Vitajte,
začínate čítať 70. vydanie newslettera Vizita. Volám sa Denisa Prokopčáková a aj tento týždeň som pre vás pripravila súhrn o zdraví.
Počas pandémie sa vedecká pozornosť upriamovala na mRNA. Veľa sa hovorilo najmä o tom, že využitie prevratnej technológie nemusí zostať len pri covidových vakcínach. Dala by sa predsa využiť aj pri iných ochoreniach. Vyzerá to však tak, že cesta za liekmi novej generácie ešte chvíľu potrvá.
Prísť na to, ako by sa dala vyrábať kvalitnejšia mRNA, ktorej výroba by bola omnoho lacnejšia, sa snažia aj vedci Miroslav Gašpárek a Marián Kupčulák, zakladatelia startupu Sensible Biotechnologies. V súčasnosti patrí totiž mRNA k jedným z najdrahších molekúl.
„Keby ste si chceli kúpiť gram klinicky čistej mRNA od nejakej firmy, ktorá ju vyrába, stálo by vás to jeden až tri milióny dolárov. Vyrobiť ju stojí niekde medzi 200-tisíc až 500-tisíc dolármi za gram. To postačí na asi 10-tisíc vakcín,“ vysvetľuje vo veľkom rozhovore pre SME Miroslav Gašpárek.
Tento týždeň v newsletteri Vizita nahliadneme do startupového sveta, pozrieme sa aj na to, prečo seniori často strácajú svalstvo, a zistíme aj to, či slimačí sliz v kozmetike môže robiť zázraky.
Ďakujem, že ste sa prihlásili na odber newslettera Vizita. Ak ste tak ešte neurobili a chcete to zmeniť, môžete sa prihlásiť na tomto odkaze.
Ľudské telo ukrýva aj sírovodík
Ako zápach zhnitých vajec alebo ako okolie stojatých vôd a kanalizácií. Presne tak smrdí sírovodík, plyn, ktorý je pri vdýchnutí vysoko toxický.
Vedeli ste však, že baktérie, ktoré ho vytvárajú, sa nachádzajú aj v ľudskom tele?
„Hoci tieto baktérie tvoria len malú časť črevného mikrobiómu, nemali by sme podceňovať ich dôležitosť,“ píše v texte na portáli The Conversation výskumníčka Jade Daviesová z Quadram Institute vo Veľkej Británii.
Vysvetľuje v ňom, ako tieto baktérie fungujú, prečo je dôležité, aby sa v našom čreve vytváral aj sírovodík, ale i to, či platí, že všetkého veľa škodí.
Viac o tejto téme sa dočítate v texte s názvom: Ľudské telo ukrýva aj sírovodík. V správnom množstve je v črevách veľmi prínosný.
Črevný mikrobióm. (zdroj: Adobe Stock)Seniori jedia menej a strácajú svalstvo
Všetci starneme, i keď každý z nás inou rýchlosťou. Starnutie ovplyvňujú rôzne aspekty – od fyzickej aktivity cez psychickú pohodu až k tomu, aké potraviny každodenne konzumujeme.
Platí, že s pribúdajúcim vekom sú ľudia menej aktívni. Preto sa môže znížiť aj ich potreba príjmu energie.
Britské odborníčky na výživu Miriam Clegg a Rachel Smith však v texte na portáli The Conversation upozorňujú, že existuje rozdiel medzi energetickými požiadavkami tela a jeho požiadavkami na živiny.
Na rozdiel od prvých, sa tie druhé počas starnutia neznižujú. Naopak, s pribúdajúcimi rokmi naše telo potrebuje rovnaké, ak nie ešte väčšie množstvo živín.
Znamená to, že v menšom množstve energie (rozumej potravy) by sme mali prijímať viac živín. To je často neľahká úloha, keďže starší ľudia majú často nižšiu chuť do jedla.
Odborníčky preto vytvorili súhrn, v ktorom radia, ako obohatiť stravu starších ľudí tak, aby sa zachoval potrebný príjem živín.
Viac o tejto téme sa dozviete v texte: Seniori jedia menej a strácajú svalstvo. Obohatiť ich stravu o dôležité živiny nie je ťažké.
Ilustračný obrázok. (zdroj: Adobe Stock)Nápad za milióny
Nestáva sa často, aby slovenská biotechnologická firma uzavrela veľký obchod so svetovou spoločnosťou. Na prvé počutie či čítanie ide o science fiction.
Ale keď to napíše prestížny americký časopis Forbes, zistíte, že je to realita. A dôkaz, že aj slovenskí vedci sa môžu presadiť v nesmierne náročnom a konkurenčnom prostredí.
V správe totiž stálo, že Sensible Biotechnologies, startup s laboratóriami v Bratislave a Oxforde, oznámil partnerstvo s Ginkgo Bioworks. Spoločne by mohli postaviť výrobu terapeutík na báze mRNA hore nohami.
„Krása a čaro živých buniek je v tom, že majú celú mašinériu na to, aby dokázala mRNA prirodzene upravovať, spôsobom, ktorý je oveľa bližší alebo identický ako v našich bunkách. Preto chceme vytvoriť geneticky upravené bunky, ktoré budú prirodzene produkovať mRNA,“ hovorí pre SME Miroslav Gašpárek, ktorý spolu s Mariánom Kupčulákom založili Sensible Biotechnologies.
