Vitajte,
začínate čítať 56. vydanie newslettera Vizita. Volám sa Denisa Prokopčáková a aj tento týždeň som pre vás pripravila súhrn o zdraví.
Neplodnosť je jednou z hlavných tém súčasnosti. Podľa štatistík Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) má problém splodiť dieťa približne každý piaty až šiesty pár.
Keď sa povie neplodnosť, máme tendenciu väčšinou viniť ženu. Lekár Boris Bajer v novej epizóde Vizity však zdôrazňuje, že neplodnosť nerovná sa žena.
"Máme na to štatistiky, a tie hovoria jasne. Ak má pár problém splodiť dieťa, približne v 30 percentách má problém s plodnosťou žena, asi v 30 percentách muž, okolo 20 percent tvoria prípady, keď majú problém obaja v páre, a pri zhruba 20 percentách príčinu jednoducho nepoznáme," vysvetľuje autor knihy Protokol prirodzenej plodnosti.
No sú to práve ženy, ktoré sa tento problém väčšinou snažia riešiť.
"Štandardne príde prvá žena. Alebo príde žena a dva metre za ňou muž. Nikdy sa mi nestalo, že by muž prišiel sám. Asi sa boja toho, že odhalia svoju slabosť, ak by im niekto ukázal, že sú neplodní. Pritom je to hlúposť, pretože často za to nemôžu alebo len nie sú dostatočne informovaní. Nevedia, čo môžu urobiť, aby sa ich stav zlepšil," hovorí Bajer.
Tento týždeň sa v newsletteri Vizita pozrieme na to, aké sú hlavné rizikové faktory neplodnosti, ako ovplyvňuje teplo tvorbu spermií a priblížime si aj to, prečo sa vždy pacienti a pacientky, ktorí absolvujú estetické zákrok nemusia vždy cítiť lepšie.
Ďakujem, že ste sa prihlásili na odber newslettera Vizita. Ak ste tak ešte neurobili a chcete to zmeniť, môžete sa prihlásiť na tomto odkaze.
Dopyt po estetických zákrokoch je obrovský. Po zákroku sa však nemusíte vždy cítiť lepšie
Každý rok podstupuje estetické chirurgické operácie čoraz viac ľudí na celom svete, pričom ich hlavným cieľom je zlepšiť svoj vzhľad.
Dopyt je väčší než kedykoľvek predtým, uvádza Britská asociácia estetických chirurgov. Obľúbené sú zväčšenia pŕs aj botox.
Existuje niekoľko dôvodov, prečo môžu byť tieto zákroky na vzostupe. Podľa odborníkov za to môžu klesajúce ceny procedúr, ale aj tlak sociálnych sietí a filtre na fotografie, ktoré vytvárajú ilúzie zdanlivej dokonalosti.
"Hlavným dôvodom, prečo sa ľudia rozhodnú podstúpiť estetický chirurgický zákrok, však zostáva túžba zlepšiť imidž svojho tela, teda spôsob, ako sa cítime a ako o ňom premýšľame," píše v texte na portáli The Conversation Viren Swami, profesor sociálnej psychológie na Anglia Ruskin University vo Veľkej Británii.
Výskumy hovoria jasne. Je väčšia pravdepodobnosť, že zákrok podstúpite, ak máte nízke sebavedomie alebo si vás v minulosti doberali pre vzhľad.
Plastický chirurg Lukáš Šimko z kliniky Interklinik v podcaste Vizita hovorí, že ženy si často vytvárajú tlak na svoj vzhľad aj samy. Plastická operácia im môže pomôcť, aby sa cítili lepšie.
"Vidím na nich, že zväčšenie pŕs je akousi chirurgickou psycholiečbou. Keď prídu rok po operácii, zrazu predo mnou stojí iná žena. Sebavedomie vie naozaj urobiť veľa. Väčšina z nich je po zákroku šťastnejšia," hovorí Šimko z vlastnej skúsenosti.
Nemusí to byť však univerzálne pravidlo. Vedecká odpoveď na túto otázku je nejednoznačná.
Štúdia, ktorá vyšla v roku 2022 v odbornom časopise Nervous and mental disease, hovorí, že výsledok závisí od viacerých faktorov vrátane takých, ktoré nemáme pod kontrolou.
Viac o tejto téme sa dozviete v texte s názvom: Dopyt po estetických zákrokoch je obrovský. Po zákroku sa však nemusíte vždy cítiť lepšie.
Ilustračný obrázok. (zdroj: Adobe Stock)Spevákovi z Coldplay stačí na deň jedno jedlo
Koľkokrát za deň jete? Niektorí si počas dňa dajú raňajky, desiatu, obed, olovrant aj večeru. Iným postačí jesť trikrát.
Ale je tu aj tretia skupina. Patria do nej britský premiér Rishi Sunak, frontman skupiny Coldplay Chris Martin či futbalový komentátor a bývalý anglický reprezentant Gary Lineker. Oni patria medzi tých, ktorí jedia len raz denne. A táto skupina sa čoraz viac rozširuje.
Výživová poradkyňa Lenka Orlovská z Akadémie výživy pre SME hovorí, že sú ľudia, ktorým rôzna forma stravovania na určité obdobie vyhovuje aj z praktického dôvodu - majú menej varenia alebo sa vďaka tomu lepšie sústredia v práci, alebo v škole.
