starších ako 60 rokov je okolo osemtisíc kilojoulov, pri niektorých chronických ochoreniach srdca alebo dychu môže byť zvýšená.
Na posilnenie obranyschopnosti tela sa dajú šikovne využiť aj niektoré babské recepty - cesnak, cibuľa, citrón či med.
Peter Pružinec, hlavný odborník na alergiológiu a klinickú imunológiu, pripúšťa, že imunite pomáhajú, má však výhradu: „Z imunodeficientného stavu (zlyhania imunity) vás nedostane ani sto kilogramov cesnaku.“
Sú vaši starkí zdraví? Tieto otázky by ste sa ich mali spýtať Čítajte Bez slnka len cez žalúdok
S chladným počasím dostáva obranyschopnosť tela zabrať. Mnohí pritom zabúdajú, že existuje spôsob, ako jej pomôcť.
Údaje Svetovej zdravotníckej organizácie uvádzajú, že približne polovica Európanov má nedostatok vitamínu D, ktorý má pri obrane tela významnú úlohu. Jeho nedostatok sa odráža na častých nachladnutiach, opakovaných infekciách či chrípkach.
Vitamín D možno získať z dvoch základných zdrojov, najlacnejším a najjednoduchším riešením je pobyt na jarnom a letnom slnku. V zime ostáva iba druhá možnosť, konzumácia rýb a mliečnych výrobkov, prípadne potravín obohatených o vitamín D.
„V našich podmienkach ide o niektoré mliečne výrobky, rastlinné tuky, prípadne cereálie,“ menuje špecialistka na klinickú biochémiu a vnútorné lekárstvo Jana Čepová.
Pohyb aj preparáty
Základom na pomoc imunite je aj dostatočný pohyb, otužovanie organizmu, pomáhajú aj viaceré vitamíny, predovšetkým C, E, karotenoidy. Problémom je takisto nedostatok zinku, ktorého zdrojom sú strukoviny.
Medzi prírodné imunostimulátory patrí množstvo voľnopredajných doplnkov výživy, známa a dostupná je napríklad echinacea. Veľká pozornosť sa venuje probiotikám, ktoré normalizujú črevnú flóru. Prospievajú aj rôzne semienka a orechy.
Existujú aj preparáty na lekársky predpis, či sú vhodné, povie lekár, ktorý pozná zdravotný stav. Imunomodulačných liekov však vo všeobecnosti nie je veľa.
„Patria sem napríklad antivirotiká, bakteriálne lyzáty, čiže zmesi neškodných čiastočiek baktérií, ktoré vyvolávajú zvýšenú produkciu protilátok, lyzáty leukocytov, ktoré zvyšujú produkciu bielych krviniek, bielkoviny fungujúce ako protilátky, ale aj niektoré vitamíny s pozitívnym vplyvom na imunitu, krvné deriváty,“ vymenúva Šustrová.
