Autor je výskumníkom v Centre pre pokročilé senzorické vedy na Deakinskej univerzite. Zameriava sa na oblasti výživy.
Text pôvodne vyšiel na stránke The Conversation.
Všetci milujeme chutné jedlá, aj keď o nich vieme, že pre nás nie sú vhodné. Potraviny s vysokým obsahom energie - konkrétne sladké, slané a mastné potraviny - zvyknú chutiť najlepšie.
Pravdepodobnou príčinou je, že naši predkovia potrebovali hľadať výživné, vysokoenergetické potraviny v časoch, kedy boli zdroje nedostatočné. Túžba po potravinách s vyšším obsahom energie mohla umožniť ľuďom prežiť v období hladomorov alebo v krutých zimách.
Dnes je však v západných spoločnostiach chutných jedál dostatok a ľudia spotrebúvajú viac energie ako kedykoľvek predtým, čo vyústilo do epidémie obezity. Súčasťou problému je chuťový systém, ktorý nás povzbudzuje jesť viac energeticky nasýtených potravín, než potrebujeme.
Vedci preto skúmajú, či môžeme zmeniť spôsob, akým vnímame chuť potravín, a vďaka tomu získať kontrolu nad apetítom.
Význam šiestich chutí
Podarilo sa identifikovať šesť chutí: sladkú, slanú, kyslú, umami, mastnú a horkú. Novšia štúdia poskytla dôkaz o tom, že siedmou chuťou by mohla byť chuť škrobu. Každá chuť pritom poukazuje na rôzne výživové zložky jedla.
“Môžeme sa trénovať, aby sme uprednostnili zdravšie potraviny alebo sa cítili plnší už pri menších porciách.
„
Sladká naznačuje obsah cukru a soľ prezrádza obsah minerálov, ako je sodík. Kyslá chuť oznamuje prítomnosť nadmernej kyseliny a umami odráža obsah bielkovín. Mastná chuť označuje obsah tuku, zatiaľ čo horká upozorňuje na potenciálne toxíny v potravinách.
Nadmerné kyslé a horké chute sú nepríjemné a upozorňujú, že tieto vlastnosti jedla môžu byť potenciálne škodlivé. Ostatné chute sú všeobecne príjemné a naznačujú, že jedlo obsahuje veľké množstvo energie.
Ľudia sú na jednotlivé chute rozlične citliví. Kým niekto si môže myslieť, že je jedlo prisladké, inému sa môže zdať, že je akurát. Tieto rozdiely v citlivosti na chuť sú kľúčom k pochopeniu toho, čo poháňa naše stravovanie.
Preferencie a pocity sýtosti
Citlivosť môže ovplyvniť to, ako jeme, dvomi spôsobmi. Prvým sú preferencie, ktoré ovplyvňujú rozhodnutia jesť určité potraviny. Druhým je pocit sýtosti, ktorá ovplyvňuje to, ako sa cítime po jedle.
Štúdie ukazujú, že pokiaľ ide o preferencie, väčšia citlivosť na lákavé chute (sladká a slaná) vedie k väčšiemu vyhľadávaniu. Pri menej príjemných chutiach (kyslá a horká) to neplatí. V jednej zo štúdií sa ukázalo, že u detí citlivejších na horkú chuť zeleniny, akú má napríklad brokolica a ružičkový kel, bolo menej pravdepodobné, že tieto potraviny zjedia.

Niektoré chute nemajú veľký vplyv na naše preferencie, no ovplyvňujú pocity sýtosti. Dobrým príkladom toho je mastná chuť. Jedna štúdia ukázala, že ľudia, ktorí boli menej citliví na chuť tukov, mali pri jedení mastných jedál menší pocit sýtosti. Preto, aby sa cítili plní a spokojní, musia zjesť viac tučných jedál.
Celý systém sa stáva oveľa zložitejším, keď začneme kombinovať viacero chutí. Iný výskum ukázal, že ak sa skombinuje slaná a mastná chuť, citlivosť jednotlivca prestane hrať dôležitú úlohu. Aby sa ľudia cítili plní, každý potreboval rovnaké množstvo jedla.
Pre našu líniu to znamená, že pre niektorých ľudí môže byť prirodzene ťažšie prestať jesť. Rozhodne to, nakoľko je človek citlivý na konkrétnu chuť.
Citlivosť je však flexibilná. Vďaka tomu sa môžeme trénovať, aby sme uprednostnili zdravšie potraviny alebo sa cítili plnší už pri menších porciách.
Ako si zmeniť citlivosť
V nedávnej štúdii sme použili dvojčatá, aby sme zistili, či gény alebo životné prostredie ovplyvňujú citlivosť našej chuti na mastné.
Dvojičky strávili osem týždňov buď s nízkym obsahom tukov alebo s vysokým obsahom tukov. Potom sme vyhodnotili, nakoľko sa zmenilo ich vnímanie mastnej chuti.
Zistili sme, že na citlivosť mala strava väčší vplyv, než gény. To znamená, že ak gény vplývajú na citlivosť na mastné iba minimálne, tak nie je definitívne daná.

Ak sa budete držať stravy s nízkym obsahom tukov aspoň osem týždňov, vaše telo sa prispôsobí týmto podmienkam a budete na chuť tukov citlivejší. Mastné potraviny vás začnú zasycovať skôr a nebudete cítiť potrebu toľko jesť.
Pokiaľ ide o sladké a slané chute, štúdie ukázali, že gény kontrolujú tieto iba čiastočne. Citlivosť na túto chuť preto môže byť upraviteľná na základe vašej stravy - aj keď sú potrebné dodatočné štúdie.
Ideálne je pokúsiť sa zmierniť príjem slaných, sladkých a mastných jedál. Spočiatku to môže byť ťažké, pretože telo môže byť na chute navyknuté. Po určitom čase sa ale vaša citlivosť zvýši.
A hoci vás budú budú lákať chute, na ktoré ste citlivejší, pocit sýtosti sa dostaví už po niekoľkých sústach.
Autor: Andrew Costanzo