A načo to je dobré, môže sa niekto opýtať. Odpoveď je dvojaká.
„Vďaka tomu, že vytvoríme mRNA v živých bunkách, bude kvalitnejšia, bezpečnejšia a tak umožní vývoj nových liekov. Zároveň ušetríme obrovské množstvo peňazí, pretože je to mnohonásobne lacnejšie. V bode, kde celý svet vyrába mRNA jedným spôsobom, my sa snažíme priniesť úplne novú cestu,“ vysvetľuje.
Viac sa môžete dočítať v texte: Nápad za milióny: Máme najlepšie mozgy sveta. Uvidíme, či bude na našej strane aj biológia.
Miroslav Gašpárek. (zdroj: Marko Erd)Rozhovor si tiež môžete vypočuť ako podcast:
Slimačí sliz v kozmetike: skutočne dokáže zázraky a neubližuje slimákom zber mucínu?
Slimačí sliz, sekrét či mucín patrí medzi najpopulárnejšie skincare ingrediencie na svete. Na tiktoku má #snailmucin desiatky tisíc pozretí, viaceré sa pýšia niekoľkomiliónovými videniami.
Globálny trh s kozmetikou, ktorá túto takmer zázračnú ingredienciu obsahuje, dosahoval v roku 2022 hodnotu 555 miliárd dolárov.
Väčšina slimačieho mucínu pochádza z obyčajného záhradného slimáka (Cryptomphalus aspersa). Obsahuje glykoproteíny a regeneračné rastové faktory, kyselinu glykolovú, kyselinu hyalurónovú a enzýmy.
Extrakt z tohto mucínu sa nachádza v esenciách, sérach, krémoch a maskách a najčastejšie v produktoch z Južnej Kórey, kde je stabilnou a obľúbenou ingredienciou už desiatky rokov.
Mnohé, najmä influencerské reklamy, si od mucínu sľubujú hydratovanú, mladistvú a rozžiarenú pleť bez vyrážok, škvŕn a iných nedokonalostí.
Čo všetko však slimačí mucín naozaj dokáže, v ktorých produktoch ho nájdete a ako ho vôbec získavajú?
Aj to sa dozviete v texte kolegyne Timey Krauszovej s názvom: Slimačí sliz v kozmetike: skutočne dokáže zázraky a neubližuje zber mucínu slimákom?
Slimačí sliz je v kozmetike veľmi populárny. (zdroj: Jumiso, Beauty of Joseon, COSRX, Missha, Mizon, TIAM)Fyzioterapeutka: Statický strečing na svalovicu nepomáha, choďte si radšej zabehať
Kvalitná regenerácia je kľúčová súčasť každého tréningu, či už behávate maratóny alebo dvakrát za týždeň zájdete do fitka. Aby ste mohli konštantne napredovať a zlepšovať sa v akomkoľvek športe, vaše svaly potrebujú dostatok oddychu, času a živín.
Veľa ľudí venuje príliš veľa času činnostiam, ktoré im v skutočnosti vôbec nepomáhajú. Namiesto polhodinového rolovania na masážnom valci by im možno viac pomohol bicykel a namiesto navyšovania bielkovín by mohli myslieť na vyvážený príjem všetkých základných živín.
Platí to aj o veľmi obľúbenom statickom strečingu. „Môžeme mať chvíľku príjemný pocit z natiahnutia svalu, ale z dlhodobého hľadiska nám nepomáha,“ hovorí pre Closer fyzioterapeutka Aneta Hartlová.
S redaktorkou Emou Stanovskou prebrali najčastejšie mýty, ktoré sa spájajú s touto témou. Viac sa dozviete v texte: Fyzioterapeutka: Statický strečing na svalovicu nepomáha, choďte si radšej zabehať.
Ilustračná fotografia. (zdroj: Adobe Stock)Podcast Zoom: Odhalili, ako fungujú bunky pri erekcii
Bola to ohromná štruktúra, vlastne skoro taká dedina, ktorá vydržala takmer dvesto rokov. Archeológovia objavili v Izraeli jednu z najväčších dávnych rímskych základní v regióne, kde žili tisícky vojakov.
Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do starovekého sveta, dozvieme sa, ako funguje erekcia na úrovni buniek, a zistíme, prečo môžu mávať autoimunitné ochorenia ženy častejšie ako muži.
Odporúčanie: kniha Divné deti a smutná mačka
Vždy, keď vyjde nová kniha od Petry Soukopovej, automaticky ju hádžem do košíka. Nepatrím síce k jej najväčším obdivovateľkám, no som zvedavá, ako sa jedna z najpopulárnejších súčasných českých autoriek popasuje so psychológiou postáv.
Darí sa jej to výborne, najmä v knihách pre deti. Podčiarkuje v nich, že vnímanie sveta je u každého človeka iné. Existujú predsa introverti, extroverti, deti s poruchami autistického spektra, aj také, ktoré trápia poruchy príjmu potravy.
V knihe Divné deti a smutná mačka zažijete detské letné dobrodružstvo so všetkými drámami, ktoré k nim (v detských hlavách) patria.
