BRATISLAVA. Ročne zomrie na chrípku a jej komplikácie šesťsto až tisíc obyvateľov Slovenska. Mnohým úmrtiam sa pritom dalo zabrániť jedinou vakcínou, ktorú pacientom plne hradia zdravotné poisťovne.
Slovensko patrí medzi krajiny, ktoré majú najnižšiu úroveň zaočkovanej populácie. Hoci v minulosti bola očkovanosť proti chrípke relatívne vysoká, posledných osem rokov neustále klesá.
Slovensko sa zviazalo Svetovej zdravotníckej organizácii, že v roku 2017 bude podiel očkovanej populácie až 30 percent. Uplynulú sezónu sa pritom zaočkovalo iba 4,4 percenta obyvateľov.
Dôsledkom bol výrazný medziročný nárast chorých pacientov a celoslovenská epidémia s predčasným vrcholom.
O vakcínu nie je záujem
Pokles očkovaných pacientov si lekári vysvetľujú neznalosťou a nezodpovedným prístupom ľudí k svojmu zdraviu, ale aj k okoliu.

„Treba vykoreniť z myslenia ľudí, že očkovanie škodí, nezaberá alebo práve v dôsledku neho sa nakazia chrípkou,“ vysvetlila pre SME Anna Líšková, prednostka Ústavu klinickej mikrobiológie Fakultnej nemocnice v Nitre.
To, že očkovanie je nesmierne dôležité najmä u starších ľudí a detí, podľa epidemiologičky treba jednoducho akceptovať ako fakt.
Svetová zdravotnícka organizácia odporúča očkovanie proti chrípke najmä tehotným i dojčiacim ženám, ľuďom nad 59 rokov, osobám žijúcim v kolektívnych zariadeniach ako aj deťom vo veku od šesť mesiacov do piatich rokov.
Smrteľné komplikácie môže chrípka vyvolať aj v prípade chronických ochorení, ohrození sú srdciari, cukrovkári, či pacienti s pľúcnymi ochoreniami.
Zraniteľnú časť populácie by malo očkovaním chrániť aj okolie. „Očkovaný človek chrípku neprenáša a preto je onkologický pacient vystavený oveľa nižšiemu riziku nákazy, ak je jeho okolie proti chrípke chránené,“ zdôrazňuje všeobecná lekárka Soňa Ostrovská.
Riziká, konšpirácie a fakty
Všetko o očkovaní sa dozviete na ockovanie.sme.sk.
Ako prebieha chrípková sezóna
Chrípka je vysoko nákazlivé vírusové ochorenie, ktoré sa šíri najmä počas sezónnych epidémií. Prenáša sa z človeka na človeka vzduchom, pri kašľaní a kýchaní.
„V lete vírus ničia slnečné lúče a zvýšená teplota. V zime má na svoje prežívanie ideálne podmienky. Ľudská imunita je oslabená a šíreniu pomáhajú uzavreté priestory a kolektívy,"
Riziko nákazy rastie všade, kde sa zhromažďuje viac ľudí, napríklad v obchodných centrách, kinách, na úradoch či v školách.

Práve začiatok októbra je najvhodnejším obdobím, kedy sa dať zaočkovať proti chrípke. Keďže ochranné látky si telo vytvorí až desať až štrnásť dní po očkovaní, organizmus sa stihne včas pripraviť na nástup chrípkovej sezóny.
Tá trvá od od októbra do konca apríla a zvyčajne vrcholí vo februári. V čase, keď už epidémia chrípky vrcholí, je na očkovanie neskoro.
Len čo má pacient zvýšenú teplotu, bolesti svalov, treba ostať doma a prijímať veľa tekutín. Vhodné sú teplé čaje. „Je neprípustné v tomto stave chodiť do školy či do práce a chrípku šíriť,“ upozorňuje epidemiologička Líšková.
Príznaky chrípky alebo prechladnutia?
Existuje viacero vírusov, ktoré spôsobujú nákazy dýchacieho systému a príznakmi môžu pripomínať chrípku.
Ide o takzvané chrípke podobné ochorenia (CHPO). Počas chrípkovej epidémie spôsobujú menej než štvrtinu všetkých ochorení a odlíšiť ich možno len na základe laboratórnych vyšetrení.
V chladných mesiacoch tiež ohrozuje zdravie viacero vírusov, ktoré môžu ľuďom svojimi príznakmi pripomínať chrípku. Bežné virózy sa dajú od odlíšiť pomocou príznakov.
Príznaky | Prechladnutie | Chrípka |
---|---|---|
Horúčka | Vzácne, najčastejšie o 38 stupňov | Trvá tri až štyri dni, teplota nad 39 stupňov |
Nástup ochorenia | Postupné rozvíjanie príznakov | Náhly |
Bolesti hlavy | Vzácne | Veľmi silné, bolesť akoby za očami |
Bolesti svalov | Mierne | Často a výrazné |
Únava a slabosť | Mierne | Môžu pretrvávať aj dva týždne |
Vyčerpanie | Nikdy | Silné |
Nádcha | Často | Niekedy |
Kýchanie | Často | Niekedy |
Bolesť hrdla | Často | Niekedy |
Kašeľ | Mierny | Často, výrazný a suchý |