SME

Vizita: Vstupujeme do éry, keď budeme liečiť alzheimera? Už sme jednou nohou v nej

Týždenný súhrn o zdraví.

Vizita.Vizita. (Zdroj: Hejty / SME.sk)
Načítavam... Vizita: Vstupujeme do éry, keď budeme liečiť alzheimera? Už sme jednou nohou v nej
Počúvajte v aplikácii SME alebo cez Apple, Spotify a RSS. Iné podcasty SME.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Vitajte,

začínate čítať 110. vydanie newslettera Vizita. Volám sa Denisa Prokopčáková a aj tento týždeň som pre vás pripravila súhrn o zdraví.

Rok 2024 priniesol veľa nových vedeckých objavov aj novinky zo sveta medicíny. Medzi tie najpozitívnejšie patrila správa, že poradný orgán Európskej liekovej agentúry (EMA) odporučil schváliť liek Leqembi.

Ten predstavuje nádej pre mnohých pacientov s Alzheimerovou chorobou, u ktorých sa ochorenie ešte príliš nerozvinulo, trpia len ľahkou demenciou s miernymi poruchami pamäti a myslenia.

Obsahuje účinnú látku, ktorá sa volá lecanemab. V klinických štúdiách spomalila pokles kognitívnych funkcií u pacientov s Alzheimerovou chorobou v ranom štádiu o 27 percent v porovnaní s placebom.

SkryťVypnúť reklamu

Vstupujeme teda do éry, keď budeme vedieť liečiť Alzheimerovu chorobu? Podľa riaditeľa Neuroimunologického ústavu Slovenskej akadémie vied Norberta Žilku sme už do nej jednou nohou vkročili.

V newslettri Vizita vám tento týždeň prinesieme nielen podcast, v ktorom sa dozviete viac o Alzheimerovej chorobe a jej liečbe, pozrieme sa aj na novú štúdiu o črevnom mikrobióme a priblížime si prípad pacienta, ktorý v tridsiatich rokoch stratil schopnosť hovoriť.

Ďakujem, že ste sa prihlásili na odber newslettra Vizita. Ak ste tak ešte neurobili a chcete to zmeniť, môžete sa prihlásiť na tomto odkaze.

Špeciálna strava by mohla črevám prospieť viac než užívanie probiotík, hovoria vedci

Ľudské telo je domovom pre bilióny mikroorganizmov. Dokonca ich je v našom čreve viac ako hviezd v Mliečnej ceste. Hoci je už známe, že sú pre naše zdravie dôležité, vedci ešte stále skúmajú, čo presne robia a ako nám pomáhajú.

SkryťVypnúť reklamu

V novej štúdii, ktorú uverejnil odborný časopis Nature Microbiology, sa experti z Univerzity v Cambridgei zamerali na to, ako nás niektoré črevné baktérie dokážu chrániť pred inými, ktoré sú pre nás škodlivé.

„Ide o druhy baktérií, ako je Escherichia coli. Tá je normálne v malých množstvách neškodná, ale ak sa jej populácia rozrastie, môže spôsobiť infekcie a iné zdravotné problémy,“ vysvetľuje v texte na portáli The Conversation Alexandre Almeida z Univerzity v Cambridgei vo Veľkej Británii.

Výsledky štúdie naznačujú, že naše črevné prostredie do veľkej miery formuje strava. A práve tá môže hrať významnú úlohu v tom, či sa nášmu telu podarí udržať pod kontrolou potenciálne škodlivé baktérie.

Viac sa dozviete v texte s názvom: Špeciálna strava by mohla črevám prospieť viac než užívanie probiotík, hovoria vedci.

SkryťVypnúť reklamu

Prirýchlo bijúce srdce môže značiť problém

Srdcovo-cievne choroby sú na Slovensku najčastejšou príčinou úmrtia.

Ľudia sa v tomto ohľade najviac obávajú infarktu či cievnej mozgovej príhody, no choroby srdca môžu naznačovať aj zmeny, ktorým nemusíte pripisovať veľký význam.

Takou je napríklad vysoký tep, ktorý sa objavuje v pokojovom stave. Môže mať viacero príčin a vyžaduje si posúdenie lekára.

Viac sa dozviete v texte kolegyne Renáty Zelnej: Prirýchlo bijúce srdce môže značiť problém.

Podcast Vizita: Do Európy prichádza dlhoočakávaný liek na alzheimera. Spôsobí revolúciu?

