Vitajte,
začínate čítať desiate vydanie newslettera Vizita. Volám sa Denisa Koleničová a aj tento týždeň som pre vás pripravila súhrn o zdraví.
Možno ste to už zažili: išli ste na rodinnú oslavu alebo pracovné stretnutie a hoci ste vypili len pohár či dva vína, o niekoľko hodín ste sa prebudili s nepríjemným pocitom. Cítili ste horúčavu, začervenanie, silný tlkot srdca a úzkosť, ktorá vám už nedovolila zaspať.
Pocity úzkosti po užití alkoholu nie sú také zriedkavé, ako by sa mohlo zdať. Zažíva ich približne 12 percent ľudí. Lekári však hovoria, že si neradi priznávame ich súvis s alkoholom.
A ani ich riešenie sa nám často nepozdáva a pritom je jednoduché - prestať piť akýkoľvek alkohol. Ak to nedokážete, vo vašej hlave by mala začať svietiť kontrolka. Naznačuje, že máte problém.
Tento týždeň sme v sekcii zdravie uverejnili veľký článok o tom, prečo alkohol môže spôsobovať úzkosť, text o tom, že mŕtvica sa netýka len starších ľudí, a priniesli sme aj kratší článok o výskume, ktorý čiastočne vysvetľuje, prečo nás najlepšie nápady často napadnú v sprche.
Ďakujem, že ste sa prihlásili na odber newslettera Vizita. Ak ste tak ešte neurobili a chcete to zmeniť, môžete sa prihlásiť na tomto odkaze.
Už aj pohár vína môže spustiť stav úzkosti
Hoci večer strávený s priateľmi popíjaním rôznych alkoholických nápojov môže byť príjemný, o nasledujúcich ránach sa to dá povedať len zriedka, najmä ak máte opicu.
U väčšiny ľudí sa tento stav prejavuje smädom, bolesťou hlavy, nevoľnosťou alebo únavou. Niektorí však hovoria, že zažívajú aj pocity úzkosti.
V anglickom jazyku na tento stav existuje aj špeciálny názov. Odborníci ho volajú hangxiety (ide o spojenie slov hangover - v preklade opica a anxiety - v preklade úzkosť, pozn. red.). V zozname oficiálnych diagnóz ho nenájdete, napriek tomu sa tento výraz ujal. Opisuje emocionálny prepad, ktorý ľudia cítia po pití alkoholu.
Podľa niektorých odhadov úzkosť počas opice pociťuje 12 percent ľudí, pričom jej závažnosť je u každého individuálna.
Platí tiež, že úzkosť vás môže prepadnúť už po jednom pohári vína, ale odborníci, ktorí sa danou témou zaoberali, objavili rovnakú súvislosť aj u ľudí, ktorí pijú alkohol intenzívnejšie.
Problémy, ktoré súvisia s náladou po pití alkoholu, sú celkom bežné a aj vedecky zdokumentované.
"Vidím to neustále, klinicky," hovorí pre denník New York Times psychiater a neurológ Judson Brewer, ktorý pôsobí na Fakulte verejného zdravia Brownovej univerzity v Providence.
Viac o tejto téme sa môžete dočítať v texte: Alkohol je nebezpečný. Už aj pohár vína môže spustiť stav úzkosti.
Alkohol zlepšuje náladu iba dočasne, po vytriezvení nasleduje úzkosť. (zdroj: AdobeStock)Mŕtvica vás môže zasiahnuť aj pred tridsiatkou
Raper Kid Cuddy o sebe nedávno prezradil, že keď mal 32 rokov, prekonal mozgovú príhodu. Spôsobila mu viaceré zdravotné následky. Mal problémy s rečou, pohybom a dokonca aj s pamäťou.
Nie je však jediným známym človekom, ktorý zažil mozgovú príhodu už v mladom veku. Začiatkom tohto roka hovorila o prekonaní „mini-mŕtvice“ aj modelka Hailey Bieberová. Má len 25 rokov.
V jej prípade ju spôsobila krvná zrazenina v mozgu. Najprv pociťovala necitlivosť a mravčenie na jednej strane tela, následne pokles jednej strany tváre a neskôr ťažkosti s rozprávaním.
Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií počet pacientov, ktorých zasiahla mozgová príhoda, na Slovensku z roka na rok stúpa. Kým v roku 2015 ich bolo 10 634, v roku 2019 postihla 12 702 ľudí.
„Väčšina z nás si myslí, že mŕtvica je stav, ktorý postihuje iba starších ľudí. A hoci je bežnejšia v starobe, približne desať percent všetkých mozgových príhod sa vyskytuje u ľudí mladších ako 45 rokov – a toto číslo stále stúpa,“ píše na portáli The Conversation neurovedkyňa Lynne A Barkerová, ktorá pôsobí na Sheffield Hallam University.
Viac sa dočítate v texte: Mŕtvica vás môže zasiahnuť aj pred tridsiatkou. Šancu zvyšuje alkohol aj vysoký cholesterol.
Ilustračná fotografia. (zdroj: Fotolia)Keď myseľ blúdi, kreativita prúdi
Každý z nás sa raz za čas zasekne na nejakom viac či menej vážnom probléme. Bez ohľadu na to, ako veľmi sa snažíme, ideálne riešenie neprichádza.
To sa však prekvapivo objaví vtedy, keď ho už ani neočakávame: počas sprchovania, sobotného upratovania alebo práce v záhrade.
