Vitajte,
začínate čítať 25. vydanie newslettera Vizita. Volám sa Denisa Koleničová a aj tento týždeň som pre vás pripravila súhrn o zdraví.
Ľudia sa boja chémie, počúvam v poslednom období od viacerých odborníkov. Mnohé firmy si z toho strachu urobili biznis a na výrobky prilepili lákavé nápisy, ktoré hovoria, že ich výrobky sú na čisto prírodnej báze.
Aj v prírode sa však môžu nachádzať nebezpečné látky. Skvelým príkladom je botulotoxín – klobásový jed, ktorý produkuje baktéria Clostridium botulinum.
Ide o najjedovatejší toxín na svete, spôsobuje otravu nazývanú botulizmus.
Hlavnými príznakmi botulizmu sú ochromenia svalov v rôznych častiach tela. Nakazený človek má sťažené prehĺtanie, zdvojené videnie, padajúce viečka, poruchy dýchania a je tiež neschopný hýbať svalmi.
„Botulizmus sa šíril v Európe v osemnástom storočí, pričom hlavným zdrojom nákazy boli klobásy. Botulus je po latinsky klobása. V Amerike sa ľudia často nakazili z jedla z konzerv, ktoré neboli dostatočne sterilizované. Dnes sú už výrobné postupy prispôsobené tak, aby sa tieto situácie neopakovali,“ vysvetľuje farmaceut Marek Kajan v knihe Očami farmácie.
A pritom je medzi nami nemálo ľudí, ktorí síce odmietajú chémiu, ale spomínaný botulotoxín si pokojne nechávajú vpichovať do tváre, aby sa zbavili vrások. Pri otázkach vonkajšej krásy ide asi strach z chemických látok bokom.
Sterilizácia a pridávanie konzervačných látok nás chránia pred rôznymi nástrahami. Keby ich vedci neobjavili, pulty v supermarketoch by dnes zívali prázdnotou a nás by pravdepodobne trápilo oveľa viac zdravotných problémov.
Tento týždeň sa v newsletteri Vizita pozrieme na to, čo všetko sa skrýva pod éčkami na obaloch potravín, poodhalíme mýty týkajúce sa cvičenia seniorov a vrátime sa aj k staršiemu textu o tom, ako naše telo spracováva vitamíny.
Ďakujem, že ste sa prihlásili na odber newslettera Vizita. Ak ste tak ešte neurobili a chcete to zmeniť, môžete sa prihlásiť na tomto odkaze.
Nejde o to, či je v potravine nejaké éčko, ale akú funkciu v nej plní
„Máme najmä dve skupiny ľudí. Jedna, ktorá vôbec nerieši, aké jedlo konzumuje a druhá, ktorá to rieši až príliš. Žiaľ, ani v jednom prípade to často nie je podložené kvalitnými a serióznymi zdrojmi informácií. K druhej skupine navyše patrí fóbia zo všetkých chemických látok,“ hovorí pre SME odborníčka na výživu a foodblogerka Karolína Fourová.
V rozhovore s názvom Odborníčka na výživu: Nejde o to, či je v potravine nejaké éčko, ale akú funkciu v nej plní sa dozviete, čo všetko sa skrýva pod éčkami na obaloch potravín, ako toto označovanie vzniklo, čo si Karolína Fourová všíma na obaloch potravín, alebo či naše telo dokáže rozlíšiť syntetickú látku od prírodnej.
Odborníčka na výživu Karolína Fourová. (zdroj: Archív K.F.)Rozhovor si môžete vypočuť aj ako podcast:
Ak senior uveril mýtu, že sa má šetriť, je to začiatok konca
Podiel seniorov v štatistikách rastie a predlžuje sa aj priemerná dĺžka života človeka. Vedúci Diagnostického centra profesora Hamara na Univerzite Komenského v Bratislave Ján Cvečka v rozhovore pre SME hovorí, že ide o najpasívnejšiu skupinu populácie.
