Vitajte,
začínate čítať 79. vydanie newslettra Vizita. Volám sa Denisa Prokopčáková a aj tento týždeň som pre vás pripravila súhrn o zdraví.
Vedeckej popularizácii som sa začala venovať pred takmer piatimi rokmi. Asi nezabudnem na prvých respondentov, s ktorými som robila rozhovor. Jedným z nich bol aj vedec Ján Tkáč, ktorý práve dostal ocenenie Eset Science Award.
Hoci som zo stretnutia bola nervózna, nakoniec vznikol veľmi príjemný rozhovor. V Chemickom ústave SAV som stretla človeka, ktorému sa prehýbal stôl pod ťažobou byrokracie, no o vedeckej práci rozprával s nesmiernym záujmom a neváhal mi čokoľvek vysvetliť.
Už vtedy sa hovorilo, že Tkáč spolu so svojím kolegom Tomášom Bertókom vytvorili unikátne testy na diagnostiku rakoviny prostaty, ktoré sú zároveň veľmi presné.
Ubehlo niekoľko rokov a naozaj ma potešilo, že s ním mám opäť príležitosť urobiť rozhovor. Že výskum, o ktorom sme sa kedysi zhovárali, sa stále posúva – a už je naozaj len malým krôčikom od toho, aby bol dostupný v ambulanciách a pomáhal skutočným pacientom.
Ako vedecko-popularizačná redaktorka prinášam ľuďom príbehy rôznych objavov. Chcene či nechcene sa z malej časti stávam ich súčasťou. Víria mi hlavou, rozširujú mi obzory a menia moje videnie sveta.
Veda je rozmanitá a cesta od myšlienky cez objav až k skutočnému produktu, ktorý pomáha ľuďom, je strastiplná, no zároveň veľmi vzrušujúca. Nielen pre samotných vedcov, ale aj pre nás, ktorí môžeme ich objavy interpretovať ďalej.
Tento týždeň v newslettri Vizita zistíme, ako fungujú testy na rakovinu prostaty, ktoré vyvinuli slovenskí vedci, povieme si, prečo tesné korzety, ktoré propaguje Kim Kardashian, nie sú zo zdravotného hľadiska bezpečné a pozrieme sa aj na nové poznatky o stredomorskej strave.
Ďakujem, že ste sa prihlásili na odber newslettra Vizita. Ak ste tak ešte neurobili a chcete to zmeniť, môžete sa prihlásiť na tomto odkaze.
Kim Kardashian mala problémy s dýchaním. Ako môže príliš tesný korzet ohroziť zdravie
Extravagantnosť a kontroverzia sú slová, ktoré sa často spájajú s herečkou a biznismenkou Kim Kardashianovou.
Plastickí chirurgovia prirovnávajú jej postavu k tvaru presýpacích hodín a hovoria, že práve tá je inšpiráciou pre mnohé ženy, ktoré sa rozhodnú zväčšiť si prsia. Na to, aby ju docielila, presadzovala nosenie elastického opaska s vysokou kompresiou okolo strednej časti tela, ale aj vegánsku diétu.
Zďaleka to nie je posledná vec, ktorou americká instagramová ikona s viac než 300 miliónmi sledovateľov vyvolala rozruch. Podarilo sa jej to aj nedávno na prehliadke Met Gala, kde predviedla outfit od Maisona Margielu.
Divákov však neočarila len samotná róba. Mnohých znepokojovalo najmä to, že Kim Kardashian mala pre príliš sťahujúci korzet s pevným šnurovaním problémy s dýchaním.
„Pevné šnurovanie vyvoláva medzi zdravotníkmi obavy prinajmenšom od roku 1793. Tých, ktorí sa zúfalo snažia dosiahnuť ,dokonalú‘ postavu presýpacích hodín, však neodradili ani potenciálne zdravotné riziká,“ píše v texte na portáli The Conversation Rebecca Shepherd, lektorka anatómie na Bristolskej univerzite vo Veľkej Británii.
V Guinessovej knihe rekordov je ako žena s najmenším pásom uvedená Cathy Jung. V korzete jej v páse odmerali len 38,1 centimetra. „Pás Kim Kardashianovej na Met Gala nemôže byť príliš pozadu,“ komentuje vzhľad kardashianky odborníčka.
