
BRATISLAVA. Hernia disku, vyklenutá či vyskočená platnička, všetky tieto označenia pomenúvajú podobný stav.
Zranenie či dlhodobé nevhodné držanie tela naruší štruktúru platničky, jej mäkké jadro sa začne postupne vylievať mimo ochranného prstenca a tlačiť na priľahlý nerv.
Tlak má za následok bolesť, ale aj tŕpnutie či znecitlivenie niektorej z nôh.
Čo je to hernia disku
Medzistavcové platničky sa nachádzajú medzi telami stavcov. Ich hlavnou úlohou je spájať stavce, prerozdeľovať tlakovú záťaž a tlmiť nárazy tela.
Platničku a telo stavca oddeľuje tenká vrstva hyalínovej chrupavky, cez ktorú prechádzajú živiny.

Platnička vstrebáva viac vody a živín počas spánku, keď ju nezaťažuje váha tela. Pri oddychu narastá jej objem a platí, že čím viac vody obsahuje, tým lepšie dokáže odpružiť prípadnú záťaž.
V strede platničky sa nachádza nestlačiteľné rôsolovité jadro (nucleus pulposus). Táto mäkká hmota tvorí ložisko, okolo ktorého sa nakláňajú stavce pri pohyboch.
Jadro obopínajú ochranné a spevňujúce vrstvy vlákien a chrupaviek (anulus fibrosus). Sú usporiadané podobným spôsobom, ako šupky cibule. Spolu tvoria väzivovú vonkajšiu vrstvu - platničkový prstenec (disc annulus).
Nesprávne držanie tela či prudká námaha však môžu narušiť krehkú rovnováhu, ktorá vládne v chrbtici. Nerovnomerne zaťažená platnička sa môže na jednej strane deformovať.
Rôsolovité jadro sa posunie mimo strednú časť platničky, vlákna v ochrannom obale sa začnú namáhať a naťahovať. Napokon jadro začne vyčnievať cez platničkový prstenec smerom k mieche.
Tento stav sa označuje ako vyklenutie či vyskočenie medzistavcovej platničky - hernia disku.

Aké sú príčiny hernie
Poškodenie platničky môže vzniknúť už pri jednorazovej nadmernej námahe alebo ako následok zranenia či pádu.
Materiál platničky sa však najčastejšie degeneruje prirodzene, s rastúcim vekom.
Vo vyššom veku objem vody v platničke klesne a platnička sa stenčí a stane menej flexibilnou, a teda aj menej odolnou. Začnú sa oslabovať väzy držiace platničku na svojom mieste. Čím výraznejšie je poškodenie, tým slabšia námaha alebo rotácia postačí na prasknutie platničky.
Niektorí ľudia sú na poškodenie náchylnejší a môže sa stať, že budú mať problémy s platničkami vo viacerých častiach chrbtice. Pravdepodobne ide o dedičný problém, pričom v rámci rodín k máva predispozíciu hneď niekoľko ľudí.
Medzi rizikové faktory patrí okrem vyššieho veku aj nadváha, činnosti pri ktorých človek vykonáva opakujúci sa pohyb, sedavý životný štýl, časté šoférovanie, nesprávne dvíhanie bremien a fajčenie (predpokladá sa, že bráni dostatočnému okysličeniu tela).
Ak chcete znížiť riziko vyklenutia platničky, dodržiavajte nasledujúce opatrenia.
- Vyhýbajte sa jednostrannej záťaži chrbtice a dlhému neprerušovanému sedeniu.
- Pokiaľ dlho sedíte, lebo si to vyžaduje vaše zamestnanie, kompenzujte to posilňovaním s vlastným telom, prechádzkami, bicyklovaním alebo plávaním.
- Buďte aktívni, no vyhýbajte sa športom, počas ktorých sa vystavujete otrasom a nárazom.
- Ak začínate aktívne športovať až vo vyššom veku, uprednostnite chôdzu pred behom
- Ak už pociťujete problémy, využite rôzne formy rehabilitácie zameranej na chrbticu.
Príznaky vyskočenej platničky
Herniu môže sprevádzať široké spektrum príznakov, veľa závisí od miesta a závažnosti poškodenia platničky. Platničiek je v ľudskej chrbtici celkovo 23 a tvoria približne 20 percent výšky chrbtice.
Práve miesto, do ktorého vystreľuje bolesť (alebo naopak dochádza k znecitliveniu či pocitu slabosti), môže naznačovať ktorá platnička a v akej miere je poškodená. Ak vyklenutím nezatlačí na nerv, človek nemusí cítiť nič, alebo zažíva bolesť v oblasti krížovej chrbtice.
Mimoriadne vážnym príznakom, pre ktorý treba okamžite vyhľadať pomoc, je strata kontroly nad vyprázdňovaním. ide o zriedkavý, no závažný symptóm vážnejších ťažkostí.
Vo všeobecnosti zvyknú herniu najskôr sprevádzať bolesti v oblasti bedrovej chrbtice, neskôr sa príznaky presúvajú smerom do dolných končatín.
Dochádza k bolestiam v oblasti bedrového kĺbu, stehna, lýtka, chodidla a vystreľovať môže až do prstov na nohách. Môže dôjsť aj k znecitliveniu dolnej končatiny.
Prvá platnička je medzi krčnými stavcami C2 a C3, posledná leží medzi L5 a S1, to znamená medzi posledným driekovým stavcom a prvým stavcom tvoriacom krížovú kosť. Prevažne dochádza k vyklenutiu platničky medzi štvrtým a piatym bedrovým stavcom (hernia disku L4-L5).
V niektorých prípadoch môže dôjsť k hernii medzi 5. bedrovým stavcom a 1. stavcom krížov (hernia disku L5-S1). Ide o problematické zranenie, pretože posledná platnička nesie najväčšiu váhu a jej zotavenie trvá najdlhšie.
Poškodenie poslednej platničky na seba často upozorní poruchou citlivosti v oblasti vonkajšej strany stehna a predkolenia.
Ak sa poškodí platnička na krku a zatlačí na nerv, bolesť môže okrem krku zasahovať aj medzi lopatky, vyžarovať cez rameno do ruky alebo prstov. Okrem bolesti môže dochádzať aj k tŕpnutiu a znectliveniu.
Ako sa lieči vysunutá platnička
Väčšine pacientov sa začne stav pomaly zlepšovať, trvá to niekoľko dní až týždňov. Do štádia bez akýchkoľvek príznakov poškodenia sa dostanú do troch až štyroch mesiacov.
Zotavovanie však môžu sprevádzať nepríjemné bolestivé epizódy.

