Vitajte,
začínate čítať 53. vydanie newslettera Vizita. Volám sa Denisa Koleničová a aj tento týždeň som pre vás pripravila súhrn o zdraví.
Mnohé časti nášho tela si ľudia predstavujú omnoho viac statické, než v skutočnosti sú. Asi to začína niekde na hodinách biológie, kde sa bunka kreslí ako plochý útvar, v ktorom sa nachádzajú presne usadené štruktúry.
A ony nielenže nesedia. Neustále sa celé prestavujú, vznikajú, zanikajú, komunikujú medzi sebou aj s vonkajším prostredím.
Za pevné a nemenné považujú mnohí aj kosti. Predpokladajú, že ak ich máte kvalitné, bude to dané iba genetikou, a ak sa vám často lámu, nuž, nedá sa s tým nič robiť.
Nie je to úplne tak: zdravé kosti sa neustále menia. Dokonca celá kostra sa u zdravých ľudí obmení približne každých desať rokov.
Tento týždeň sa v newsletteri Vizita pozrieme na to, čo môžete robiť, aby boli vaše kosti pevné a zdravé, priblížime si, ako súvisí syndróm polycystických vaječníkov s črevným mikrobiómom, a dozviete sa aj to, prečo by ste deťom nemali ponúkať ani nealko pivo.
Ďakujem, že ste sa prihlásili na odber newslettera Vizita. Ak ste tak ešte neurobili a chcete to zmeniť, môžete sa prihlásiť na tomto odkaze.
Strava a pohyb ovplyvňujú aj kvalitu kostí
S pribúdajúcim vekom strácajú naše svaly silu. Nejde o jedinú časť ľudského tela, ktorú ovplyvňuje starnutie. Podobne sú na tom aj kosti, pričom tieto zmeny môžu mať vážny vplyv na životný štýl - narastá riziko zlomenín, ktoré je spojené so zvýšeným rizikom úmrtia.
James Edwards, profesor na univerzite v Oxforde v texte na portáli The Conversation upozorňuje, že, našťastie, rovnako ako môžeme budovať silu vo svaloch, môžeme ju budovať aj v kostiach.
„Kosti sú oveľa viac, ako len akési lešenie. Kosť je zložitý orgán, ktorý má množstvo tvarov a veľkostí. Skladá sa z rozmanitej zmesi organických a anorganických zložiek, ako sú kolagén a vápnik,"“ hovorí expert.
Dodáva, že spolu tieto komponenty vytvárajú štruktúru, ktorá je dostatočne tvárna na to, aby sa k nej svaly mohli pritiahnuť, tým sa mohli pohybovať, a zároveň sú dostatočne silné na to, aby chránili dôležité orgány.
V článku vysvetľuje, ako rýchlo sa kosti počas nášho života obmieňajú, čím sú výnimočné, ale aj to, čo by sme mali robiť, aby sme ich udržali čo najdlhšie zdravé a silné.
Viac o tejto téme sa dozviete v texte: Strava a pohyb ovplyvňujú aj kvalitu kostí. Čo (ne)robiť, aby boli zdravé?

Syndróm polycystických vaječníkov majú častejšie ženy s nevhodnými stravovacími návykmi
Syndróm polycystických vaječníkov (PCOS) trápi počas reprodukčného veku približne osem až trinásť percent žien, uvádza Svetová zdravotnícka organizácia (WHO).
Medzi príznaky patrí nepravidelný menštruačný cyklus, akné, nadmerný rast ochlpenia na tvári, zmena hlasu, cysty na vaječníkoch a problémy s počatím. Okrem toho môže nastať aj zvýšené riziko cukrovky druhého typu a srdcových chorôb.
Vedkyňa Goitseone Thamaeová z Univerzity v Cambridgei v texte na portáli The Conversation upozorňuje, že napriek vysokej prevalencii tohto ochorenia významný počet prípadov PCOS (až 70 percent na celom svete) zostáva nediagnostikovaných.
Čiastočne je to preto, že neexistuje jeden špecifický test na diagnostiku. Príčina PCOS totiž zostáva stále nejasná.
„Ide o komplexný stav, ktorý súvisí nielen s génmi, ale aj s rôznymi faktormi prostredia. Ženy platia za tento syndróm obrovskú daň. Porucha sa odzrkadlí na vzhľade ich tela aj plodnosti,“ vysvetľuje.
V posledných rokoch sa vedci okrem iného zameriavajú na skúmanie spojitosti medzi PCOS a trávením, črevným mikrobiómom a zdravým stravovaním.
Viac sa dočítate v článku s názvom: Syndróm polycystických vaječníkov majú častejšie ženy s nevhodnými stravovacími návykmi.

Deťom neponúkajte ani nealko pivo
Herečka Kristen Bellová v tolkšou The Kelly Clarkson Show priznala, že jej dve deti, osemročná Delta a deväťročná Lincoln sa občas napijú nealkoholického piva. Uznala síce, že to môže znieť šialene, no zároveň vysvetlila, že dievčatá si túto chuť spájajú so svojím otcom Daxom Shepardom.
„Je abstinujúci alkoholik, ale má rád nealkoholické pivo, takže si otvoril jedno pri prechádzke pri západe slnka, keď mal na hrudi našu najstaršiu dcéru. Ako bábätko po pive šmátralo a niekedy sa prisalo na jeho okraj. Myslím si, že to vníma ako niečo výnimočné, niečo otcovské, niečo rodinné,“ približuje Bellová.
Bellová neskôr uviedla, že jej deti sú poučené o závislosti a návykových látkach a vedia, ako im môžu ovplyvniť telo a aké sú škodlivé.
Klinický psychológ a psychoterapeut Peter Knapík pre SME hovorí, že nealkoholické pivo môže byť pre abstinenta rizikové. Existuje veľa svedectiev abstinujúcich, ktorých nealkoholické pivo priviedlo k pitiu alkoholického piva a dostali sa do recidívy, znova sa u nich rozvinula choroba závislosti.
„Ide o to, že chuť nealkoholického piva sa často prekrýva s chuťou alkoholického piva, a preto sa skôr prikláňam k názoru, že u abstinenta môže vyvolať chuť na riadne alkoholické pivo. Nehovoriac o tom, že samotné pitie piva sa často spája s pitím destilátov, s fajčením, prípadne hazardom,“ upozorňuje Knapík.
Ak sa chcete o tejto téme dozvedieť viac, prečítajte si text kolegyne Michaely Džomekovej s názvom: Deťom neponúkajte ani nealko pivo. Učíte ich, že piť alkohol je normálne, tvrdí odborník.

