Vitajte,
začínate čítať 21. vydanie newslettera Vizita. Volám sa Denisa Koleničová a aj tento týždeň som pre vás pripravila súhrn o zdraví.
December a január sú moje obľúbené mesiace. Nie je to preto, že by som obľubovala chladné počasie a nie som ani najväčšou milovníčkou vianočných sviatkov.
No vďaka nim sa v tomto období zhmotní v Bratislave veľa mojich známych, ktorí pracujú alebo študujú v zahraničí a vracajú sa iba dvakrát za rok.
Zhrnúť pol roka života do niekoľkých hodín konverzácie je vždy náročné. Tém je veľa, času málo. Jednou z nich bola tento rok aj toxicita sociálnych sietí.
Niekomu sa pre ne ťažšie prechádzalo rozchodom, inému sa neľahko pozerá na neustále kolovanie motivačných príspevkov, keď sa necíti dobre. A paradoxne cenu za "najväčšie deštruktívne peklo" vyhrala sociálna sieť linked in.
Ako totiž povedala moja známa: "Stačí si aplikáciu len otvoriť a už máš pocit, že robíš všetko zle. Vieš málo jazykov, nebola si na dostatočnom počte stáží a tento rok si sa už mala učiť aspoň šiesty jazyk."
Na začiatku januára vyšla jedna z prvých štúdií, v ktorej vedci skúmali, ako aktívne kontrolovanie sociálnych sietí môže meniť mozog dospievajúcich.
Ukázalo sa, že tí, ktorí aktívne kontrolovali sociálne siete, mali zvýšenú citlivosť v rôznych častiach mozgu, pričom jednou z nich bola amygdala.
Amygdala okrem iného prispieva k zameraniu pozornosti na všetky emočne významné podnety. Je aktivovaná pri pozitívnych, tak aj pri negatívnych podnetoch. Vníma všetko, čo sa práve deje, pričom si to vôbec nemusíte uvedomovať. V každom okamihu porovnáva všetky prežívané situácie a okolnosti s minulými zážitkami. Hľadá možné nebezpečenstvo a ohrozenie, alebo naopak pokoj a pohodu.
Podľa autorov štúdie, ich výsledky v praxi znamenajú, že dospievajúci aktívne kontrolujúci svoje sociálne siete sú omnoho citlivejší na spätnú väzbu od svojho okolia.
Vedci však ešte nevedia povedať, či je to dobré alebo zlé. Možno tak budúca generácia získa dôležitú evolučnú výhodu. A možno raz budeme sociálne siete považovať za podobne zdraviu škodlivé ako fajčenie.
A smiať sa, že keď sme mali 20 alebo 30, bolo "cool" byť influecerom na sociálnych sieťach.
Ďakujem, že ste sa prihlásili na odber newslettera Vizita. Ak ste tak ešte neurobili a chcete to zmeniť, môžete sa prihlásiť na tomto odkaze.
Miliarde mladých hrozí poškodenie sluchu
Ak sa na ulici trochu poobzeráte, všimnete si, že množstvo ľudí nosí slúchadlá. Cestu do práce, do školy, domov či presun na stretnutia si totiž vypĺňame počúvaním hudby, podcastov či audiokníh.
A neraz zvýšime hlasitosť, aby sme prekryli hluk ulice. Nie výnimočne sa ozve aj upozornenie, že sme prekročili odporúčanú hranicu decibelov a môžeme si poškodiť sluch. Niektorí sa uspokoja s odporúčanými hodnotami, iní si pokojne ešte pridajú hlasitosť.
Hlučná hudba má predsa niečo do seba. Vypĺňa našu hlavu a eliminuje všetko okolo. V klube alebo na koncerte to cítiť ešte viac, najmä vďaka silným reproduktorom.
Aj keď sa nám to pocitovo môže páčiť, pre naše zdravie nejde o najlepšie zážitky. Môžu sa z nich stať nebezpečné návyky, ktoré zvyšujú riziko straty sluchu. Pre nesprávne používanie slúchadiel alebo návštev hlučných hudobných miest hrozí približne jednej miliarde mladých ľudí na celom svete. Odhaduje to analýza dostupných výskumov publikovaná v časopise BMJ Global Health.
Štúdia pod vedením Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) vyzýva mladých ľudí, aby si dávali väčší pozor na svoje návyky pri počúvaní, a tiež vlády a výrobcov, aby pre ochranu sluchu urobili viac.
WHO uvádza, že v súčasnosti má poruchu sluchu viac ako 430 miliónov ľudí, teda viac ako päť percent svetovej populácie. Odhaduje, že do roku 2050 ich počet vzrastie na 700 miliónov.
