Vitajte,
začínate čítať 63. vydanie newslettra Vizita. Volám sa Denisa Prokopčáková a aj tento týždeň som pre vás pripravila súhrn o zdraví.
Prístupy k Vianociam sa líšia. Nielen v každej krajine, regióne, redakcii, ale často aj v domácnosti.
Existujú ľudia, ktorí by povedali, že ide o najkrajšie obdobie v roku. Odkedy sa začne advent, zaplavuje ich pocit radosti, tepla a nostalgie. Stačí, že počujú zvoniť zvončeky a vidia okolo seba vianočné dekorácie.
Samozrejme, každé lano má dva konce: dokonca aj to vianočné. A tak pre iných sú Vianoce obdobím, keď cítia vo vzduchu, v okolí aj v sebe oveľa viac stresu.
Na verejných priestranstvách je všetko hlučnejšie, osvetlenejšie a aj v obchodoch vznikajú dlhšie rady. Človek sa obáva, aby neochorel, pociťuje spoločenský tlak a musí byť v blízkosti iných ľudí, a to dokonca aj v prípade, že ich nemá rád.
Pre introverta je naozaj ťažké hľadať vianočnú náladu. No vedci sa do tohto hľadania pustili: jeden z prvých dôkazov našli dánski výskumníci v roku 2015. Pomohlo im k tomu dvadsať ľudí ochotných zúčastniť sa na štúdii, a ako to už v neurobiologických štúdiách býva, aj funkčná magnetická rezonancia.
Respondentom vedci ukázali všedné obrázky, a potom také, na ktorých bola vianočná tematika - pričom stále monitorovali ich mozog. Keď došlo k zvýšeniu aktivity, mozog sa rozsvietil.
Keď účastníci videli fotografie, na ktorých boli koláčiky, vianočný stromček alebo iné sviatočne ladené motívy, rozsvietila sa celá sieť mozgových oblastí. Vedci tak došli k záveru, že v ľudskom mozgu objavili centrum vianočnej nálady.
Pýtate sa, čo vlastne znamenala aktivácia v mozgu? To nikto nevedel povedať. No jedna z teórií hovorila, že táto sieť by mohla súvisieť so spomienkami alebo so spiritualitou.
Vedecké chápanie našich vnútorných skúseností sa neustále mení. Aktuálne odborníci považujú za pravdepodobné, že vianočná nálada môže byť dokonca sama osebe emóciou.
Keď vidíte v televízii vianočné reklamy, cítite sa šťastne z prostého dôvodu: s Vianocami si spájate dobré veci.
Samozrejme, pri takomto zovšeobecnení si každý z nás spomenie na osobnosti, ktorých sa duch Vianoc akosi nedotýka: Ebeneezer Scrooge z Dickensovej Vianočnej koledy, Grinch, a možno aj kolega, s ktorým máte spolu pracovný stôl.
Na nedostatok vianočnej nálady vedci dokonca vymysleli názov. Neoficiálne ho volajú „bah humbug“ syndróm. A rovnako ako vianočnú náladu ho môžete vnímať ako emóciu.
Môže ísť o strach z rodinných prekáračiek počas sviatkov, úzkosť či búšenie na hrudi, keď premýšľate nad tým, čo všetko vás budú Vianoce stáť.
Mozog skombinuje všetky tieto zdroje informácií, aby vytvoril výslednú emóciu. Takže ak máte viac negatívnych skúseností spojených s Vianocami, je pravdepodobnejšie, že radostné vianočné emócie sa u vás nedostavia.
Ďalej už nemám žiadne odborné štúdie, ani anekdoty. Možno len malú radu: bez ohľadu na to, či Vianoce milujete, ignorujete alebo nenávidíte, sú ideálnym obdobím na stíšenie. Lepšie tri dni na vytiahnutie internetového kábla, stopnutie obsedantných myšlienok a hľadanie vnútorného pokoja azda neexistujú. Tak tento čas nepremárnite skrolovaním na sociálnych sieťach.