Tvrdí, že to súvisí s mýtmi a pozostatkami z minulosti, keď primárne odporúčanie pre užitie si penzie bolo: oddychuj, čo si môžu niektorí zameniť s ničnerobením.
Pohyb a aktívny prístup k životu však dokážu spomaliť zmeny spôsobené starnutím a pri vhodnom koncipovaní pohybovej aktivity aj zlepšiť niektoré parametre.
„Takmer pre každý zdravotný stav sa dá vybrať vhodná pohybová aktivita. A to aj pre ľudí pripútaných na lôžko po cievnej mozgovej príhode,“ konštatuje vedec a fyzioterapeut.
V rozhovore kolegyne Michaely Džomekovej Fyzioterapeut: Ak senior uveril mýtu, že sa má šetriť, tak je to začiatok konca sa dozviete, či majú slovenskí seniori dostatočný prístup k cvičeniu, čo je to kolobeh pádu, alebo ako sa vrátiť k cvičeniu po zranení.
Ján Cvečka (zdroj: Marko Erd)Podcast Vizita: Prečo by muži mali brať problémy s erekciou vážne
Väčšina z nás si návštevu urológa spája s vážnymi ochoreniami, akými sú rakovina prostaty či obličkové kamene. Vo svojej pracovnej každodennosti však riešia aj problémy, o ktorých sa hanbíme hovoriť.
Napríklad erektilnú dysfunkciu, úniky moču alebo zranenia, ktoré si spôsobili počas pohlavného styku.
„Erektilnú dysfunkciu muži často odignorujú. Povedia si, že sú starší, s manželkou už sexuálne nežijú a nechajú to tak. Lenže problém s erekciou je často prvým príznakom, ktorý môže znamenať predzvesť srdcovo-cievnych ochorení,“ vysvetľuje v podcaste Vizita urológ Ján Švihra mladší.
„Erekcia je dej, za ktorý sú zodpovedné cievy a prekrvenie penisu. Ak sa cievy upchajú, môže to znamenať, že podobný problém je aj v iných častiach tela a neskôr sa prejaví vo väčších cievach a v srdci. Preto, keď sa pacient zdôverí, že má problém s erekciou, všeobecný lekár by mal spozornieť,“ dodáva.
V novej epizóde podcastu sme sa rozprávali aj o tom, či sa môže penis zlomiť, alebo o nevšedných prípadoch, ktoré zažívajú lekári na urologickom urgente.
Podcast Zoom: Objavili baktérie, ktoré sa živia plastom
Radi hovorievame, že príroda si nejako poradí. Ale je to alibistické tvrdenie, pretože nás to zbavuje zodpovednosti. Navyše, málokedy to rieši celý problém. Ako napríklad teraz, keď vedci objavili baktérie, ktoré sa naučili tráviť plast. Lenže to ani zďaleka nie je riešením našej plastovej krízy.
Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do sveta mikróbov, dozvieme sa, ako súvisia ADHD a depresia a zistíme, či má celibát nejaký evolučný zmysel.
Podcast Zoom+: Cez pandémiu som chcela šíriť vedu, aj sa mi vyhrážali
Všetko veľké sa začína malým, vo vede to platí špeciálne. Ak chceme pochopiť komplexné veci, musíme porozumieť, napríklad, bunkám. Chémii. A biológii na úrovní molekúl: a to často sprostredkovane, cez rôzne modelové organizmy.
Veda má však aj svoju druhú tvár alebo druhý problém: ako to, čo zistíme, odovzdať publiku? A nielen tomu odbornému, ale aj širokej laickej verejnosti? Ako vedu popularizovať, urobiť ju prístupnejšou a zrozumiteľnou?
Oba problémy, nielen vo svojej práci, rieši molekulárna biologička Lucia Ciglar, ktorú môžete poznať aj vďaka jej popularizačnému instagramovému profilu Kreslim_vedu.