Viac sa dočítate v texte s názvom: Hudba aj hračky hlučné ako štartujúce lietadlo. Miliarde mladých hrozí poškodenie sluchu, ktorý napísala kolegyňa Michaela Džomeková.
(zdroj: ADOBE STOCK)Bez lajkov si nedokážu predstaviť život
Ak máte štyridsať a viac rokov, zažili ste detstvo bez internetu. Také, v ktorom sa najväčšie dobrodružstvá odohrávali na ulici pred domom a stretávať sa s niekým, znamenalo fyzickú prítomnosť.
Ak to predostriete dnešným tínedžerom, budú sa na vás, v tom lepšom prípade, pozerať s nepochopením alebo jemným úškrnom na tvári. V horšom možno aj utrúsia nejakú poznámku o tom, čo to bol za život.
Dnešok si už totiž bez internetu a používania sociálnych sietí ani nevedia predstaviť. Pre mnohých sa dokonca stali hlavným zdrojom spätnej väzby, ktorú od svojich vrstovníkov dostávajú.
Ako? Prostredníctvom lajkov, srdiečok, komentárov. Niekedy sa až zdá, že prúd virtuálnych informácií je nezastaviteľný.
Preto niet divu, že vedcov stále viac zaujíma nielen to, ako sociálne siete vplývajú na duševné zdravie, ale aj to, či dokážu meniť mozog dospievajúcich.
Jedny z prvých výsledkov priniesol na začiatku januára odborný časopis JAMA pediatrics.
Viac o tomto výskume sa dočítate v texte: Bez lajkov si nedokážu predstaviť život. Sociálne siete môžu meniť mozog dospievajúcich.
Mladé dievčatá píšu na linku detskej dôvery aj sťažnosti na svoju postavu. (zdroj: Ilustračné foto Pexels/Karolina Grabowska)Nepreceňujte sa a počúvajte svoje telo
Zaradiť cvičenie medzi množstvo aktivít počas týždňa nie je jednoduché - musíte si naň nájsť čas a tiež počítať s určitým typom bolesti.
Pre mnohých ľudí však zostáva najväčším strašiakom fakt, že by sa počas cvičenia mohli zraniť. Dokonca ich dokáže odradiť až natoľko, že začiatok stále odkladajú.
"Cvičenie nemusí nevyhnutne viesť k bolestiam," zdôrazňuje na portáli The Conversation Lewis Macgregor, lektor v odbore šport, zdravie a cvičenie na Univerzite v škótskom Stirlingu.
"Nedovoľte, aby vás strach z bolesti alebo zranenia odradil od toho, aby ste začali cvičiť. Výhody omnoho prevyšujú dočasný pocit bolesti svalov, ktorý môže sprevádzať nový režim. Nehovoriac o tom, že keď sa cvičenie stane vaším pravidelným zvykom, je menej pravdepodobné, že po každom tréningu budete pociťovať bolesť," vysvetľuje.
V nasledujúcich riadkoch zhrnul pár odporúčaní, vďaka ktorým sa môžete vyhnúť neprimeranej bolesti a zraneniam po tréningu.
Ak chcete vedieť, ako minimalizovať možnosť zranenia na počiatku cvičenia alebo pri novom cvičebnom pláne, nevynechajte text: Nepreceňujte sa a počúvajte svoje telo. Odborník zhrnul, načo treba dbať pri cvičení.
Ilustračné. (zdroj: Adobe Stock)Je nespavosť nevyhnutnou súčasťou starnutia?
Je desať hodín večer a deň máte za sebou. Umyjete si zuby, oblečiete si obľúbené pyžamo, zabalíte sa do periny, zatvoríte oči a ste plne odhodlaní dať svojmu telu oddych, ktorý potrebuje.
Ubehne prvých päť minút, no žiadna úľava neprichádza. Otočíte sa z jednej strany na druhú, a potom zase naspäť. Vyskúšate niekoľko rôznych polôh, ale po hodine nakoniec rezignujete a idete sa radšej poprechádzať po byte alebo znovu otvoríte rozčítanú knihu.
Aj výskumy naznačujú, že s pribúdajúcim vekom sa spánkový režim naozaj mení.
"Myslite na svoj spánok, ako keby to bolo auto. Ako starne a najazdí viac kilometrov, začne sa rozpadávať, potrebuje viac opráv a aj jazda je menej hladká. To isté sa deje aj so spánkom," hovorí pre denník New York Times klinický profesor Abhinav Singh, ktorý pôsobí na lekárskej fakulte Mariánskej univerzity v Indianapolise a venuje sa poruchám spánku.
