Máločo dokáže znížiť výkon človeka tak, ako výdatné jedlo. Pozornosť sa rozplýva, prichádza únava a stav, ktorý niektorí humorne označujú za „postgastrálnu vygumovanosť“. Ako a prečo po hodovaní upadáme do letargie?
Tvrdenie, že za útlm môže krv, ktorá sa stiahne sa z mozgu do tráviaceho traktu je rovnako rozšírené ako nesprávne. S odkrveným mozgom nemajú pocity únavy po jedle nič spoločné.
Prekrvenie mozgu po jedle skúmala nemecká štúdia z roku 2003, kde vedci sledovali prúdenie krvi dvadsiatich mužov po tom, čo zjedli ťažké jedlo. Objem krvi, ktorá prúdila do mozgu sa pri trávení nezmenil.
Krivo obvinená hydina?
V nasledujúcej dekáde, kedy sa veda začala čoraz viac zaujímať o chemické procesy v mozgu, ovládli tému americkí výskumníci. Únavu po spánku, prirodzene, stiahli na prejedanie počas Vďakyvzdania či Vianoc.
Rozšírila sa preto téza, že za únavu môže americké sviatočné jedlo - moriak. Konkrétne aminokyselina triptofán, ktorú obsahuje jeho mäso. Triptofán sa v tele premieňa na serotonín - hormón, ktorý okrem iného pomáha upravovať spánok.
Obviňovanie moriakov sa časom ukázalo byť z časti nesprávne. A nie len preto, že ospalosť po jedle zažívajú aj kultúry, ktoré moriaka nejedávajú. Ďalšie bádanie ukázalo, že moriak neobsahuje o nič viac triptofánu, ako akékoľvek iné mäso.

Hormonálne príčiny
Čo má americké sviatočné menu spoločné s akoukoľvek inou hostinou je, že stôl sa prehýba pod jedlom s vysokým glykemickým indexom. Inak povedané, počas sviatkov ľudia zvyknú jesť jedlá, ktoré rýchlo zvyšujú hladinu cukru v krvi. Telo sa potom snaží nápor cukru vyrovnať vylučovaním inzulínu, ktorý pomáha organizmu ukladať energiu z cukru na neskôr.
Inzulín pritom spúšťa uvoľňovanie serotonínu a melatonínu, dvoch látok, ktoré spôsobujú ospalosť.
Vzťah troch hormónov potvrdila aj štúdia uverejnená v časopise American Journal of Clinical Nutrition. Dobrovoľníci po zjedení jedla s vysokým glykemickým indexom zaspali rýchlejšie, než tí, ktorí jedli diétnejšiu stravu.

Zaspávajú aj mušky
Iná oblasť výsku sa snažila pochopiť, ako presne sa po zjedení ťažkého jedla mení mozog. Hľadali mechanizmus alebo látku, ktorá utlmuje aktivitu mozgu a spúšťa ospalosť.
Odpoveď hľadali vedci u octomiliek. Ovocné mušky sú prekvapivo dobrým modelovým živočíchom. Nie len že majú praktickú veľkosť ale zároveň majú s človekom spoločných cez 60 percent DNA a až 75 percent génov ovplyvňujúcich chorobnosť.
V Scribbsovom výskumnom inštitúte na Floride sa vedcom podarilo vďaka octomilkám zdokumentovať základný vzťah medzi spánkom a metabolizmom.
Podobne ako u človeka, hlad zvyšoval aktivitu octomiliek a potláčal spánok. Po výdatnej strave zas mušky na 20 až 40 minút zaspali. Dĺžka spánku s objemom jedla narastala.
Ukázalo sa ale, že cukor ako taký na ospalosť vplýval len v prípade, že sa do tela dostal osamotený. „Jeho vplyv na ospalosť možno pozorovať iba mimo okna takzvanej potravinovej kómy,“ vysvetlil pre Medical News Today vedúci štúdie, neurológ William Ja.
Kómu po výdatnom jedle v skutočnosti podľa výskumníkov spúšťajú dve iné látky, ktorých vplyv cukor úplne prehlušil - soľ a bielkoviny.

S ohľadom na vnútorné hodiny
Ospalosť po jedle regulujú konkrétne nervové dráhy v mozgu, významnú úlohu pri ich fungovaní zohráva látka leukokinín. Jej výskyt v mozgu pomáha strážiť, aké množstvo jedla má človek ambíciu zjesť.
Vedci zistili, že správanie ovplyvňuje už v priebehu hodovania, kedy pri vysokom množstve prijatých bielkovín a soli látka v mozgu vyvolá únavu. Podľa všetkého mozog pri mechanizme únavy aspoň čiastočne rešpektuje aj vnútorné hodiny tela. Napríklad mušky boli k spánku po jedle náchylnejšie popoludní, než ráno.
Prečo je pre mozog výhodné po dobrom jedle telo uspať? Kórejskí vedci Sang Woo Kim and Byung In Lee predpokladajú, že po uspokojení apetítu mozog "vypína" laterálny hypotalamus, ktorý koordinuje vzrušenie. Zjednodušene nám hovorí - ste sýty, teraz oddychujte a odložte si energiu na neskôr.
Až sa po sviatočnej hostine zvalíte na gauč, konečne poznáte pravého vinníka vašej únavy. Neobviňujte odkrvený mozog, ale radšej spomeňte si na hromadu bielkovín a soli, ktorú ste do tela dostali vďaka vyprážanej rybe a majonézovému šalátu.