Vitajte,
začínate čítať 29. vydanie newslettera Vizita. Volám sa Denisa Koleničová a aj tento týždeň som pre vás pripravila súhrn o zdraví.
Nedávno sme sa doma pustili do sledovania seriálu Ginny and Georgia. Je to akási novodobá verzia populárnych Žien z rodu Gilmorovcov, navyše s kriminálnou zápletkou.
Aj tínedžeri tu riešia oveľa vážnejšie problémy. Medzi hlavné témy už nepatrí len komplikovaný vzťah s matkou počas dospievania. Do popredia sa dostáva šikana na sociálnych témach, depresia, sebapoškodzovanie aj anorexia.
A tak sa pozeráte na dievčatá, ktoré sú schopné oblepiť si obe stehná hrubou izolačnou páskou, len aby v drahých džínsoch vyzerali ešte štíhlejšie, alebo si pri stavoch úzkosti páliť kožu na stehnách zapaľovačov.
Témam porúch potravy sa podarilo zbúrať pomyselnú stenu a dostať sa do popredia. Riešia ich postavy v seriáloch, píšeme o nich články a viacerí rodičia v mojom okolí už prísnejšie sledujú, ako sa ich dieťa stravuje.
Avšak často zabúdame, že tieto problémy sa netýkajú len násťročných alebo ľudí v strednom veku. Môžu s nimi bojovať aj seniori, ktorí vyrastali v generácii, ktorá o týchto problémoch zásadne mlčala.
Tento týždeň sa v newsletteri Vizita pozrieme na príbeh ženy, ktorej odborníci diagnostikovali poruchu príjmu potravy vo veku 69 rokov a celý život prepadávala zdravotníckym systémom. Priblížime si aj to, ako je možné, že pacienti s Parkinsonovou chorobou majú sklony k hazardným hrám a zistíme, kedy sú problémy s pamäťou už signálom nastupujúcej demencie.
Ďakujem, že ste sa prihlásili na odber newslettera Vizita. Ak ste tak ešte neurobili a chcete to zmeniť, môžete sa prihlásiť na tomto odkaze.
Žijú vo vysokých nadmorských výškach a majú menej metabolických ochorení
Vo vzduchu, ktorý bežne dýchame, sa nachádza približne 21 percent kyslíka. No ak by ste sa podujali uskutočniť expedíciu do väčších výšok, narazili by ste aj na problém s takzvanou hypoxiou, teda nedostatkom kyslíka.
V oblastiach, ktoré sa nachádzajú vo výške 4500 metrov nad morom, je ho vo vzduchu približne iba jedenásť percent. No aj toto prostredie môže mať prínosy pre ľudské zdravie.
Ľudia, ktorí v takých podmienkach dlhodobo žijú, sú ich zhruba dva milióny, trpia v nižšej miere metabolickými ochoreniami, napríklad cukrovkou, obezitou, nadmerným množstvom cholesterolu alebo ochorením koronárnych artérií.
Ako je to možné, sa snažili objasniť vedci z Gladstone Institutes v San Franciscu. A opísali to v článku, ktorý uverejnil odborný časopis Cell Metabolism.
Viac o tomto výskume sa dočítate v texte: Žijú vo vysokých nadmorských výškach a majú menej metabolických ochorení. Vedci zisťovali prečo.
Vrchol hory Rakapoši. (zdroj: Flickr - Teseum)Vedci naznačujú, prečo bývajú deti odolnejšie proti ťažkému covidu
Odborníkom sa dosiaľ nepodarilo rozlúštiť, prečo je u detí menej pravdepodobné, že sa nakazia ochorením covid-19. Hypotéz je viac.
Podľa niektorých môže byť príčinou menšia pravdepodobnosť, že dieťa trpí cukrovkou druhého typu alebo vysokým krvným tlakom. Práve tie sú totiž často spojené s ťažkým priebehom covidu.
Iní zase zastávajú názor, že hlavnou príčinou by mohla byť odlišnosť receptorov ACE2 u detí. Vďaka nim vstupuje vírus SARS-CoV-2 do buniek.
Ďalší experti naznačujú, že v porovnaní s dospelými môžu mať lepšiu imunitu proti covidu.
Ako?
Predpokladajú, že táto imunita pochádza z pamäťových T-buniek, ktoré sa vytvárajú pri bežných nádchach, pričom niektoré z nich spôsobujú koronavírusy.
Superschopnosťou T-buniek je, že pomáhajú telu, aby si zapamätalo inváziu patogénov a dokázalo ich efektívne ničiť. Ak dieťa v minulosti prekonalo iný koronavírus, jeho imunita bude odolnejšia aj proti vírusu SARS-CoV-2.
Práve poslednú teóriu sa rozhodli otestovať vedci z prestížneho Inštitútu Karolínska vo Švédsku. Ich výsledky uverejnil odborný časopis Immunology and Inflammation.