V poslednom newsletteri Vizita v roku 2023 sa pozrieme na to, ako môžete urobiť pekné Vianoce vašim blízkym, ktorí trpia demenciou, s trénerom Petry Vlhovej Šimonom Klimčíkom sa porozprávame o tom, prečo nie je dobré ísť z gauča rovno na zjazdovku a výživová poradkyňa vám vysvetlí, aké druhy stolice existujú.
Ďakujem, že ste sa prihlásili na odber newslettera Vizita. Ak ste tak ešte neurobili a chcete to zmeniť, môžete sa prihlásiť na tomto odkaze.
Ďalší newsletter môžete vo svojej emailovej schránke a na webe denníka SME očakávať ôsmeho januára.
Demencia nie je prekážkou. Štyri rady, ako blízkemu vytvoriť pekné sviatky
Sviatky sa blížia a mnohí plánujú tento čas stráviť so svojimi najbližšími. Už teraz majú pripravený zoznam úloh, ktoré by chceli stihnúť.
„Keď plánujete vianočné sviatky, je dôležité zvážiť aj to, ako najlepšie do nich zahrniete priateľov alebo blízkych, ktorí trpia demenciou,“ píše v texte na portáli The Conversation neurovedkyňa Nikki-Anne Wilsonová, ktorá pracuje na University of New South Wales v Sydney v Austrálii.
„Síce nijakí dvaja ľudia neprežívajú demenciu rovnakým spôsobom, no táto choroba často ovplyvňuje spôsob, akým ľudia spracovávajú podnety z prostredia a reagujú na ne. Príliš veľa stimulov, napríklad veľa hluku, rôzne aktivity počas vianočného večera môžu spôsobiť zmätok alebo rozrušenie,“ dodáva.
Preto je dôležité zamyslieť sa a hľadať spôsoby, ako vytvoriť doma bezpečné prostredie pre blízkeho s demenciou. Maximalizujete tak šance, že sa počas Štedrého večera bude každý dobre zabávať.
Inšpiráciu môžete načerpať z textu neurovedkyne Wilsonovej. Spísala totiž štyri rady, ktoré vám môžu pomôcť, ak máte medzi blízkymi osobu s demenciou.
Viac sa dočítate v texte s názvom: Demencia nie je prekážkou. Štyri rady, ako blízkemu vytvoriť pekné sviatky.
Ilustračná fotografia (zdroj: Adobe Stock)Tréner Vlhovej: Petra nerobí len nejaké super cool cviky. Drep je drep, zhyb je zhyb
Hovorí, že v začiatkoch mu niektorí ľudia neverili, vypracoval sa krok za krokom, vďaka poctivému štúdiu a systematickej práci. Dnes kondičný tréner ŠIMON KLIMČÍK pripravuje na súťaže viacerých špičkových slovenských športovcov.
Napríklad trénuje lyžiarky Petru Vlhovú, Martinu Dubovskú, hokejové talenty Šimona Nemca a Filipa Mešára či olympijského medailistu vo vodnom slalome Jakuba Grigara.
„Najväčší rozdiel medzi tréningom hobby a profesionálneho športovca nie je vo výbere cvičenia, ale v intenzite a v objeme,“ vysvetľuje Klimčík pre SME.
„Obyčajný človek je rád, keď urobí desať zhybov s expanderom, ktorý mu pomáha zdvihnúť sa, profesionálni športovci to robia s externou záťažou. Majú na sebe priviazaný kotúč alebo kettlebell, s ktorým sa musia zdvihnúť niekoľkokrát. To je ten najväčší rozdiel," dodáva.
Nedávno spojil svoje sily so športovým redaktorom Jurajom Berzedim, a vytvorili knihu Nerev. Približujú v nej okrem iného aj to, aký by mal byť správny rozvoj dieťaťa zo športovej stránky v konkrétnom veku, na čo si majú dať rekreační športovci pozor a aké chyby často robia
V rozhovore s názvom: Tréner Vlhovej: Petra nerobí len nejaké super cool cviky. Drep je drep, zhyb je zhyb sa dočítate, ako by si mali začiatočníci vyberať aktivitu tak, aby bola pre nich ideálna, či je správne začať najprv s behom, alebo ako sa líši tréning Petry Vlhovej a hobby športovca.