Postupná strata pamäti, problémy pri uvažovaní a vytváraní úsudku, dezorientácia, ale aj strata rečových schopností a neschopnosť robiť niektoré rutinné činnosti. To všetko patrí medzi základné príznaky Alzheimerovej choroby.

SkryťVypnúť reklamu

Odborníci odhadujú, že aktuálne žije v Európe sedem miliónov ľudí s touto diagnózou. A predpokladajú, že do roku 2030 sa počet pacientov zvýši na štrnásť miliónov.

„Alzheimerova choroba má špecifický rukopis v porovnaní s inými formami demencie. Je charakterizovaná prítomnosťou dvoch patologických štruktúr. Jedny nazývame senilné plaky, tie sa nachádzajú mimo bunkového priestoru. Druhé sa nachádzajú priamo vnútri nervových buniek a tie označujeme ako neurofibrilárne klbká,“ vysvetľuje v podcaste Vizita vedec Norbert Žilka, riaditeľ Neuroimunologického ústavu Slovenskej akadémie vied.

Pred koncom roka 2024 vyvolala rozruch správa, podľa ktorej Európska lieková agentúra (EMA) čiastočne schválila veľmi očakávaný liek pre pacientov, ktorí trpia práve Alzheimerovou chorobou.

SkryťVypnúť reklamu

Volá sa Leqembi a vyvinuli ho americká nadnárodná spoločnosť Biogen a japonská spoločnosť Eisai.

V novej epizóde Vizity sme sa s Norbertom Žilkom zhovárali o tom, ako nové lieky na Alzheimerovu chorobu fungujú, ktorým pacientom môžu pomôcť a kedy by mohli byť dostupné aj na Slovensku.

Načítavam... Do Európy prichádza dlhoočakávaný liek na alzheimera. Spôsobí revolúciu?
Počúvajte v appke SME alebo cez AppleSpotify a RSS.

Podcast Brainstorming: Keď mal 30 rokov, stratil schopnosť hovoriť. Dokázal vysloviť len jednu slabiku: tan

Keď mal Louis Victor Leborgne 30 rokov, stratil schopnosť hovoriť. A aj to, čo vyslovil, nedávalo vôbec žiadny zmysel.

Zachované dokumenty hovoria, že v čase, keď ho prijali do parížskej nemocnice, ktorá sa špecializovala na duševné choroby, dokázal vysloviť len jedinú slabiku: TAN.

Keď ju hovoril, výrazne gestikuloval, menil výšku hlasu a dokonca ju aj skloňoval. Bola to však jediná slabika, ktorú Leborgne dokázal vysloviť.

SkryťVypnúť reklamu

Jeho rodina si myslela, že ide o dočasný stav a o niekoľko týždňov nemocnicu opustí, no mýlila sa. V nemocnici zostal ďalších 21 rokov, až do svojej smrti.

V novej epizóde Brainstormingu sme sa spolu s neurovedkyňou Dominikou Fričovou bližšie pozreli na príbeh Louisa Victora Leborgneho, na to, čo lekári odhalili pri jeho pitve, a prezradia aj to, ako jeho mozog prispel k objavu centra reči.

Načítavam... Keď mal 30 rokov, stratil schopnosť hovoriť. Dokázal vysloviť len jednu slabiku: tan
Počúvajte v aplikácii SME alebo cez Toldo, Apple, Spotify a RSS.

Podcast Zoom: Máme za sebou ďalší rekordne horúci rok

Zaviazali sme sa, že do konca tohto storočia oteplíme našu planétu nanajvýš o jeden a pol stupňa. No po minulom roku sa zdá, že sme to zvládli za takmer dve desaťročia.

Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, že máme za sebou ďalší najteplejší rok, pozrieme sa, či syfilis do Európy naozaj priniesol Kolumbus a dozvieme sa, či môže vyhynúť až štvrtina sladkovodných živočíchov.

SkryťVypnúť reklamu
Načítavam... Máme za sebou ďalší rekordne horúci rok
Počúvajte aj cez v apke SME alebo cez Apple, Spotify a RSS.

Podcast Rutina: Beauty trendy na rok 2025

Ballerina core, sleepmaxxing, blush blindness, everything shower... ak tvoj algoritmus aspoň trošku zahŕňa krásu a kozmetiku, tieto slová ti nie sú cudzie. Ide o beauty trendy z roku 2024, ktoré boli ovplyvnené marketingom beauty značiek, alebo naopak, ovplyvňovali to, ako reklamy vyzerajú.

