Vitajte,
začínate čítať 75. vydanie newslettra Vizita. Volám sa Denisa Prokopčáková a aj tento týždeň som pre vás pripravila súhrn o zdraví.
Vo víre politických informácií a bojov, ktoré zvádzajú influenceri, sa objavila aj jedna veľmi zaujímavá správa zo zahraničia. Írsko schválilo zákon, ktorý nariaďuje označovať fľaše s alkoholom výstražným varovaním.
Oznamovať bude to, čo veda už dávno ukázala. No mnohí ľudia stále úspešne ignorujú, že alkohol je spojený s ochoreniami pečene aj s rakovinou.
V newslettri Vizita sa dozviete, čo hovoria na tento zákon odborníci, na ktorých ďalších potravinách by podľa nich malo byť takéto upozornenie, a či vôbec má zmysel.
Venujeme sa aj štúdii, ktorá odhalila, že štýl behu súvisí s osobnosťou a zistíme, či nám viac pomáha ľudský dotyk alebo záťažová prikrývka.
Ďakujem, že ste sa prihlásili na odber newslettra Vizita. Ak ste tak ešte neurobili a chcete to zmeniť, môžete sa prihlásiť na tomto odkaze.
Brusel to neschválil, ale Íri do toho idú
Je to len pár slov, ale pohli s alkoholovým priemyslom. Aj tak informujú svetové médiá o novom zákone, ktorý by mal od roku 2026 platiť v Írsku.
Znie jasne - nádoby s pivom, vínom a likérom majú mať štítok, na ktorom bude veľkými červenými písmenami napísané upozornenie s nasledujúcimi informáciami: EXISTUJE PRIAME SPOJENIE MEDZI ALKOHOLOM A SMRTEĽNÝMI RAKOVINAMI. PITIE ALKOHOLU SPÔSOBUJE OCHORENIE PEČENE.
Upozornenie je podložené desaťročiami vedeckého výskumu, no i tak ide Írsko oveľa ďalej ako akákoľvek iná krajina. Hoci zákon vyvolal masívny celosvetový odpor zo strany priemyslu s alkoholom, môže inšpirovať ďalšie krajiny, aby presadzovali podobné opatrenia.
Na rozdiel od obchodníkov s alkoholickými nápojmi, lekári hodnotia tento krok pozitívne. Tvrdia, že ľudia, ktorí pijú alkohol, by mali poznať základné informácie o alkohole, rovnako aj o iných potravinách.
"Spotreba a konzumácia alkoholu je v Európe extrémne vysoká, neexistuje bezpečné a zdraviu prospešné množstvo konzumovaného alkoholu," vysvetľuje pre SME hepatológ Marek Rác z Fakultnej nemocnice v Nitre.
"Vplyv na pečeňovú chorobnosť a úmrtnosť je jednoznačná, sú to spojené nádoby," dodáva.
Viac sa dozviete v texte s názvom: Brusel to neschválil, ale Íri do toho idú. Na fľaše s alkoholom dajú varovanie o rakovine.

Niektorí bežia ladne, iní nemotorne
Beh patrí medzi populárne a obľúbené športy. Nečudo, že jeho priaznivé vplyvy na ľudské zdravie už dokázala nejedna vedecká štúdia.
Prispieva napríklad k lepšiemu spánku, posilňuje nielen kolená a chrbticu, ale aj imunitný systém či kognitívne funkcie, ku ktorým patrí pamäť, myslenie, plánovanie alebo schopnosť riešiť problémy.
Už pri letmom pohľade na hlúčik viacerých bežcov je badateľné, že takmer každý má iný štýl. Francúzskych vedcov zaoberajúcich sa ľudskou biomechanikou napadlo, či by spôsob behu mohol súvisieť s typom osobnosti daného človeka. Výsledky ich štúdie uverejnil odborný časopis PLOS ONE.
Viac o tejto téme sa dozviete v texte: Niektorí bežia ladne, iní nemotorne. Štýl behu môže závisieť od typu osobnosti.

Pomôže viac záťažová prikrývka alebo dotyk človeka?
Objatie na konci dňa upokojí a potľapkanie po pleci povzbudí, keď sa cítime skleslo. No môže dotyk skutočne pomôcť, aby sme sa cítili lepšie?
Veda doteraz neponúkala jednoznačnú odpoveď. Jednotlivé štúdie sa často zameriavali len na konkrétne prípady a mohli si navzájom odporovať. Ich spojenie do rozsiahlej analýzy však prišlo s jasnejším záverom.
Výskumníci z Holandského inštitútu pre neurovedy v štúdii uverejnenej v časopise Nature Human Behaviour tvrdia, že dotyk podstatne zlepšuje fyzickú aj duševnú pohodu. U dospelých napríklad zmierňujú bolesti, úzkosti, depresie a stres.
Riaditeľ Social Brain Lab Christian Keysers vysvetľuje, že kľúčovou otázkou v ich štúdii bolo využiť stovky iných, aby zistili, aký typ dotyku funguje najlepšie.
„Čo ak nemáte nablízku priateľa alebo partnera, ktorý by vás objal? Pomohol by aj dotyk od neznámeho človeka alebo dokonca od prístroja? A ako často? Štúdia jasne ukazuje, že dotyk sa skutočne dá optimalizovať, ale najdôležitejšie faktory nemusia byť tie, ktoré predpokladáme,“ hovorí.
Viac o tejto téme sa dozviete v texte kolegyne Michaely Džomekovej: Pomôže viac záťažová prikrývka alebo dotyk človeka? Vedci našli odpoveď.