V novej štúdii, ktorú uverejnil odborný časopis Psychology of Aesthetics, Creativity, and the Arts vedci skúmali, prečo kreatívne nápady prichádzajú vtedy, keď vykonávame zdanlivo bezduché činnosti.
Viac sa o výskume dočítate v texte: Keď myseľ blúdi, kreativita prúdi. Potvrdila to ďalšia štúdia.
Ilustračná fotografia. (zdroj: AdobeStock)Podcast Vizita: Každý z nás je Viking a v mozgu máme zábavný park
Mozog je najzáhadnejším orgánom ľudského tela. Obsahuje neuveriteľných sto miliárd nervových buniek a prenos informácií v ňom trvá tisícinu sekundy.
Rovnako fascinujúca je aj ľudská genetická informácia. Hoci každý z nás vyzerá inak, navzájom zdieľame až 99,9 percenta rovnakej DNA. Zvyšných 0,1 percenta je zodpovedných za osobnostné črty, farbu vlasov a očí, aj predpoklady k určitým chorobám.
Pravidelne, raz za mesiac sa Vizita zmení. Formálne rozhovory s odborníkmi vystrieda priateľská konverzácia. Budem sa v nej totiž rozprávať so svojou kamarátkou, biologičkou Simonou Schwarz.
V novej epizóde sme sa rozprávali, či príslušnosť k národu máme zapísanú v DNA, a zafilozofovali sme si aj nad tým, aké atrakcie by sme mohli navštíviť v našom mozgu, keby bol zábavným parkom.
Denisa Koleničová a Simona Schwarz. (zdroj: SME)Podcast Zoom: Psy vycítia, keď je človek v strese
Necítite sa práve najlepšie, máte toho priveľa a nestíhate. A ešte aj ten váš pes akoby všetko cítil a správa sa nejako inak. Nuž... nie je to len pocit. Zdá sa totiž, že psy naozaj dokážu vycítiť, keď sme v strese. A stačí im na to len ľudský dych a pot.
Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, ako dokážu psy vycítiť stres človeka, zopakujeme si päť dôvodov, prečo by sa proti covidu mali posilňujúcou dávkou zaočkovať aj mladí ľudia, a vrátime sa do čias, keď vymreli dinosaury, do čias, keď náraz planétky nasledovali obrovské zemetrasenia.
Z Archívu: Skúmal obete holokaustu
Generácia, ktorá prežila holokaust, bola pozitívna v testoch na posttraumatický rast. Zjednodušene povedané, ide o schopnosť lepšie zvládať a prispôsobiť sa stresu v neskoršom živote po prekonanej traume.
"Ľudovo by sme to nazvali slovným spojením Čo ťa nezabije, to ťa posilní," hovorí v staršom rozhovore pre SME neurológ Ivan Rektor.
"Naznačuje to, že tí, ktorí prežili holokaust, boli možno silnejšími osobnosťami. Nielenže zažili neľudské zaobchádzanie, ale po vojne sa museli vyrovnať aj s tým, že ich rodiny boli vyvraždené. Že zostali sami. Preto mnohí, ktorí holokaust prežili, spáchali po vojne samovraždu," vysvetľuje.
S výskumným tímom skúmal, či sa extrémny stres, ktorý zažili obete holokaustu, preniesol aj na ich deti a vnúčatá. Ich výsledky uverejnili odborné časopisy Journal of Traumatic Stress a Neurobiology of Stress.
V rozhovore s názvom Neurológ, ktorý skúmal obete holokaustu: Stres sa dedí medzi generáciami sme sa rozprávali o tom, aké testy museli účastníci štúdie absolvovať, aké zmeny v mozgových štruktúrach objavili u ľudí, ktorí boli počas druhej svetovej vojny v Terezíne a v koncentračných táboroch, alebo prečo ľudia, ktorí prežili holokaust, boli pravdepodobne silnými osobnosťami.
Profesor Ivan Rektor (zdroj: Archív I.R.)Odporúčanie: Najšťastnejší človek na zemi
"Naučil som sa, že láska iného človek je najúžasnejšie, čo môžem dosiahnuť. Najmä mladým ľuďom to neviem dostatočne zdôrazniť. Človek je bez priateľstva stratený. Priateľ je niekto, kto nám pripomína, aby sme cítili, že žijeme. Osvienčim bol každodenná nočná mora, miesto nepredstaviteľných hrôz. Prežil som, lebo svojmu priateľovi Kurtovi som dlhoval nasledujúci deň a musel som ho opäť vidieť," píše Eddie Jaku v knihe Najšťastnejší človek na zemi.
Kniha Najšťastnejší človek na zemi. (zdroj: Denisa Koleničová)Jaku sa narodil v roku 1920. Väznili ho v koncentračných táboroch Buchenwald a Auschwitz. Prežil aj pochod smrti. Napriek tomu hovorí, že prežil krásny život.
O tom, čo zažil, dlho nehovoril. Neskôr však pochopil, že tým môže pomôcť sebe aj ďalším ľuďom.
Jeho syn prvýkrát počul o hrôzach, ktoré zažil jeho otec, až na jednej z jeho prednášok.
Biografia Najšťastnejší človek na zemi je útla knižka plná bolesti, smútku, ale najmä nádeje.
Čítala som viaceré knihy, ktoré zobrazovali rôzne životné príbehy ľudí žijúcich počas druhej svetovej vojny. Nehovorím, že táto je najlepšia. Ale má osobité čaro, je písaná veľmi ľahkým jazykom a keby som o tom mohla rozhodovať, zaradila by som ju do povinnej literatúry na strednej škole.