Zároveň upozorňuje, že s anatómiou by sme sa nemali zahrávať. Nosenie tesného korzetu totiž môže vyjsť draho.
Viac o tejto téme sa dozviete v texte: Kim Kardashian mala problémy s dýchaním. Ako môže príliš tesný korzet ohroziť zdravie.
Kim Kardashian v šatách od Maisona Margiela Artisanala. (zdroj: Instagram K.K. )Slovenskí vedci vyvinuli revolučný test
Vytvoriť svet, v ktorom budeme vedieť rýchlo diagnostikovať a úspešne liečiť rakovinu. Taká je vízia spoločnosti Glyganostics, za ktorou stoja chemici Ján Tkáč a Tomáš Bertók.
Slovenskí vedci vytvorili unikátne testy na diagnostiku rakoviny prostaty a ďalších onkologických ochorení.
„Zdravá bunka má typické glykánové štruktúry, ktoré sú variabilné. Platí, že u vás môžu byť trochu iné ako u mňa alebo mojej kolegyne Evky. Ale zdraví ľudia majú určitý typický ,odtlačok prstov‘, ktorý nám napovedá, ako ich glykány vyzerajú,“ vysvetľuje pre SME JÁN TKÁČ s tým, že keď má pacient rakovinu, jeho glykány sa zmenia.
Slovenská firma sa po trinástich rokoch blíži k naplneniu svojich cieľov. Jedným z nich je aj to, aby boli jej testy dostupné v urologických ambulanciách.
„Aktuálne pracujeme na tom, ako preklopiť náš laboratórny prototyp testov do takého formátu, ktorý bude náš zmluvný výrobca vedieť vyrábať v masovom meradle,“ hovorí pre SME EVA KOVÁČOVÁ, generálna riaditeľka spoločnosti Glycanostics.
Na ďalší rozvoj však firma potrebuje investíciu päť miliónov eur. Tie sa rozhodla získať prostredníctvom malých investorov cez platformu Crowdberry.
Viac sa dočítate v rozhovore s názvom: Slovenskí vedci vyvinuli revolučný test: Chceme svet, v ktorom vieme rýchlo odhaliť rakovinu.
Ján Tkáč a Eva Kováčová. (zdroj: SME/Marko Erd)Rozhovor si tiež môžete vypočuť ako podcast:
Dôležitá súčasť stredomorskej stravy môže znížiť riziko úmrtia na demenciu, tvrdí štúdia
Strava inšpirovaná tradičným jedálnym lístkom typickým pre oblasť Grécka, južného Talianska a Španielska je pravidelne označovaná za jeden z najzdravších modelov stravovania.
Obsahuje množstvo zeleniny, ovocia, orechov, byliniek a rýb. A predovšetkým olivový olej. Ten môže byť dôležitý pre kognitívne zdravie.
Štúdia z Harvardovej univerzity uverejnená v odbornom časopise JAMA naznačuje, že na zníženie rizika úmrtia z príčin súvisiacich s demenciou stačí skonzumovať aj pol lyžice denne.
Ide o prvú štúdiu, ktorá skúmala vzťah medzi stravou a úmrtím v dôsledku demencie.
Výskumníci uviedli, že u viac ako 92-tisíc dospelých bola konzumácia aspoň siedmich gramov olivového oleja spojená s takmer o 30 percent nižším rizikom úmrtia na demenciu v porovnaní s tými, ktorí olivový olej nepoužívali nikdy alebo len zriedka.
„Naša štúdia posilňuje výživové usmernenia odporúčajúce rastlinné oleje, ako je olivový olej, a naznačuje, že podporujú nielen zdravie srdca, ale potenciálne aj mozgu,“ uviedla vo vyhlásení spoluautorka štúdie Anne-Julie Tessierová, výskumná pracovníčka v oblasti výživy na Škole verejného zdravia T. H. Chana na Harvardovej univerzite.
Viac o tejto téme sa dozviete v texte kolegyne Michaely Džomekovej s názvom: Dôležitá súčasť stredomorskej stravy môže znížiť riziko úmrtia na demenciu, tvrdí štúdia.
