Vitajte,
začínate čítať 45. vydanie newslettera Vizita. Volám sa Denisa Koleničová a aj tento týždeň som pre vás pripravila súhrn o zdraví.
„Migréna je komplexný dej. Ľudia, ktorí ňou trpia, majú pravdepodobne genetickú predispozíciu na jej vznik,“ hovorí pre SME neurologička Anetta Kováčiková z Univerzitnej nemocnice Bratislava.
K aktivácii migrénových centier v mozgu dochádza pod vplyvom rozličných vnútorných a vonkajších podnetov.
„Medzi vonkajšie podnety patria emócie, stres, ale aj rôzne potravinové faktory. K vnútorným podnetom zaraďujeme napríklad hormonálne zmeny,“ vysvetľuje odborníčka.
Tento týždeň vám v newsletteri Vizita prinášame veľký rozhovor o migréne a pozrieme sa aj na nový objav týkajúci sa Alzheimerovej choroby.
Ponuku dopĺňame o zaujímavú diskusiu z bratislavského Tyršáku, v ktorej sme sa odborníkmi rozprávali o skutočnom vplyve stravy na naše zdravie. Bola uvoľnená, vtipná, ale aj veľmi obohacujúca.
Ďakujem, že ste sa prihlásili na odber newsletteru Vizita. Ak ste tak ešte neurobili a chcete to zmeniť, môžete sa prihlásiť na tomto odkaze.
Českí vedci vyvinuli liek, ktorý má potenciál vyliečiť pacientov s Alzheimerovou chorobou
Alzheimerovu chorobu skúmajú vedci na celom svete. Dlhé roky. Cieľ je jasný: odhaliť príčinu jej vzniku a nájsť účinný liek, ktorý by vedel neurodegeneratívne ochorenie vyliečiť.
„Ide o devastačné ochorenie, ktoré narušuje časť mozgu a spôsobuje pokles kognitívnych funkcií, teda myslenia a pamäti. Býva najčastejšou príčinou demencie, ktorá postupne vedie k tomu, že pacient je každý deň odkázaný na pomoc iného človeka,“ vysvetľuje pre SME Martin Marek, vedúci pracoviska štruktúrnej biológie na Masarykovej univerzite v Brne.
A veľavravne dodáva: „V súvislosti so starnutím obyvateľstva v civilizovaných krajinách sa o Alzheimerovej chorobe hovorí ako o epidémii 21. storočia.“
Marek patrí do 23-členného tímu vedcov v Brne, ktorí sa významne priblížili k odpovedi na otázku, ako tomuto ochoreniu predchádzať a ako ho liečiť.
Českí vedci totiž prišli s novým liekom, ktorý má potenciál úspešne liečiť pacientov s Alzheimerovou chorobou. Jeho účinnou látkou je homotaurín, ktorý sa nachádza v morských riasach.
Okrem odborníkov z Prírodovedeckej a Lekárskej fakulty Masarykovej univerzity sa na výskume podieľali aj vedci z Medzinárodného centra klinického výskumu (ICRC) a z Masarykovho onkologického ústavu.
Výsledky ich práce uverejnil odborný časopis Molecular Neurodegeneration.
Nový liek je v pokročilom štádiu klinického testovania. Odborníci predpokladajú, že bude schválený v roku 2025.
Doteraz predstavené lieky dokázali priebeh Alzheimerovej choroby iba spomaliť, avšak tento by mal ochorenie naozaj vyliečiť.
V texte s názvom: Českí vedci vyvinuli liek, ktorý má potenciál vyliečiť pacientov s Alzheimerovou chorobou, sa dozviete, prečo sa českí vedci vo svojom výskume zamerali práve na apolipoproteín E, kedy je z hľadiska genetiky väčšia šanca, že budete mať Alzheimerovu chorobu, prečo sa vedci rozhodli skúmať práve homotaurín.

Migréna je ako začarovaný kruh
Ľudia si ju často zamieňajú s bolesťou hlavy a nevenujú jej dostatočnú pozornosť. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) však zaradila migrénu medzi 20 ochorení, ktoré výrazne ovplyvňujú náš život.
„Do ambulancie k nám chodia rôzni pacienti. Sú aj takí, ktorí trpia karcinofóbiou. Bolí ich hlava a majú strach, že majú nádor na mozgu. Veľakrát o vyšetrenie ani nestoja. Chcú len magnetickú rezonanciu, aby sa vylúčil nádor mozgu. Hneď ako ju urobíme a vylúčime nádor mozgu, sú vyliečení,“ hovorí pre SME neurologička Anetta Kováčiková z Univerzitnej nemocnice Bratislava.
„Existujú aj takí, ktorí liečbu odmietajú, no keď je bolesť už naozaj silná, nevydržia to,“ dodáva.
Upozorňuje, že bolesť hlavy často podceňujeme. Ak sa vyskytujú častejšie ako dvakrát za mesiac a opakujú sa, treba navštíviť praktického lekára a následne neurológa.
V rozhovore s názvom: Neurologička: Migréna je ako začarovaný kruh. Zaberá na ňu biologická liečba sa dočítate, aký je rozdiel medzi bolesťou hlavy a migrénou, prečo migrénou trpia častejšie ženy ako muži, alebo či môže pacientom s bolesťou hlavy pomôcť magnézium.