Lekár zvyčajne stanoví vhodnú liečbu na základe úvodnej prehliadky, neurologického vyšetrenia a po bližšom preskúmaní chrbtice s pomocou magnetickej rezonancie.
Spočiatku sa problém nezvykne liečiť chirurgicky, ale pomocou oddychu a rehabilitáciou.
Úľava od bolesti môže prísť už po jednom až dvoch dňoch oddychu na lôžku, ležať dlhšie sa zvyčajne neodporúča. Pri návrate do aktívneho života by človek mal častejšie prerušovať sedenie a fyzicky náročnejšie činnosti vykonávať pomaly a opatrne. Z režimu si treba vyškrtnúť prudké či náročné pohyby, ktoré spúšťajú bolesť.
Veľmi dôležité je spevňovať si brušné a chrbtové svaly, ktoré na seba preberú časť záťaže z platničiek. Vhodné cviky by vám mal odporučiť lekár alebo fyzioterapeut.
Lieky proti bolesti by ste nemali užívať dlhodobo, mali by slúžiť iba na preklenutie náročných chvíľ, kým získate pomoc a začnete liečbu.
Hernia disku a operácia
Operáciu poškodenej platničky musí podstúpiť iba malé percento pacientov. Zvyčajne ju pacient podstupuje, až keď sa mu nedarí zbaviť bolesti pomocou neoperačných metód.
Operáciu však podstupujú aj ľudia, ktorí majú príznaky ako:
- Svalová slabosť,
- problémy s chôdzou,
- strata kontroly nad vylučovaním moču a stolice.
Pacienti najčastejšie podstupujú miniinvazívny zákrok, ktorý sa robí cez malý otvor v blízkosti poškodenej platničky. Lekár odstráni vyčnievajúce časti platničky a akékoľvek ich zvyšky v okolí stavca. Mal by tým klesnúť tlak na okolité nervy.
Väčšie zákroky sa zvyknú robiť v prípade, ak došlo k poškodeniu na viacerých miestach.
Rehablitácia po zákroku býva nenáročná a pomerne rýchla. Zvykne sa skladať z každodenných prechádzok a cvikov, ktoré posilňujú a zlepšujú pružnosť chrbta a nôh.
Aby nedošlo k opätovnej hernii, pacient by nemal v prvých týždňoch po zákroku dvíhať bremená, príliš ohýbať chrbát, alebo príliš otáčať trup či krk do strán.
Bez ohľadu na spôsob liečby existuje asi 5- až 10-percentné riziko, že sa vyklenutie platničky zopakuje.