Kondičný tréner Šimon Klimčík. (zdroj: FOTO SME - MARKO ERD)Rozhovor si tiež môžete vypočuť ako podcast:
Výživová poradkyňa: Mnohí netušia, aký typ stolice je a nie je v poriadku
"Veľmi často sa stretávam s tým, že ľudia považujú svoje nesprávne fungujúce trávenie za normálne a hovoria si, že nemajú až taký problém alebo vôbec netušia, že nejaký majú. Potom prídu ku mne a ja im poviem, že ak majú stolicu raz za sedem dní, problém to určite je," hovorí výživová terapeutka MICHAELA BIRKUSOVÁ.
Už roky sa venuje klientele, ktorá má rôzne funkčné poruchy trávenia, predovšetkým IBS - syndróm dráždivého čreva. Mnohí ľudia sa pritom s touto diagnózou trápia roky a bezvýsledne obiehajú gastroenterologické vyšetrenia.
"Chápem lekárov, že nechcú dať človeku finálne stanovisko, povedať, že má IBS a zatvoriť ho do škatuľky, v dôsledku ktorej sa môže stať, že už nikdy nepríde na kontrolu. Keby však lekár stanovil predpokladanú diagnózu a vyslal osobu k výživovému terapeutovi, s ktorým to v pokoji dokončí a ďalej preskúma, mohlo by sa stať, že výživový terapeut zistí niečo, čo lekár nie," vysvetľuje.
Ľuďom s takýmito tráviacimi poruchami tiež neodporúča zveriť sa do rúk hocikomu a už vôbec nie spoliehať sa na komerčné "testy intolerancií", ktoré sú podľa nej len o biznise laboratórií.
V texte kolegyne Michaely Žurekovej s názvom: Výživová poradkyňa: Mnohí netušia, aký typ stolice je a nie je v poriadku. Žijú tak celý život sa dozviete, prečo pri funkčných poruchách trávenia nie je problémom iba strava, ako funguje Low FODMAP diéta alebo ako s funkčnými poruchami trávenia súvisí črevný mikrobióm.
Výživová terapeutka Michaela Birkusová. (zdroj: agentúra BeeContent/Ema Ižvoltová)Podcast Vizita: Na lyžovanie by mal byť človek pripravený
Ak začínate so športom, vybrať si aktivitu, ktorá bude ideálna, nie je vôbec jednoduché. Väčšinu ľudí láka beh, napriek tomu, že podľa trénerov nie je ani zďaleka vhodný pre každého.
Platí však, že bez ohľadu na to, či sa venujete behu, bicyklovaniu, lyžovaniu, alebo plávaniu, nemali by ste podceniť silový tréning. Slúži totiž ako prevencia pred zraneniami a zvyšuje športovú výkonnosť.
Tento týždeň zavítal do nášho štúdia tréner Šimon Klimčík, ktorý je jedným z autorov novej knihy o pohybe s názvom Nerev.
Rozprávali sme sa o tom, ako vybrať ten správny šport, aké sú prínosy a benefity bicyklovania, behu či plávania, prečo pri lyžovaní dochádza často k zraneniam, ale aj o tom, aké je byť súčasťou trénerského tímu Petry Vlhovej.
Odporúčanie: Ak sa chcete dozvedieť viac o behu a plávaní, odporúčam vám dva staršie rozhovory, ktoré nájdete na webe denníka SME. Prvý je rozhovor s biológom Viktorom Bielikom, druhý zase s trénerom plávania Matúšom Putalom. Odkazy na ne nájdete v opise tejto epizódy.
Podcast Zoom: Ukázali lieky, ktoré predlžujú život psom
Jeden rok je ako sedem rokov. Alebo nejako podobne sa rozpráva o veku psov, ktorý je pre mnohých majiteľov príliš krátkym. Teraz však vedci prichádzajú s látkami, ktoré by psom mohli život predĺžiť.
Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na lieky, ktoré by mohli predlžovať život psom, dozvieme sa čosi o pozitívnych účinkoch pravého wasabi a vyberieme sa aj na návštevu do megalitickej stavby v španielskej Malage.