Aj trpezlivosť sa dá získať
Ak väčšine detí chýba jedna vlastnosť, tak je ňou určite trpezlivosť. Nie div, jej rozvoj môže byť v modernom svete čoraz náročnejší, keďže deti majú okamžitý prístup k mnohým veciam, očakávajú instantné uspokojenie 24 hodín denne, sedem dní v týždni.
Deti majú neustály prístup k internetu aj k televíznym službám na požiadanie. Nemusia čakať na vyvolanie fotografie, aby vedeli, či sa im podarila, pretože to okamžite zistia na displeji digitálneho fotoaparátu alebo telefónu.
A vďaka textovým správam či telefonátom sa môžu spojiť so svojimi rodičmi, nech sú kdekoľvek. Aj vizuálne.
„Je to generácia prítomnosti – všetko je okamžité a dostupné. A deti sú zvyknuté mať všetko rýchlo. Táto nová realita však ide na úkor toho, aby si osvojili schopnosť tolerovať čakanie alebo meškanie bez toho, aby sa hnevali,“ hovorí Michele Borbaová, pedagogická psychologička z Palm Springs v Kalifornii a autorka knihy o dôvodoch, prečo niektoré deti majú ťažkosti a iné vynikajú.
V texte: Aj trpezlivosť sa dá získať. Osem spôsobov, ako naučiť deti čakať, ktorý preložila kolegyňa Michaela Džomeková, zistíte, aké hry môžu deťom pomôcť s trpezlivosťou, ako zabaviť dieťa pri čakaní v rade alebo, ako byť vzorom pri zvládaní frustrácie.

Podcast Vizita: Vyfarbovanie nie je len pre deti
Kto v uplynulých rokoch nevyfarbil aspoň jednu antistresovú maľovanku, toho akoby zázrakom nezachytila nová módna vlna. A reč v tomto prípade nie je o deťoch, ale o dospelých.
Mentálne zdravie ľudí čelilo v poslednom období mnohým výzvam. Covid, potom inflácia, vojna na Ukrajine, teraz predvolebné prekáračky. A k tomu ešte každodenný rodinný i pracovný stres.
No môže taká zdanlivo obyčajná činnosť pomôcť zlepšiť naše duševné zdravie?
Pravidelne raz za mesiac sa Vizita zmení. Formálne rozhovory s odborníkmi vystrieda priateľská debata.
Budem sa v nej totiž rozprávať so svojou kamarátkou biologičkou Simonou Schwarzovou, ktorú možno poznáte z podcastu Dve baby aj o vede.
V tejto epizóde spolu rozoberieme nielen antistresové maľovanky, ale pozrieme sa aj na to, prečo sú oči dôležité, aké činnosti nám môžu pomôcť na to, aby sme svoj zrak zlepšili.
Odporúčanie: Mojím tohtotýždňovým odporúčaním je Simčina séria textov s názvom Zdravší vďaka neurovedcovi.
V článkoch čitateľom približuje vplyv rôznych faktorov na fyzické aj duševné zdravie a uvádza konkrétne tipy, pomocou ktorých môžu obe oblasti zlepšiť.
Spoločným menovateľom všetkých častí je neurovedec Andrew Huberman. Texty nájdete na portáli Veda na dosah, ktorý patrí pod Centrum vedecko-technických informácií. Odkaz prikladám do opisu tejto epizódy.
Podcast Zoom: Stratili jadrové bomby. Kde dodnes ležia?
Občas toho máme plné zuby všetci. Máme stres, sme napätí, chceli by sme všetko zahodiť a mať chvíľu pokoj. V takýchto prípadoch pomáha kreslenie, presnejšie, maľovanky a ich vyfarbovanie. A potvrdzuje to aj veda.
Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na to, ako maľovanky pomáhajú so stresom, vyberieme sa za stratenými jadrovými bombami a zistíme, že zápach nie je dobrým indikátorom pokazených potravín.
Odporúčanie: Kniha Čistá
„Celý život mi ľudia vraveli, že drogy sú zlo, alebo ‚drogy sú škodlivé‘, no videla som, že klamú, prečo by ich inak brali, keby na nich nebolo nič dobré? Prečo nie sme úprimní? Prečo nepovieme niečo ako drogy sú super len dovtedy, kým ťa skoro nezabijú, neunesie ťa brať a neoserieš posteľ?"

Knihu Čistá som čítala asi tri dni, a premýšľala o nej asi týždeň.
Nad tým, od čoho všetkého môžeme byť závislí: od sexu, alkoholu, jedla, kokaínu, ale aj pozornosti. Aké je ťažké to všetko spracovať, spoznať sám seba a svoje limity.
Že keď sa niekto z vášho vnútorného okruhu predávkuje, ak máte aspoň tri mozgové bunky, uvažujete aj nad svojou a spoločenskou zodpovednosťou.
Som rada, že vydavateľstvo Absynt začalo vydávať aj takéto knihy pre mládež.