„Ak nám takýto štýl stravovania vyhovuje, napríklad z uvedených praktických dôvodov, tak ho vieme zaradiť. Treba si však uvedomiť, že je to forma reštrikcie a tá nie je vždy a pre všetkých úplne vhodná,“ hovorí.
Spôsob stravovania - jedno jedlo denne (angl. One meal a day) je podľa Amandy Averyovej, ktorá prednáša o výžive na Univerzite v Nottinghame, extrémnejšou verziou iných typov diét založených na pôste, ako je prerušovaný pôst a časovo obmedzené jedenie.
Nick Fuller z Centra Charlesa Perkinsa na univerzite v Sydney zameraného na liečbu obezity a metabolických chorôb si myslí, že aj táto diéta vzbudzuje veľké očakávania. V texte na odbornom portáli The Conversation sa snaží priblížiť zásady, na ktorých diéta stavia, a s akými rizikami treba rátať, ak sa rozhodneme pre jedno jedlo denne.
Viac o tejto téme sa dozviete v texte kolegyne Michaely Džomekovej s názvom: Spevákovi z Coldplay stačí na deň jedno jedlo. Experti radia udržiavať si hmotnosť inak.
Mýtov o chudnnutí je veľa. Základom je zdravá strava. (zdroj: Adobe Stock)Podcast Vizita: Tvorbu spermií ovplyvňuje aj teplota
Už v úvode som spomínala, že takmer každý piaty pár v Európe má problém splodiť dieťa. U žien môže viesť menší počet vajíčok k predčasnej menopauze, mužom v ekonomicky rozvinutých krajinách zase klesá počet aj kvalita spermií.
Tento týždeň zavítal do nášho štúdia lekár Boris Bajer, ktorý je autorom knihy Protokol prirodzenej plodnosti.
Rozprávali sme sa o tom, ako môžu chlad a teplo ovplyvňovať kvalitu spermií, ale aj o tom, do akej miery ovplyvňuje plodnosť pitie alkoholu, fajčenie a životný štýl.
Odporúčanie: Prečo má neplodnosť stúpajúci trend, stále presne nevieme. Jednou z možností môže byť aj vplyv takzvaných endokrinných disruptorov, ktoré vedci označujú aj ako hormonálne buldozéry.
Asi pred rokom som sa o tejto téme rozprávala s profesorom Jaroslavom Petrom, ktorý sa venuje reprodukčnej biológii vo Výskumnom ústave živočíšnej výroby v Prahe. Text má názov Keď vidím ľudí, ako sŕkajú kávu z papierových pohárov, chytám sa za hlavu, a nájdete ho na webe denníka SME.
Denisa Prokopčáková a Boris Bajer. (zdroj: SME)Podcast Zoom: Kričíte na deti? Môžete im spôsobiť hlboké traumy
Nekričte na deti... Dobre, to je asi celkom banálne konštatovanie a rada, no zdá sa, že systematické kričanie na deti môže viesť k vážnym problémom. Dokonca sa zdá, že to ich vývoju môže škodiť podobne, ako keby ste ich bili.
Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozvieme, prečo je kričanie na deti naozaj problém. Zistíme, že zázračné lieky na chudnutie až také zázračné nie sú a povieme si, prečo by ste pri cvičení mali dýchať nosom.
Z Archívu: Rozhovor s virologičkou Tatianou Betákovou
Hoci o chrípke často hovoríme ako o nezávažnom ochorení, opak je pravdou. Môže totiž spôsobiť vážne komplikácie. Napríklad zápal pľúc, srdcového svalu, mozgových blán, ale aj smrť. Najčastejšie jej podľahnú starší ľudia nad 65 rokov.
"Jedna vec je zomrieť priamo na infekciu vírusom chrípky, ale veľa ľudí zomiera aj neskôr. Vidíme, že aj tí, ktorí prekonali covid, začnú mať po čase rôzne zdravotné problémy, ktoré sa už často s daným vírusom nespájajú. Avšak vírus bol stimulom na to, že sa u daného človeka vyvinuli ďalšie zdravotné problémy," hovorí v staršom rozhovore pre SME virologička Tatiana Betáková z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského a Biomedicínskeho centra Slovenskej akadémie vied.
A keďže s jeseňou prichádza aj chrípkové obdobie, z archívu pre vás vyberám rozhovor s názvom: Virologička: Antibiotiká na chrípku neplatia, musíte ju vyležať.
Virologička Tatiana Betáková. (zdroj: Jozef Jakubčo)Môžete si ho tiež vypočuť ako podcast:
Odporúčanie: Kniha Neděle odpoledne
Život malého Tea je netradičný. V noci ho navštevuje prízrak chlapca bez očí, ktorý mu hovorí nepekné veci, musí brať lieky, pravidelne navštevuje psychiatrickú liečebňu v pražských Bohniciach a vo voľnom čase sa chodí s mamou modliť za svoju hriešnu dušu k akémusi mesiášovi.
Na prvý pohľad dej knihy od Viktorie Hanišovej neznie výnimočne, no podarilo sa jej zachytiť vnútorný hnev hromadiaci sa vnútri malého chlapca, apatiu jeho rodičov, aj to, ako svoje vnútorné traumy často prenášame na ďalšiu generáciu.
Cesta do pekla je jednoznačne dláždená dobrými úmyslami.
Viktorie Hanišová napísala svoju dosiaľ najlepšiu knihu.