Rozhovor si tiež môžete vypočuť ako podcast:
Umelé sladidlo označili za možný karcinogén. Nie všetci s tým súhlasia
Aspartám, široko využívanú náhradu cukru, označili odborníci na výskum rakoviny za „možný karcinogén“.
Zároveň tvrdia, že nová klasifikácia nie je priamym potvrdením, že by sladidlo spôsobovalo riziko vzniku rakoviny. Majú na to len obmedzené dôkazy.
„Je to skôr výzva pre výskumnú komunitu, aby sa pokúsila lepšie objasniť a pochopiť karcinogénne nebezpečenstvo, ktoré môže a nemusí spôsobovať konzumácia aspartámu,“ povedala na tlačovej konferencii Mary Schubauer-Berigan z Medzinárodnej agentúry pre výskum rakoviny, ktorá minulý piatok zverejnila novú klasifikáciu sladidla.
Agentúra patriaca pod Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO) má po „možnom karcinogéne“ ešte dve závažnejšie klasifikácie a to „pravdepodobný karcinogén pre ľudí“ a „karcinogén pre ľudí“.
Za „možný karcinogén“ agentúra pre výskum rakoviny považuje aj aloe vera, tradičnú ázijskú nakladanú zeleninu, niektoré automobilové palivá a červené mäso. Za karcinogénne považujú napríklad spracované mäso.
V texte kolegyne Renáty Zelnej s názvom: Umelé sladidlo označili za možný karcinogén. Nie všetci s tým súhlasia, zistíte, čo je aspartám a kde sa využíva, aká je jeho maximálna denná dávka, ale aj to, prečo niektorí odborníci kritizujú novú klasifikáciu.

Pred demenciou ochráni viac partička šachu ako partia kamarátov
Každý rok pribudne desať miliónov nových prípadov demencie. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odhaduje, že na svete žije viac ako 55 miliónov ľudí s touto diagnózou.
K rizikovým faktorom patria okrem veku nad 65 rokov aj vysoký krvný tlak (hypertenzia), cukrovka, nadváha i obezita. Negatívny vplyv má aj fajčenie, nadmerné pitie alkoholu, fyzická nečinnosť, sociálna izolácia a depresia.
Keďže podiel osôb nad 65 rokov v štatistikách rastie a predlžuje sa aj priemerná dĺžka života, je otázka udržania duševnej čulosti v starobe dôležitá.
Aktuálne zverejnili JAMA Network Open novú štúdiu z Monashovej univerzity v Melbourne. Ukázala, že niektoré bežné činnosti sú pre mozog prospešnejšie ako iné. Používanie počítača, lúštenie krížoviek či hranie šachu sú pri predchádzaní demencie účinnejšie ako pletenie či maľovanie.
„Naše výsledky hovoria, že aktívne používanie predtým uložených znalostí môže mať väčšiu úlohu pri znižovaní rizika demencie ako pasívnejšie rekreačné aktivity. Osobitne dôležité je udržiavať myseľ aktívnu a motivovanú,“ myslí si jedna z autoriek štúdie Joanne Ryanová z Fakulty verejného zdravia a preventívnej medicíny na Monashovej univerzite.
Viac o tejto téme sa dočítate v texte kolegyne Michaely Džomekovej s názvom: Pred demenciou ochráni viac partička šachu ako partia kamarátov, naznačuje nová štúdia.

Cukrovkárke sa po užití ozempicu výrazne zhoršila depresia, mala samovražedné úmysly
Používa sa na liečbu dospelých s nedostatočne kontrolovanou cukrovkou druhého typu ako doplnok k diéte a k cvičeniu. Európska lieková agentúra (EMA) však upozorňuje, že mimo schválenia sa užíva aj na zníženie hmotnosti.
Liek ozempic však teraz skúma EMA pre podozrenie, že jeho užívanie spôsobuje samovražedné myšlienky. Okrem neho lieková agentúra z rovnakého dôvodu prešetruje aj dva lieky na chudnutie – saxendu a wegovy. S druhým menovaným má ozempic rovnakú účinnú látku semaglutid.
Výsledky posudzovania všetkých troch liekov z pohľadu možných samovražedných myšlienok, má EMA zverejniť v novembri.
Ozempic stojí vyše 83 eur. Na Slovensku je však preplácaný z verejného zdravotného poistenia od polovice mája 2021. Pacient si naň nedopláca. Liek je na lekársky predpis.
V texte kolegu Jána Krempaského s názvom: Cukrovkárke sa po užití ozempicu výrazne zhoršila depresia, mala samovražedné úmysly , sa dočítate, aké psychické problémy spôsobuje užívanie ozempicu pacientke z Považia a či sa výrobca ozempicu stretol so samovražednými myšlienkami pri tomto lieku. Taktiež, čo bude nasledovať, ak sa preukáže spojitosť medzi užívaním tohto lieku a spomínanými nežiaducimi účinkami.

Podcast Zoom: Objavili v mori kúsky mimozemskej lode?
Máte výnimočné uši. To nie je ani lichôtka, ani estetické konštatovanie. Vaše uši sú jedinečné, a to až tak, že by sa podobne ako odtlačky dali využívať na jednoznačnú identifikáciu... alebo to aspoň tvrdí nový vedecký výskum.
Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na jedinečnosť nášho vonkajšieho ucha, dozvieme sa, či harvardský profesor našiel v mori stopy mimozemskej lode, a zistíme, aké majú spojenie halucinácie a Parkinsonova choroba.
Odporúčanie: Vizita naživo: Jablkom proti rakovine?
Podcast Vizita má letnú prestávku. Mohli ste nás však stretnúť naživo na bratislavskom Tyršáku.
Môže nás cviklová šťava zbaviť rakoviny? Vyliečime brusnicami zápal močového mechúra? Zhoršuje čokoláda akné? A môže fungovať urinoterapia?
Aj na tieto otázky odpovedali v špeciálnej epizóde urológ Ján Švihra mladší a výživová špecialistka Nikoleta Šimonová.
Videozáznam z diskusie nájdete na tomto odkaze.