Tomáš Prokopčák sa v podcaste Zoom plus rozpráva s Luciou Ciglar o svete molekulárnej biológie, o vizualizácií vedeckých grafík i o popularizácii vedy.
Z Archívu: Mnohí odborníci hovoria, že ľudia míňajú priveľa peňazí na drahý moč
Ľudia majú rôzne ranné rituály. Niekto začína deň šálkou kávy alebo čaju, iný zase uprednostní rozpustený vitamín v pohári vody.
Čoraz častejšie sa však ozývajú hlasy odborníkov, ktoré hovoria, že tým si tak nanajvýš skvalitníme moč. A navyše zbytočne plytváme peniazmi.
„Organizmus si nevie uchovávať vitamín C. Keby to vedel, stačilo by, aby sa námorníci pred plavbou len nasýtili citrusovými plodmi a vydržali by sa plaviť bez zdravotných problémov dva mesiace. Ale takto ľudský organizmus nefunguje. Preto si museli nosiť citrusy so sebou,“ hovorí pre SME biológ Viktor Bielik, ktorý pôsobí na Fakulte telesnej výchovy a športu Univerzity Komenského v Bratislave.
Zároveň vysvetľuje, že väčšina dnešnej populácie má skôr nadbytok vitamínu C než jeho nedostatok.
V rozhovore s názvom: Biológ: Mnohí odborníci hovoria, že ľudia míňajú priveľa peňazí na drahý moč sme sa venovali tomu, ktoré skupiny ľudí potrebujú užívať viac vitamínov a minerálov, kedy môže telo potrebovať viac vápnika, alebo či si dokáže uložiť vitamín C do zásoby.
Viktor Bielik. (zdroj: Marko Erd)Rozhovor si môžete vypočuť aj ako podcast:
Odporúčanie: Spoznajte nový (Ne)vedecký newsletter Tomáša Prokopčáka
Všetko okolo nás nejakým spôsobom súvisí s vedou. S faktmi, s ich interpretáciou a s našou schopnosťou im porozumieť.
Denník SME preto spúšťa nový newsletter, ktorý vám pomôže lepšie pochopiť komplikovaný svet vedy, ale predovšetkým dôsledky, ktoré z neho vyplývajú.
(Ne)vedecký newsletter Tomáša Prokopčáka chce byť sprievodcom v krajine, ktorá je čoraz menej racionálna. A zároveň prinášať to najzaujímavejšie, najdôležitejšie a najpodstatnejšie z nových vedeckých objavov.
„Veda je všade. Mnohí sa jej boja, no chcel by som vedu predstaviť ako vzrušujúcu, vtipnú, zvedavú i dôležitú pre naše každodenné rozhodovanie,“ hovorí o novom newsletteri Tomáš Prokopčák, autor a moderátor podcastov Dobré ráno, Zoom či Tech_FM.
„Bude to sprievodca nielen svetom vedy. Ale ponúkne aj zhrnutie aktuálnych názorov vedy na mnohé spoločenské problémy.“
Tomáš Prokopčák popularizuje vedu viac ako pätnásť rokov, pôsobil ako vedecký reportér a spoluvytvára podcasty o vede. Zároveň je riaditeľom digitálneho obsahu vydavateľstva Petit Press.
(Ne)vedecký newsletter bude vychádzať každú nedeľu a celá verzia bude určená predplatiteľom SME.sk. Práve vďaka podpore predplatiteľov môžu vznikať nové newslettery denníka SME.
„(Ne)vedecký newsletter je prirodzeným pokračovaním podcastov Zoom a jeho špeciálnej verzie Zoom+. Každý deň sa objavuje toľko nových vedeckých objavov, toľko vzrušujúcich zistení a noviniek, až sa v tom človek môže trochu strácať. Dúfam, že môj nový newsletter pomôže čitateľom lepšie sa zorientovať. Nielen vo vede,“ dodáva Prokopčák.
Na odber (Ne)vedeckého newslettera sa môžete prihlásiť jedným klikom.
