BRATISLAVA. Väčšina ľudí si pod kostrou predstaví niečo ako biologické lešenie. Pasívnu opornú konštrukciu, ktorá je obalená živými a premenlivými bunkami.
Aj kosti sú však živým orgánom, ktorý rastie a v priebehu života sa mení. Reagujú nielen na obsah živín v strave ale aj na záťaž, ktorej sú vystavené.
Pomocou vhodného štýlu a množstva cvičenia môžete ovplyvniť ich hustotu aj odolnosť.
Ako a koľko by ste sa mali hýbať, aby boli vaše kosti čo najzdravšie?
Svaly pôsobia silnejšie než náraz
Tvarovanie kostry do veľkej miery prebieha v dôsledku pôsobenia síl, ktoré vznikajú pri pohybe kostry. Väčšina z nich vzniká pôsobením svalov.

Sily, ktoré vznikajú pri pohybe, sú pôsobivo vysoké najmä v prípade vrcholových športovcov.
Napríklad počas trojskoku čelí päta pri dopade na zem záťaži, ktorá je približne 15-násobkom hmotnosti atléta. Vychádzajúc z prepočtov štúdie v časopise Journal of Sport Sciences tak v princípe ide o hmotnostný ekvivalent malého auta.
Akokoľvek veľké sa zdajú byť sily, ktoré na kosti vplývajú pri náraze, pôsobenie svalov je ešte výraznejšie. Je to preto, že svaly sa upínajú na kosť väčšinou v blízkosti kĺbov.