V novoročnej epizóde Rutiny sa moderátorka Tímea Krauszová a beauty influencerka Soňa Vojteková rozprávali o tom, čo bude zrejme trendom vo svete krásy v roku 2025.

Po zhliadnutí dostupných dát svorne predpovedajú, že v novom roku bude mať ešte viac ľudí domáce prístroje na ošetrenie tváre, napriek tomu, že o efektívnosti niektorých z nich stále nie je dosť vedeckých dôkazov. Zmení sa aj spôsob, akým sa líčime, a do popredia sa viac dostane telová kozmetika.

SkryťVypnúť reklamu
Načítavam... Beauty trendy na rok 2025: mliečne tonery, vlasové spa, LED masky a viac
Počúvajte v apke SME alebo cez Apple, Spotify, YouTube a RSS.

Trávenie

SkryťVypnúť reklamu

Najčítanejšie na SME Primár

Komerčné články

  1. Fit-out od M2C: Premena priestorov na kľúč
  2. Dovolenka v Egypte: Kde sú pláže pre deti a kde podmorský život?
  3. Nová Kia Sportage zvládne každé dobrodružstvo aj životný štýl
  4. Metropola aj more. New York sa dá jednoducho spojiť s Karibikom
  5. Iónske či Dodekanské ostrovy? Nie je jedno, kam do Grécka idete
  6. Hirošima (reportáž Johna Herseyho) v denníkoch SME a Korzár
  7. V Maroku sa za pár dní ocitnete v horách, púšti aj pri oceáne
  8. Top dopravné stavby, ktoré menia Bratislavu a okolie
  1. Nový článokSpolupráca v oblasti lesnej pedagogiky v Bojniciach
  2. Dajte zabrať mozgu. V predaji je nové vydanie Tréningu pamäti
  3. Úver až do 40 000 € a každý rok nižšia úroková sadzba
  4. Fit-out od M2C: Premena priestorov na kľúč
  5. Dovolenka v Egypte: Kde sú pláže pre deti a kde podmorský život?
  6. Nová Kia Sportage zvládne každé dobrodružstvo aj životný štýl
  7. Metropola aj more. New York sa dá jednoducho spojiť s Karibikom
  8. Iónske či Dodekanské ostrovy? Nie je jedno, kam do Grécka idete
  1. Nová Kia Sportage zvládne každé dobrodružstvo aj životný štýl 10 219
  2. Metropola aj more. New York sa dá jednoducho spojiť s Karibikom 5 717
  3. Iónske či Dodekanské ostrovy? Nie je jedno, kam do Grécka idete 3 646
  4. Dovolenka v Egypte: Kde sú pláže pre deti a kde podmorský život? 3 485
  5. Dajte zabrať mozgu. V predaji je nové vydanie Tréningu pamäti 2 492
  6. Úver až do 40 000 € a každý rok nižšia úroková sadzba 2 145
  7. Top dopravné stavby, ktoré menia Bratislavu a okolie 1 882
  8. V Maroku sa za pár dní ocitnete v horách, púšti aj pri oceáne 1 532
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy zo Sme.sk

Vysokopostavení funkcionári komunistickej strany mali podobné výhody ako ich sovietske náprotivky.

Od normalizácie k neliberálnej demokracii: Ficove paralely s augustom 1968.


30
Riaditeľka Súkromnej spojenej školy Biela voda v Kežmarku.

Kontrolovali ich po článkoch Korzára.


34
Na snímke Nela Lopušanová získala ocenenie v kategórii Najlepšia hokejistka počas slávnostného galavečera na Bratislavskom hrade.

Teší ju záujem, ale nerobi si z toho ťažkú hlavu.


Martin Turčin
Umelecká ilustrácia extrémne olúpenej supernovy 2021yfj. Jej hviezda stratila svoje vonkajšie obaly dávno pred tým, ako došlo k supernove, a pozostávala len zo svojho kyslíkovo-kremíkového jadra. Obnažená hviezda zažila epizódy extrémnej straty hmoty, ktoré viedli k vyvrhnutiu materiálu bohatého na kremík (sivá), síru (žltá) a argón (fialová), znázornené na tomto obrázku.

Prítomnosť hélia vedcov prekvapila.


SkryťZatvoriť reklamu