Ilustračná fotografia. (zdroj: Adobe Stock)Prvé hodiny spánku sú pre mozog najdôležitejšie, ukazuje nová štúdia
Ako ste sa vyspali? Dokončovali ste niečo do práce alebo malo vaše dieťa horúčku? Alebo ste sa len zdržali s priateľmi v bare? Nepodceňujte dôležitosť zdravého spánku.
Mnohí vedci sa zhodujú, že práve ten zohráva dôležitú úlohu pri „resetovaní“ mozgu po náročnom dni. Túto teóriu podporuje aj nový výskum vedcov z University College London (UCL).
Ich zistenia publikované v časopise Nature ukazujú, že v mozgu sa počas spánku oslabujú nové spojenia medzi neurónmi, ktoré sa vytvorili počas bdenia. Avšak platí to len počas prvej polovice spánku.
Hlavný autor štúdie Jason Rihel z UCL Cell & Developmental Biology hovorí, že keď bdieme, spojenia medzi mozgovými bunkami sú silnejšie a zložitejšie.
„Ak by táto aktivita pokračovala v plnej miere, bola by energeticky neudržateľná. Príliš veľa aktívnych spojení medzi mozgovými bunkami by mohlo zabrániť vytváraniu nových spojení nasledujúci deň,“ vysvetľuje vo vyhlásení.
Hoci funkcia spánku zostáva naďalej záhadná, vníma, že môže ísť o čas, keď sa spojenia v mozgu môžu oslabiť, aby sme sa mohli nasledujúci deň učiť nové veci.
Viac sa dočítate v texte kolegyne Michaely Džomekovej s názvom: Prvé hodiny spánku sú pre mozog najdôležitejšie, ukazuje nová štúdia.
Ilustračná fotografia. (zdroj: Adobe Stock)Podcast Zoom: Antibiotiká majú problém, časti pacientov nezlepšili liečbu
Opakujeme to tu často, no s antibiotikami máme problém. Šíri sa nám rezistencia a lieky nezaberajú, čo už potvrdzujú aj vedecké štúdie. Najnovšia teraz ukazuje, že pri časti pacientov antibiotiká vôbec nemali vplyv na závažnosť a priebeh infekcie.
Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako sme na tom s antibiotikami, dozvieme sa niečo o zlaténe a pozrieme sa aj na LSD a či by mohlo liečiť.
Podcast Rutina: Ktorá metóda depilácie je najlepšia a ako sa efektívne zbaviť zarastujúcich chĺpkov?
Holenie žiletkou je síce rýchle, ale najčastejšie vedie k zarastajúcim chĺpkom či k poraneniam a podráždeniam pokožky. Aké sú alternatívy, ktoré majú aj dlhodobejší účinok a podľa čoho si ich vyberať?
Moderátorka Rutiny Tímea Krauszová sa o tejto téme rozprávala s Romanou Blažičkovou, manažérkou salónu Hairless v Bratislave. V podcaste prebrali výhody a nevýhody voskovej epilácie a tiež odstraňovania chĺpkov pomocou cukrovej pasty, ktorá býva menej bolestivá.
Nechýbala ani debata o laserovej epilácii, ktorá bola kedysi nevhodná pre tmavú pokožku či pre veľmi svetlé chĺpky, no technológia sa medzičasom posunula.
Odporúčanie: Záhadné vraždy v internáte
Posledné obdobie som začala vyhľadávať ľahšiu literatúru, v rámci ktorej som sa dostala k detektívkam. Som detektívková začiatočníčka, a tak si každú knihu vyberám opatrne.
Nemôže byť taká jednoduchá, aby som všetko odhalila už na strane číslo 30. No zároveň ani príliš násilná a hraničiaca s hororom. A tak som sa dostala k Záhadným vraždám v internáte od Lucindy Rileyovej.
Je to jedna z autorkiných prvotín, ktorá vyšla až po jej smrti. Niektoré pasáže sú trochu neohrabané a niektoré zápletky by si asi vyžadovali viac starostlivosti, no príbeh nie je prvoplánový a ústredným motívom je najmä to, aké nebezpečné dôsledky môže mať šikanovanie.
Ak máte nejakú obľúbenú detektívku, budem rada, ak mi pošlete svoj tip na e-mail: denisa.prokopcakova@sme.sk.
