Vitajte,
začínate čítať jubilejné 20. vydanie newslettera Vizita. Volám sa Denisa Koleničová a aj tento týždeň som pre vás pripravila súhrn o zdraví.
Pred Vianocami nás zasiahla epidémia chrípky. Odborníci hovoria, že ani v januári si nevydýchneme, mali by sme totiž očakávať druhú vlnu. Podľa predikcií by mal jej vrchol nastať vo februári.
Na Slovensku nie je očkovanie proti chrípke veľmi populárne. Ročne ho absolvuje len približne 4,4 percenta populácie.
No ako upozornil na svojom instagramovom účte lekár a riaditeľ odboru zdravotníctva Bratislavského samosprávneho kraja Tomáš Szalay, ešte stále nie je neskoro na to, aby sa ľudia dali zaočkovať. Najmä, ak patria medzi rizikovú skupinu.
Táto množina zahŕňa deti vo veku od šesť mesiacov do šesť rokov, ľudí nad 65 rokov, pacientov trpiacich rôznymi chronickými ochoreniami, akými sú napríklad astma, srdcovo-cievne ochorenia, vysoký krvný tlak, problémy s obličkami, pečeňou, ľudí s neurologickými ochoreniami, hematologickými ochoreniami, metabolickými ochoreniami a pacientov s cukrovkou či oslabenou imunitou.
Odborníci odporúčajú, aby sa sa dali zaočkovať aj tehotné ženy. Majú totiž utlmenú imunitu a ich organizmus je citlivejší na infekcie.
Okrem klasických vakcín je pre deti dostupná aj nazálna vakcína.
Ďakujem, že ste sa prihlásili na odber newslettera Vizita. Ak ste tak ešte neurobili a chcete to zmeniť, môžete sa prihlásiť na tomto odkaze.
Biomedicína napreduje, vedci už vyvinuli umelú krv či vagínu
Približne osem a deväť percent hmotnosti ľudského tela tvorí krv. Jej hlavnou úlohou je prenášať kyslík, zásobovať tkanivá živinami, distribuovať hormóny a odvádzať odpadové látky.
Transfúziu krvi už dnes nepovažujeme za nič nezvyčajné. No napriek tomu sa na konci roka 2022 stala nezvyčajná udalosť: dobrovoľníci prvýkrát dostali transfúziou červené krvinky, ktoré vedci vypestovali v laboratóriu.
Dávka obsahovala päť až desať mililitrov krvi, čo zodpovedá zhruba jednej až dvom čajovým lyžičkám.
V prepočte na bunky hovoríme približne o pätnástich miliardách červených krviniek v jednej dávke. Dobrovoľníci, ktorí ich dostali, sú podľa aktuálnych informácií v dobrom zdravotnom stave.
Obdobných inovácií v zdravotníctve, ktoré sú založené na podobnom princípe, je viac.
Profesor Adam Taylor, ktorý pôsobí ako riaditeľ Vzdelávacieho centra klinickej anatómie na Lancasterskej univerzite v Anglicku, v článku na portáli The Conversation približuje tie najsľubnejšie.
Viac sa dozviete v texte: Biomedicína napreduje, vedci už vyvinuli umelú krv či vagínu. Hlavu si stále lámu nad dokonalou kožou.
Ilustračný obrázok. (zdroj: AdobeStock)Fyziológ: Reakciou na chlad je únik alebo boj
"Keď som vo februári vošiel do ľadovej vody, vyrazilo mi to dych, pokúšal som sa plávať, nešlo to, tak som si to namieril na breh. Reálne som vo vode strávil asi minútu a pol. Vonkajšia teplota vzduchu bola asi dva stupne Celzia, voda mala možno štyri stupne," hovorí pre SME vedec Jozef Ukropec z Biomedicínskeho ústavu Slovenskej akadémie vied o svojom zážitku s otužovaním v prírode.