Podcast Vizita: S vekom rodičky rastie aj riziko vrodených chýb
Dutý svalový orgán, ktorý pumpuje krv cez obehovú sústavu. To je len veľmi stručný opis srdca. Ide však o veľmi dôležitý orgán, bez ktoré by náš život nebol možný. Ako teda vyzerá jeho jeden bežný deň?
„Srdce nepriamo zabezpečuje funkciu všetkých orgánov tým, že ich zásobuje krvou. Funguje ako pumpa, ktorá potrubiami, teda cievami, zabezpečí, že krv príde k orgánom. Je to zodpovedná a vytrvalá práca,“ hovorí v podcaste Vizita detský kardiológ Marko Bjeloševič, ktorý pracuje v bratislavskej poliklinike Váš lekár, ako aj v Detskom kardiocentre a zároveň učí na Lekárskej fakulte UK.
Odborník dodáva, že srdce dospelého človeka udrie až 100-tisíckrát za deň, pričom platí, že srdce dieťaťa je ešte aktívnejšie. V priemere urobí dvojnásobný počet úderov denne.
Napriek tomu, akú má dôležitú úlohu, nevyžaduje od nás veľa. Jediné, čo chce, je pravidelný pohyb. Postačí aj chôdza, no behom ho potešíte viac.
„Srdce vtedy zrýchľuje a buduje si vytrvalosť. Vieme, že pravidelný pohyb, najmä na čerstvom vzduchu, je naozaj to, čo pomáha, predlžuje život, zlepšuje vytrvalosť a prospieva zdraviu,“ vysvetľuje detský kardiológ.
V novej epizóde podcastu Vizita sme sa zhovárali o prípadoch, keď srdce nefunguje úplne ideálne a príčinou sú vrodené srdcové chyby.
Podcast Zoom: Po polstoročí vylúštili šifru sériového vraha
Trvalo to päť desaťročí, no riešenie sa podarilo odhaliť až teraz. Zverejnili totiž vylúštenie šifry ktorou Zodiac, americký sériový vrah z konca šesťdesiatych rokov, šifroval svoje listy.
V podcaste Zoom sa okrem toho dozvieme, či med zaberá proti sennej nádche a vyberieme sa aj do stredu našej galaxie, kde sa ukrýva ohromná čierna diera.
Podcast Rutina: Spálenia v detskom veku sú najrizikovejšie
V posledných rokoch nemohla skratka SPF obísť nikoho. Kožné lekárky a lekári, beauty influencerky a aj samotné kozmetické značky upozorňujú na nevyhnutnosť ochrany pred slnkom viac ako inokedy.
Mali by sme používať opaľovacie krémy naozaj každý deň? Aj keď je zamračené? Podľa čoho si máme vybrať medzi SPF 30 a SPF 50 a je pravda, že ak si urobíme „dobrý základ“ v soláriu, tak to bude pre kožu lepšie?
Aj na tieto otázky odpovedala v piatej epizóde podcastu Rutina dermatologička Zuzana Bukovinská z estetickej kliniky NAVAN v Žiline. Vyvrátila viaceré mýty, ktoré sa v súvislosti s opaľovacími krémami šíria, prezradila svoj názor na domáce recepty a vysvetlila, ako slnečné žiarenie vplýva nielen na krásu, ale aj na zdravie našej kože.
Odporúčanie: Rozhovor s Ľubomírom Skladaným
Keďže tento týždeň je hlavnou témou newslettra vplyv alkoholu na pečeň, mojím odporúčaním je rozhovor s hepatológom Ľubomírom Skladaným, ktorý vyšiel na webe SME v januári.
Dozviete sa v ňom napríklad to, prečo ľudia v minulosti nemali také veľké problémy s s pečeňou ako dnes, či trpia ľudia na Slovensku viac ochoreniami pečene ako obyvatelia iných európskych krajín. Dozviete sa, kedy je nutná transplantácia pečene a či je náročné nájsť vhodného darcu.
Rozhovor si tiež môžete vypočuť ako podcast: