Na srdcovo-cievne choroby zomiera dvakrát toľko ľudí ako na rakovinu. Jednou z príčin srdcovo-cievnych chorôb je vysoká hladina cholesterolu, ktorá nebolí a zrejme preto tomu nevenujeme patričnú pozornosť. MUDr. IVAN MAJERČÁK, kardiológ a obezitológ, nás oboznámil aj s ďalšími zaujímavými údajmi.
V roku 2012 na celom svete zomrelo takmer 18 miliónov ľudí na srdcovo-cievne choroby, čo je 28 percent všetkých úmrtí. Aké sú vyhliadky do budúcnosti?
Podľa odhadov bude do roku 2030 zomierať na srdcovo-cievne choroby 23,3 milióna ľudí, hlavne na koronárnu chorobu srdca a na cievnu mozgovú príhodu. Na Slovensku je situácia podstatne horšia. Keď si pozrieme dáta OECD, zo všetkých krajín sa najpomalšie predlžuje alebo takmer nepredlžuje priemerný vek na Slovensku.
Zarazilo ma ešte jedno číslo: keď si pozrieme, koľko rokov žijeme v dôchodku zdraví, v porovnaní s ostatnými krajinami je rozdiel obrovský. My keď sa dožijeme dôchodku, chodíme od lekára k lekárovi, to znamená, že až 90 percent pacientov po sedemdesiatke je chorých.
Deväť z desiatich Slovákov má minimálne jeden rizikový faktor pre vznik srdcovo-cievnych chorôb, napríklad vysokú hladinu cholesterolu. Nevýhodou v tomto prípade je, že keď nás niečo bolí, utekáme k lekárovi, ale cholesterol nebolí, a ak naň nemyslíme, tak sa oň ani nestaráme.
Prečo je to tak? Veď rizikové faktory – fajčenie, nedostatok fyzickej aktivity, nadváha a obezita, vysoký krvný tlak, vysoká hladina cholesterolu, nadmerný príjem soli a vysoká hladina kyseliny močovej – sú pomerne známe.
Áno, vieme o nich, napriek tomu sa ich asi nebojíme. U nás prevláda takzvaná karcinofóbia aj napriek tomu, že rakovinu vieme veľmi účinne liečiť. Prežívanie pacienta je dramaticky horšie, ak má nejaké srdcovo-cievne ochorenie, napriek tomu sa cholesterolu nebojíme. Dokonca vieme pomerne presne vypočítať, aké je štatistické riziko toho, že v najbližších 10 rokoch zomriete na choroby srdca.
Odkedy sú dôkazy toho, že najväčším zabijakom je cholesterol?
Angiológ: Fajčenie ohrozí cievy, aj keď ste s ním skončili Čítajte Pred 50 rokmi, v roku 1968 bola uskutočnená známa Framinghamská štúdia. Medicína odvtedy vie, že cholesterol spôsobuje srdcovo-cievne ochorenia. Bolo dokázané, že existuje kontinuálny vzťah medzi srdcovo-cievnym rizikom a celkovou koncentráciou cholesterolu. A to platí tak u chorých, ako aj u inak zdravých osôb.
Kontinuálny vzťah znamená: čím je hladina cholesterolu nižšia, tým je človek na tom lepšie. Pri každom znížení zlého, LDL cholesterolu o 1 mmol/l dochádza k zníženiu rizika výskytu závažných srdcovo-cievnych ochorení o 22 percent. Iná štúdia vyhodnotila údaje takmer 3000 zdravých mladých ľudí. Títo ľudia zomreli na inú príčinu, nie na choroby srdca. 65 percent malo plak v aorte – to sú pitevné nálezy u mladých ľudí. Aj pri vyšetrení 262 zdravých sŕdc, ktoré boli transplantované, 52 percent mladých darcov malo aterosklerotickú léziu v koronárnej artérii. Výsledky týchto štúdii potvrdzujú, že ateroskleróza koronárnej artérie sa začína už v mladom veku.
Prečo hovoríme častejšie o cholesterole a menej o triacylglyceroloch? Ktorý z nich je najnebezpečnejší?