"Vyšiel som von a nastalo neuveriteľne príjemné prekrvenie kože a minimálne jeden deň som mal pocit, že nemusím mať skoro nič oblečené. To je ten záber, ktorý často vidíte v reportážach o ľadových medveďoch. Ľudia vychádzajú z vody, sú celí červení a šťastní. Pocitovo je to rozhodne zážitok, ktorý sa oplatí zažiť. Ale druhýkrát som už do vody nešiel," dodáva.
Spolu so svojím tímom skúma, ako prebieha komunikácia jednotlivých buniek a orgánov v situáciách, ktoré sú pre naše telo energeticky náročné, napríklad keď hladujeme, alebo keď sa otužujeme.
V rozhovore s názvom: Fyziológ: Reakciou na chlad je únik alebo boj. Prvá fáza je triaška sa dočítate, čo všetko sa v ľudskom tele deje, keď na nás pôsobí chlad, kde sa nachádza hnedý tuk a načo je dobrý, alebo aké zníženie teploty vníma naše telo ako otužovanie.
Jozef Ukropec pôsobí ako vedúci Oddelenia výskumu porúch metabolizmu na Ústave experimentálnej endokrinológie Biomedicínskeho centra SAV. (zdroj: SME - JOZEF JAKUBČO)Vypnite autopilota a skúste chôdzu dozadu
Chôdza má viaceré výhody: nevyžaduje žiadne špeciálne vybavenie, aby ste ju mohli vykonávať, nemusíte navštevovať fitnescentrum a je zadarmo.
"Pre väčšinu z nás je chôdza niečo, čo robíme automaticky. Nevyžaduje si vedomé úsilie, takže mnohí si ani neuvedomujeme, aké má prínosy pre naše zdravie," vysvetľuje na portáli The Conversation Jack McNamara, ktorý prednáša klinickú fyziológiu cvičenia na University of East London.
Čo sa však stane, ak prestaneme využívať nášho autopilota a vyskúšame chôdzu vzad?
"Nielenže si zmena smeru vyžaduje viac našej pozornosti, ale môže priniesť aj ďalšie zdravotné benefity," hovorí odborník.
V článku s názvom Vypnite autopilota a skúste chôdzu dozadu. Aj tak môžete pomôcť vášmu zdraviu sa dozviete, prečo je chôdza omnoho komplikovanejšie ako sa na prvý pohľad môže zdať, aké systémy pri nej treba zladiť, alebo aké prínosy môže mať trénovanie chôdze vzad.
Ilustračný obrázok. (zdroj: Adobe Stock)Ak by bunky nevytvárali kolagén, zlomená kosť by sa nikdy nezahojila
"Kolagén sa tvorí neustále. Nie je to tak, že telo vytvorí bielkovinu kolagénu a tá v tele dvadsať rokov sedí a nič nerobí. Naše telo sa neustále prispôsobuje podmienkam, ktoré mu vytvárame," hovorí pre SME lekárka Lívia Hlavačková.
"Ak napríklad začneme cvičiť, začnú sa prestavovať naše svaly, väzy, kosti, kĺby. Aj kosti sa neustále remodelujú. Keby sme na ne začali tlačiť určitým tlakom, tak sa v ich vnútri prebudujú trámce tak, aby sa mu prispôsobili. Takže ani kosti, ktoré vyzerajú staticky, vôbec statické nie sú. Sú živé súčasti živého organizmu," dodáva.
Viac o tejto téme sa môžete dočítať v texte: Ak si chcete kolagénom skvalitniť pleť, neznamená to, že "pôjde" práve tam. Telo si samo určí miesto, kde ho potrebuje.
Rozhovor je prepisom podcastu, v ktorom sme sa snažili rozlúsknuť, či kolagénové produkty môžu naozaj fungovať. Je priateľsky ladený, preto si s respondentkou tykáme.
Lívia Hlavačková. (zdroj: SME - Jozef Jakubčo)Asi päť percent ľudí nepociťuje žiadnu opicu
Zvykli sme si, že december je mesiacom plným spoločenských udalostí. Od firemných vianočných večierkov, súkromných osláv až po bujaré vítanie nového roka.
Ak počas nich pijete alkohol, pravdepodobne vás neprekvapí, ak sa na druhý deň ráno zobudíte s pocitom nevoľnosti.
Môže vás však zaskočiť, že vaši priatelia sa po identickom večierku a rovnakom množstve vypitého alkoholu nemusia cítiť tak ako vy. Niektorí na tom môžu byť horšie, iní lepšie a pár šťastlivcov dokonca nemusí mať žiadne ťažkosti.
"Hovoríme tomu variabilita (premenlivosť, pozn. red.) opice. Vo výskumoch sa opica meria na jedenásťbodovej stupnici, kde nula znamená, že nepociťujete žiadne účinky a desať znamená extrémnu opicu," vysvetľuje v texte na portáli The Conversation Craig Gunn, fyziológ na Bristolskej univerzite.
"V mojom výskume účastníci hlásili, že na tejto stupnici pociťujú opicu medzi jednotkou (veľmi mierna) až osmičkou (závažná). Iný výskum odhaduje, že asi päť percent ľudí môže byť odolných a nemať žiadne následky po prehýrenej noci."
Viac sa dočítate v texte: Asi päť percent ľudí nepociťuje žiadnu opicu. Čo ju spôsobuje?
Ilustračný obrázok. (zdroj: Adobe Stock)Druhá vlna chrípky ešte len príde
Stačil týždeň detí doma počas vianočných prázdnin a chorobnosť na chrípku a akútne respiračné ochorenia klesla na Slovensku o viac ako tretinu.
Úrad verejného zdravotníctva však očakáva v januári či februári ďalšiu vlnu chrípkovej sezóny. Po minulé roky bol práve v druhej vlne počet chorých ešte vyšší ako koncom roka.
Dá sa teraz rozoznať podľa príznakov covid-19 od chrípky? Dostanú sa ľudia na vrchole chrípkovej sezóny k lekárovi a budú už v lekárňach potrebné lieky?
Kolegyňa Daniela Hajčáková pripravila sériu otázok a odpovedí.
Ilustračná fotografia. (zdroj: Adobe Stock)Podcast Vizita: Nedostatok L-karnitínu je zriedkavý. Ani vegáni s ním nemajú problém
L-karnitín je dôležitá živina. Hrá významnú úlohu v energetickom metabolizme, ktorý prebieha v našom tele. Prenáša totiž mastné kyseliny do mitochondrií - bunkových tovární, ktoré vyrábajú energiu.
Bez L-karnitínu by sa mastné kyseliny do bunkových tovární nedostali. A ani naše telo by nemohlo spaľovať tuky. Práve vďaka tejto jeho vlastnosti sa karnitínové nápoje stali obľúbeným výživovým doplnkom ľudí, ktorí aktívne športujú.
"Neexistujú žiadne relevantné dôkazy, že by karnitínové produkty akýmkoľvek spôsobom mohli pomôcť inak zdravému človeku, " hovorí v podcaste Vizita lekárka Lívia Hlavačková.
V novej epizóde sme sa rozprávali o tom, čo je vlastne L-karnitín, čo sa deje, ak ho máme prebytok alebo nedostatok, či má zmysel užívať doplnky výživy, ktoré ho obsahujú, alebo, či má veda odpoveď na to, ako výrobky s karnitínom ovplyvňujú cvičenie a výkon.
Denisa Koleničová a Lívia Hlavačková. (zdroj: SME)Podcast Zoom: Domáci majú výhodu, rozhodcovia naozaj pískajú inak
Výhoda domáceho ihriska. Asi ste už o tomto ustálenom slovnom spojení počuli, špeciálne, ak sledujete šport.
Nuž, zdá sa, že to nie je iba mýtus: domáce prostredie je naozaj výhodou, má totiž dopad na rozhodovanie, prinajmenšom futbalových rozhodcov. Vedci teraz zistili, ako tento fenomén funguje.
Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako v športe funguje fenomén domáceho publika, dozvieme sa, čo je to vianočný syndróm dovolenkového srdca a pozrieme sa do dávnej minulosti za najstaršou DNA.
Podcast Gyncast: Odber pupočníkovej krvi alebo dotepanie pupočníka?
Pred začiatkom tretej série Gyncastu ste dostali možnosť poslať lekárovi Petrovi Kaščákovi, primárovi a prednostovi Gynekologicko-pôrodníckej kliniky FN v Trenčíne otázky.
Aktuálne vydanie podcastu je orientované na pôrodnícku oblasť. Počuť budete:
1) či má zmysel nechať odoberať pupučníkovú krv, alebo sa rozhodnúť nechať dotepať pupočník,
2) či môže znížená funkčnosť štítnej žľazy spôsobiť problémy s dojčením,
3) či krátka pupočná šnúra pri prvej tehotnosti znamená takú istú situáciu pri ďalšom tehotenstve,
4) ako predchádzať tvrdnutiu brucha,
5) kedy treba riešiť kŕče, pichanie, tlaky v bruchu,
6) ako je to v tehotenstve so športovaním,
7) či môže mať žena problém s prsníkmi už ako tehotná,
8) kedy by mala žena po pôrode dostať menštruáciu a či je možné počas dojčenia otehotnieť,
9) ako je to s krvným obehom plodu,
10) ako pristúpiť k pôrodu, keď pri tom predchádzajúcom čelila rodička hypotónii maternice,
11) či je skolióza (resp. ďalšie diagnózy) indikáciou k cisárskemu rezu,
12) o očkovaní v tehotnosti,
13) o kompetenciách pôrodných asistentiek,
14) o dostupnosti psychologickej pomoci pre ženy s ťažkosťami,
Ak sa vaša otázka do nahrávania nezmestila, je pravdepodobné, že odpoveď na ňu nájdete v niektorej zo starších častí Gyncastu. Nezabudnite, že k dispozícii máte archív troch sérií a v ňom 29 tém z oblasti gynekológie i pôrodníctva.
Z archívu: rozhovor s Tatianou Betákovou
Hoci o chrípke často hovoríme ako o nezávažnom ochorení, opak je pravdou. Aj tá môže spôsobiť vážne komplikácie. Napríklad zápal pľúc, srdcového svalu, mozgových blán, ale aj smrť. Najčastejšie tomuto ochoreniu podľahnú starší ľudia nad 65 rokov.
"Jedna vec je zomrieť priamo na infekciu vírusom chrípky, ale veľa ľudí zomiera aj neskôr. Vidíme, že aj tí, ktorí prekonali covid, začnú mať po čase rôzne zdravotné problémy, ktoré sa už často s daným vírusom nespájajú. Avšak vírus bol stimulom k tomu, že sa u daného človeka vyvinuli ďalšie zdravotné problémy," hovorí v staršom rozhovore pre SME virologička Tatiana Betáková, ktorá pôsobí na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a v Biomedicínskom centre Slovenskej akadémie vied.
Keďže aktuálne čelíme epidémii chrípky, myslím, že nastal čas pripomenúť si tento rozhovor: Virologička: Ak ste alergickí na vajíčka, mali by ste byť pri výbere chrípkovej vakcíny opatrní.
Virologička Tatiana Betáková. (zdroj: Jozef Jakubčo)Odporúčanie: Vizita o knihách
Niektorí ľudia čítajú knihy, aby objavili novú motiváciu, iní sa chcú vzdelávať a pre ďalších je to ideálny spôsob, ako si oddýchnuť.
Matematici vypočítali, že každý človek má kapacitu prečítať až dvesto kníh ročne. Podľa prepočtov by mu na to stačilo len 417 hodín.
Na porovnanie, sledovaním sociálnych sietí strávia ľudia viac ako 876 hodín ročne, teda viac ako dvojnásobok času.
Pravidelne, raz za mesiac, sa Vizita zmení. Formálne rozhovory s odborníkmi vystrieda priateľská debata.
Budem sa v nej rozprávať so svojou kamarátkou, biologičkou Simonou Schwarzovou, ktorú možno poznáte z podcastu Dve baby aj o vede.
V novej epizóde sa zhovárame o najzaujímavejších vedecko-popularizačných knihách, ktoré sme v roku 2022 čítali.
