Ešte ani nevstala z postele a už sa hlási únava. Dvadsaťosemročná Karin Kriváková si sadá na okraj matraca a snaží sa v duchu nahovoriť sama sebe, že nový deň zvládne.
Ráno býva pre ňu najťažšou časťou dňa – jej telo sa už budí s pocitom, že v noci prinajmenšom zabehlo maratón. Má to tak už od detstva.
Chronická únava, ktorá sprevádza jej diagnózu, ju neustále dobieha a niekedy je vyčerpávajúcejšia než samotné ochorenie. Karin žije s Crohnovou chorobou – nevyliečiteľným imunitne podmieneným ochorením, ktoré spôsobuje chronický zápal v tráviacom trakte a zasahuje jej do každodenného života.
Aj napriek tomu si berie tašku so športovým oblečením a vyráža z domu. Každé ráno už desať rokov začína rovnako – v posilňovni. Cíti síce, že jej telo nezvláda toľko, koľko by chcela, no cvičenie jej prináša pocit stability a kontroly nad vlastným telom.
Dnes má navyše šťastie, vraví. Kŕče a bolesti brucha, ktoré jej ochorenie pravidelne nadeľuje, sa zatiaľ neozvali.
Roky trpela bez konkrétnej diagnózy
Crohnova choroba patrí spolu s ulceróznou kolitídou medzi nešpecifické zápalové ochorenia čriev (IBD).
„Môže postihnúť ktorúkoľvek časť tráviaceho traktu, od úst až po konečník. Najčastejšie však zasahuje koniec tenkého čreva (terminálne ileum) a začiatok hrubého čreva. Zápal je segmentálny, čo znamená, že sa striedajú choré úseky so zdravými,“ približuje gastroenterológ Igor Šturdík.
Ulcerózna kolitída, druhé zo zápalových ochorení čriev, na rozdiel od Crohnovej choroby postihuje výhradne hrubé črevo a konečník. Odhaduje sa, že s týmito diagnózami žije približne dva až tri milióny ľudí v Európe a okolo 10 miliónov ľudí celosvetovo.
„Na Slovensku sa počet pacientov s Crohnovou chorobou odhaduje na približne 14- až 18-tisíc, tvoria o niečo viac ako polovicu zo všetkých IBD prípadov,“ hovorí gastroenterológ.
Historicky však boli tieto ochorenia často nepochopené, považované za zriedkavé a málo sa o nich diskutovalo, pravdepodobne pre stigmu okolo gastrointestinálnych symptómov. Mnoho ľudí trpelo v tichosti, bez určenia konkrétnej diagnózy. Tak to bolo dlho aj v prípade Karin.
„Prvý veľký problém prišiel, keď som mala štyri roky a dostala som bežnú detskú virózu. Na pohotovosti mame povedali, aby mi dala čapík a poslali nás domov,“ spomína.
Napokon v nemocnici strávila mesiac pre zápal obličiek a práve v tom čase sa pomaly rozbehli aj všetky jej ťažkosti so zažívaním.
„Každé leto ma museli hospitalizovať, bola som háklivá na rôzne virózy. Z problémov s obličkami som sa dostala, ale zažívacie ťažkosti pretrvávali. Hoci sme chodili po doktoroch, nikto nevedel určiť, čo mi je,“ hovorí a dodáva, že vždy dostala lieky a keď sa rozjedla, pustili ju z nemocnice domov.
V trinástich rokoch jej pre bolesti vyoperovali slepé črevo a príznaky choroby, hoci vtedy o nej ešte netušila, sa rapídne zhoršili. Skutočná príčina – chronický zápal sprevádzajúci Crohnovu chorobu, lekári nerozpoznali a neliečili. Pravdepodobne to u Karin viedlo k progresii ochorenia.
Crohnova choroba pritom môže postihnúť jedincov v ktoromkoľvek veku života, vrátane malých detí a seniorov.
„Štatisticky sa však najčastejšie diagnostikuje v dvoch obdobiach. Prvý a najvyšší vrchol výskytu je medzi 15. a 35. rokom života. Druhý, menší vrchol, sa objavuje neskôr, zvyčajne medzi 50. a 70. rokom,“ hovorí Šturdík.
Zároveň platí dôležitá klinická zásada, že čím v mladšom veku ochorenie prepukne, tým býva jeho priebeh spravidla agresívnejší.
„Tieto formy s včasným nástupom sú často spojené s rozsiahlejším postihnutím čreva a horšie sa terapeuticky manažujú,“ dodáva odborník.
Vyše pol milióna Slovákov má nejaký typ chronickej choroby obličiek. Kedy nastupuje dialýza? Čítajte Kolonoskopia odhalila zápal
Pred ôsmimi rokmi sa zdravotný stav Karin náhle zlepšil. Mala zapálené mandle a brucho ju vtedy vôbec nebolelo. Keď jej mandle následne vyoperovali, zápal sa vrátil späť do tráviaceho traktu a všetko sa začalo odznova.
„Bol to dosť boj, chodila som po doktoroch, no CRP som mala som vždy ukážkové, dokonca aj pri zápale mandlí, v norme bol aj kalprotektín (bielkovina v stolici, ktorá odráža zápal v sliznici, pozn. red.) a ani magnetická rezonancia nič neukázala,“ hovorí.
Mávala pretrvávajúce bolesti, záchvatové kŕče aj hnačky, časom sa pridali problémy so stravou a musela vylúčiť lepok, kazeín aj sóju. Pridali sa žihľavky po celom tele a rôzne alergické prejavy.
Oficiálnu diagnózu však spoznala až v roku 2020. V tom čase veľmi schudla, mala sotva 40 kilogramov a v stolici si všimla krv. Podstúpila tretiu kolonoskopiu a lekárom sa podarilo dostať až do terminálneho ilea (spoj medzi hrubým a tenkým črevom, pozn. red.).