Viac o tejto téme sa dozviete z článku: Vedci naznačujú, prečo deti bývajú odolnejšie proti ťažkému covidu.
Ilustračné foto.. (zdroj: FOTOLIA)Pacient s Parkinsonovou chorobou môže prehrať v kartách celý majetok
„Dôležitá vec, ktorú si pri Parkinsonovej chorobe väčšina ľudí neuvedomuje, pokiaľ s ňou nepracuje, je, že to nie je iba ochorenie mozgu. Je to systémové ochorenie. Znamená to, že patológia, ktorá vzniká v dopaminergných neurónoch, sa odohráva aj ostatných častiach tela,“ vysvetľuje pre SME neurovedkyňa Dominika Fričová, ktorá pôsobí v Neuroimunologickom ústave Slovenskej akadémie vied.
„A práve o to sa opiera aj včasná diagnostika. Výskumy ukazujú, že to, že pacient trpí Parkinsonovou chorobou, dokážeme zistiť aj z iných častí tela, nielen z mozgu. Napríklad z kože alebo z biopsie čreva. Aj v týchto miestach máme nervové zásobovanie. Znamená to, že sa môžeme pozrieť na nervy a zistiť, či odrážajú niektoré patologické znaky typické pre Parkinsonovu chorobu.“
V rozhovore s názvom: Pacient s Parkinsonovou chorobou môže prehrať v kartách celý majetok. Môže za to liek (rozhovor) sa dozviete, ako sa v súčasnosti lieči Parkinsonova choroba, do akej miery je dedičná alebo či nočné mory naozaj môžu byť jej predzvesťou.
Dominika Fričová. (zdroj: Kristína Paholík Hamárová)Rozhovor je prepisom podcastu, ktorý je priateľsky ladený, preto si s respondentkou tykáme.
Má 69 rokov, BMI 35 a poruchu príjmu potravy
Josie žije v Manchestri a má bulímiu. Lekár jej predpísal steroidy na choré pľúca a na zvládnutie srdcového zlyhania. V dôsledku užívania liekov však výrazne pribrala. Jej index telesnej hmotnosti (BMI) je nad 35, čo je na hrane obezity prvého a druhého stupňa.
Znepokojovala ju zlá nálada, úzkosť a problémy s chôdzou. Praktický lekár jej preto odporučil, aby navštívila špecialistov na duševné zdravie.
No Josie nechcela opúšťať svoj byt, pretože ju trápili problémy s chôdzou a obávala sa, že spadne. Preto okrem psychologickej pomoci vyhľadala aj fyzioterapeuta.
Keď sa dostavila na prehliadku ku klinickej psychologičke, ktorá sa jej spýtala na hmotnosť, postavu aj obavy zo stravovania. Následnej jej diagnostikovala poruchy príjmu potravy. A to napriek tomu, že pôst držala už roky, mala problémy so záchvatovým prejedaním sa, užívala tabletky na chudnutie a preháňadlá.
Josie má 69 rokov. Mohli by sme ju volať aj Katka, Petra, Marta či Jolana. Môže to byť vaša susedka alebo stará mama.
Dôležité je však to, že je súčasťou neviditeľnej skupiny starších dospelých, ktorí trpia poruchou príjmu potravy a prepadávajú zdravotníckym systémom.
Viac o tejto téme sa dočítate v texte: Má 69 rokov, BMI 35 a poruchu príjmu potravy. No pre zdravotníctvo je akoby neviditeľná.
Ilustračný obrázok. (zdroj: Adobe Stock)Ak zabudnete, kam odbočiť, nič sa nedeje. Problémom je, keď si nespomeniete, prečo šoférujete
Nejaké zabudnuté slovo, zapatrošená peňaženka, kľúče, mobil a niekedy aj "hlava". Alebo náhodné stretnutie so známym, na ktorého meno si počas rozhovoru neviete spomenúť. A zrazu sa vám vynorí. O pár hodín neskôr a pri úplne inej činnosti.
Nejedna situácia nás môže prinútiť pochybovať o tom, či sú tieto výpadky pamäti ešte normálne alebo sú už znakom kognitívneho poklesu či dokonca začiatkom demencie.
Klinická psychologička a psychoterapeutka z Centra Memory Petra Brandoburová pre SME hovorí, že v priebehu prirodzeného starnutia sa objavujú rôzne zmeny vo výkonnosti kognitívnych funkcií, teda pamäti, pozornosti či jazyka. Mávame predstavu, že ich zhoršovanie prichádza s narastajúcim vekom.
"Dôvodom rozpoznateľného zhoršenia kognície sú zmeny v štruktúre a fungovaní mozgu. Pri normálnom nepatologickom starnutí, ktoré sa deje bez prítomnosti niektorého zo známych ochorení mozgu, tento pokles nikdy nevedie k poruchám sebestačnosti staršej osoby," podotýka odborníčka.
Navyše, existujú rôzne formy pamäti a ľudia si často jej poruchu zamieňajú napríklad za poruchu pozornosti. Vtedy je vhodné vyšetrenie u špecialistu, ktorý vie určiť, či zmienené zmeny sú veku primerané, vyhodnotiť ich závažnosť aj konkrétnu podobu.
Výskumníci z austrálskej Bond University Cindy Jonesová a Oliver Baumann v texte na odbornom portáli The Conversation dodávajú, že nie všetky výpadky pamäti musia byť spôsobené zmenami súvisiacimi s vekom.
"V mnohých prípadoch sú vplývajúce faktory triviálnejšie, môže byť za tým únava, úzkosti aj roztržitosť," vysvetľujú.
V texte kolegyne Michaely Džomekovej s názvom: Ak zabudnete, kam odbočiť, nič sa nedeje. Problémom je, keď si nespomeniete, prečo šoférujete sa dočítate, do akej miery je zábudlivosť normálna, prečo zabúdame, kedy je dobré spozornieť, alebo aké sú benefity skorej diagnostiky demencie.
Ilustračný obrázok (zdroj: Adobe Stock)Chybné určenie smrti a voľne dostupné psychoaktívne látky. Bizarné správy zo Slovenska aj z USA
Už niekoľko hodín platilo vyhlásenie koronera, že 82-ročná žena je mŕtva. Jej telo previezli do pohrebného ústavu. A tam zistili, že je stále nažive.
Nie je to úryvok z lacnej detektívky ani strašidelná historka, ktorá desiatky rokov koluje medzi ľuďmi. Ide o skutočný príbeh, ktorý sa stal vo februári v štáte New York. O prípade informovala CNN.
Podobný incident sa stal nedávno aj v Iowe. Zdravotná sestra vyhlásila za mŕtvu 66-ročnú ženu s včasnou demenciou, ktorá navyše trpela silnými úzkosťami a depresiou. Neskôr, keď pracovníci pohrebného ústavu rozopli vak, v ktorom sa nachádzalo telo, zistili, že žena lapá po dychu.
Ako je možné, že sa aj v súčasnosti ešte vyskytujú prípady, keď lekári potvrdia smrť, no pacient neskôr vykazuje známky života?
Pravidelne, raz za mesiac, sa Vizita zmení. Formálne rozhovory s odborníkmi vystrieda priateľská debata.
Budem sa v nej totiž bude rozprávať so svojou kamarátkou, biologičkou Simonou Schwarz, ktorú možno poznáte z podcastu Dve baby aj o vede.
V novom vydaní sme spolu rozberali aj hexahydrokanabinol (HHC). Je to pomerne krkolomný názov jednej z desiatok účinných látok nachádzajúcich sa v konope siatej. V malom množstve sa prirodzene nachádza v peľoch a semienkach rastlín. Sľubujú psychoaktívne účinky podobné tým, ktoré sa u ľudí vyskytujú po užití THC.
Na trh sa dostáva jeho polysyntetická verzia vyrobená z tetrahydrokanabinolu (THC) alebo kanabidolu (CBD). Ako je už dobrým zvykom, aj predajcovia HHC nachádzajú medzery v zákonoch.
Odborníci však upozorňujú, že zloženie výrobkov je opäť nejednoznačné a existuje riziko, že ich užívanie môže byť zdraviu nebezpečné.
Denisa Koleničová a Simona Schwarz. (zdroj: SME)Podcast Zoom: Tvrdia, že vyriešili záhadu Oumuamua
Spíte dobre? Ak nie, mali by ste sa o to aspoň pokúsiť. Ukazuje sa totiž, že spánok je úplne kľúčový, a to nielen na oddych, ale na podanie čo najlepšieho športového výkonu.
Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, prečo je spánok taký dôležitý pri aktívnom športovaní, vyberieme sa za medzihviezdnym telesom Oumuamua a dozvieme sa, ako stredomorská strava znižuje riziko demencie.
Odporúčanie: Seriál Ginny and Georgia
Internety hovoria, že Ginny and Georgia je americký komediálno-dramatický seriál a myslím, že to dokonale vystihuje jeho dynamiku.
Seriál stále kolíše medzi komédiou a drámou, a ja by som uvítala, keby tam bolo viac z toho prvého.
Ústrednými postavami sú dospievajúce dievča Ginny, a jej matka Georgia, ktoré sú roky na úteku a rozhodnú sa usadiť v malom, až príliš ideálne vyzerajúcom mestečku.
Ako som napísala v úvode, pre mňa je tento seriál obdobou Žien z rodu Gilmorovcov, no so súčasnými motívmi. Mimochodom, od uvedenia prvého dielu "gilmoriek" už ubehlo 23 rokov.
A doba sa za ten čas naozaj zmenila.