Neznamená to však, že nespavosť a enormná únava počas dňa sú prirodzenou súčasťou starnutia. Lekári hovoria, že narušenie spánku je často spojené so zdravotnými, psychiatrickými alebo neurologickými poruchami.
Zároveň upozorňujú, že práve nespavosť je jednou z najčastejších zdravotných ťažkostí, najmä u seniorov.
Viac o tom, či sa kvalita spánku s vekom zhoršuje, prečo majú horší spánok častejšie muži ako ženy alebo, ako si poradiť s bezsennými nocami, sa dočítate v texte: S pribúdajúcim vekom sa mení aj spánkový režim. Je však nespavosť nevyhnutnou súčasťou starnutia?
Ilustračné foto. (zdroj: ADOBE STOCK)Podcast Vizita: Preležaniny sa vyskytujú u tretiny ležiacich pacientov
Preležaniny sú chronické rany. Vznikajú, keď na kožu alebo podkožie pôsobia nepriaznivé vplyvy.
S rôznymi typmi zle sa hojacich rán, ktoré vznikajú u ležiacich pacientov, po operácii a u dlhodobo imobilných ľudí, zápasia v zdravotníckych zariadeniach aj najvyspelejšie krajiny sveta.
Národný portál zdravia uvádza, že sa vyskytujú približne u 33 percent ležiacich pacientov.
"Dekubity (preležaniny, pozn.red.) môžu postihovať pacientov v rôznom veku: od novorodenca až po staršieho pacienta. Situácia veľmi úzko súvisí s rôznymi prediktormi a rizikami pre ich vznik. Napríklad ochoreniami, úrazmi, aj nedostatkami v životnom štýle," vysvetľuje v podcaste Vizita doktorka Beáta Grešš Halász, ktorá sa venuje manažmentu preležanín.
"Najviac však naozaj postihujú najmä pacientov vo vyššom veku, pretože v organizme prebiehajú určité prirodzené procesy, ktoré istým spôsobom kompromitujú zdravie staršieho človeka," dodáva.
V novej epizóde sme sa rozprávali o tom, čo vlastne preležaniny sú, ako rýchlo vznikajú, ako sa dajú liečiť a či sa im dá predchádzať.
Podcast Zoom: Delfíny uviaznu na pláži? Možno majú alzheimera
Zvyčajne si to ochorenie spájame s pokročilým vekom, konkrétne pokročilým vekom u ľudí. Lenže sa zdá, že naše mozgy až také výnimočné nie sú a prejavmi a biologickými stopami Alzheimerovej choroby možno trpia aj ďalšie cicavce. Dokonca by mohla vysvetľovať, prečo občas delfíny uviaznu na plážach.
Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na mozgy morských cicavcov, dozvieme sa, aké zdravotné benefity prináša chôdza vzad a zistíme, čo o našich vzťahoch hovoria piesne, ktoré počúvame.
Podcast Zoom+: Dá sa robiť špičkový výskum na Slovensku?
Je prednostom Ústavu molekulárnej biomedicíny Univerzity Komenského. Je vedcom, ktorý pôsobil na Harvarde, získal dnes už vlastne prestížnu Ig Nobelovu cenu. Je lekárom, ktorý učí študentov, ale vyjadruje sa k spoločenským problémom. A zároveň pomáha popularizovať vedu.
Peter Celec zároveň publikuje, rozpráva o vede, o medicíne aj o ľudskej zvedavosti, a ako každý výskumník, sa snaží bojovať s podmienkami vedy na Slovensku.
V podcaste Zoom plus sa Tomáš Prokopčák a Peter Celec vyberú do sveta molekulárnej biológie.
Odporúčanie: Seriál The Playlist
Spotify, aplikáciu na počúvanie hudby a podcastov, dnes už pozdá azda každý. Je pohodlná, rýchla a poplatok 5,99 eura za mesiac, nikto nepovažuje za niečo nevšedné.
Keby ste to však niekomu povedali ešte v roku 2004, s veľkou pravdepodobnosťou by vás mal za blázna. Pretože vtedy to znelo ako scifi: programátorské, právne aj užívateľské.
Škandinávsky seriál The Playlist ponúka aspoň malý pohľad do zákulisia vzniku populárnej streamovacej služby, pričom v každom diele rozpráva príbeh iná kľúčová postava. A jednotlivé verzie sa preto môžu líšiť.
The Playlist nájdete na Netflixe.
Ilustračné foto. (zdroj: TASR / DPA - Daniel Bockwoldt)
