Vitajte,
začínate čítať 58. vydanie newslettera Vizita. Volám sa Denisa Prokopčáková a aj tento týždeň som pre vás pripravila súhrn o zdraví.
Vždy, keď príde jeseň, vnímam, že chorí sú okamžite nielen rodičia, ktorých deti chodia do škôlky, ale aj fajčiari.
Na to, prečo to tak je, som sa v podcaste Vizita pýtala pneumológa Štefana Laššána.
"Cigaretový dym a ďalšie škodliviny pôsobia výrazne toxicky. Prvou štruktúrou, ktorá je vystavená zhubnému účinku, je epitel dýchacích ciest. To je výstelka, ktorá sa nachádza v dýchacích cestách a zabraňuje, aby sa do nášho organizmu dostali baktérie alebo iné škodlivé častice," vysvetľuje pre SME.
Epitel je tvorený vrstvou buniek, ktoré majú drobné riasinky. Práve tie im pomáhajú hnať celý obsah dýchacích ciest (aj s hlienom alebo s cudzorodými časticami) do priedušnice a hrtana, odkiaľ ich dokážeme vykašľať.
"Fajčenie kompletne naruší normálnu štruktúru dýchacích ciest. Riasinkový epitel nahrádza menej funkčným epitelom, dochádza k ďalším zmenám v sliznici a pribúdajú hlienové žliazky. Preto fajčiari vykašliavajú veľké množstvo hlienu. Súčasne v dýchacích cestách, a prenesene v celom tele, vzniká zápal a chronicky sa udržuje," hovorí pneumológ.
Dodáva, že celý proces prispieva k tomu, že fajčiari sú náchylní na rôzne ochorenia. Ich dýchacie cesty sú poškodené, majú menšiu obranyschopnosť aj proti akejkoľvek inej infekcii, ktorá môže prísť. Podľa Laššána je to jedna z tých najnespochybniteľnejších negatívnych stránok fajčenia.
Tento týždeň nájdete v newsletteri Vizita veľký rozhovor s pneumológom Štefanom Laššánom o pneumokokoch, fajčení aj o bakteriálnych infekciách.
Okrem toho sa dozviete, ako správne cvičiť po infarkte, a pozrieme sa aj na novú štúdiu, ktorá zdôrazňuje, prečo je vek v občianskom preukaze naozaj iba číslom, a že dôležitejší je ten biologický.
Ďakujem, že ste sa prihlásili na odber newslettera Vizita. Ak ste tak ešte neurobili a chcete to zmeniť, môžete sa prihlásiť na tomto odkaze.
Biologický vek je dôležitejší než číslo v občianskom preukaze
Hovorí sa, že vek je iba číslo. Starnutie však so sebou prináša aj vyššie riziko vzniku chronických chorôb a neurologických porúch. Kým však všetci starneme chronologicky rovnakým tempom, vedci upozorňujú, že biologicky môžu naše hodiny tikať rýchlejšie alebo pomalšie.
„Spoliehať sa výlučne na chronologický vek, teda počet rokov od narodenia, nestačí na meranie vnútorného biologického veku tela,“ hovoria v texte na portáli The Conversation Jonathan Ka Long Mak a Sara Häggová, ktorí pôsobia na Karolinska Institutet vo Švédsku.
Tento rozpor prinútil vedcov nájsť spôsoby, ako určiť biologický vek človeka, a tak vznikli rôzne prístupy. Jedným spôsobom je pozrieť sa na takzvané „epigenetické hodiny“. Tie berú do úvahy chemické zmeny, ktoré nastávajú v našej DNA počas starnutia.
Ďalší prístup zase využíva informácie z lekárskych testov: krvný tlak, hladinu cholesterolu a iné fyziologické merania. Pomocou týchto „biomarkerov“ výskumníci zistili, že keď biologický vek prekročí chronologický vek človeka, často to znamená zrýchlené starnutie buniek a vyššiu náchylnosť na choroby súvisiace s vekom.
Podľa vedcov z prestížneho švédskeho inštitútu, ktorý uverejnil odborný časopis Journal of Neurology, Neurosurgery and Psychiatry, je biologický vek dôležitejší než ten, ktorý máte zapísaný v občianskom preukaze. A dokonca môže v budúcnosti predpovedať riziko demencie a mŕtvice.
Viac o tejto téme sa dočítate v texte: Biologický vek je dôležitejší než číslo v občianskom preukaze. Môže predpovedať demenciu.
Správnym množstvom pohyby možno biologicky spomaliť starnutie. (zdroj: Pixabay/cc/ChristopherCampbell)Pneumológ: Infekcie dnešným antibiotikám odolávajú. A žiadne zázračné vo výhľade nemáme
Pneumokokový zápal pľúc je celosvetovým problémom. Globálne patrí medzi najčastejšie príčiny úmrtí.
Štatistiky hovoria, že ani z dlhodobého hľadiska sa za uplynulých 20 rokov úmrtnosť na toto ochorenie zásadne nemení a dosahuje okolo osem percent. Naopak, rastie závažnosť priebehu ochorenia. Pacienti vyžadujú intenzívnu starostlivosť a rôzne formy ventilačnej podpory.
„Veľmi zaujímavé je, že tento rok sa nám nahromadili ľudia v strednom veku bez vážneho predchádzajúceho predchorobia s ťažkými zápalmi pľúc, ktoré postihovali minimálne jeden pľúcny lalok, často aj s prítomnosťou baktérií v krvi,“ hovorí pre SME pneumológ Štefan Laššán, prednosta Kliniky pneumológie, ftizeológie a funkčnej diagnostiky Slovenskej zdravotníckej univerzity a Univerzitnej nemocnice Bratislava.
V rozhovore s názvom: Pneumológ: Infekcie dnešným antibiotikám odolávajú. A žiadne zázračné vo výhľade nemáme sa dočítate, ako sa pneumokoky dostávajú do nášho tela, prečo sú fajčiari častejšie chorí, či je počas jesene naozaj viac chorôb, alebo prečo je antimikrobiálna rezistencia problémom.
Pneumológ Štefan Laššán. (zdroj: Jozef Jakubčo)Fyzioterapeutka: Správny tréning kardiaka? Výdrž, silové prvky, cievna a dýchacia gymnastika
Stres a životospráva. To sú v súčasnosti podľa expertky dva hlavné rizikové faktory, ktoré spôsobujú infarkt. Vekový parameter už nehrá až takú veľkú rolu.
Preto by mal pacient pristupovať k svojmu životu inak. „Štatistiky ukazujú, že často po prvom infarkte, ak nič nezmenia, príde druhý,“ tvrdí vedúca fyzioterapeutka fyziatricko-rehabilitačného oddelenia Národného ústavu srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) Katarína Melicherčíková.
Dodáva, že je potrebné, aby ľudia pochopili, že vzniku infarktu niečo predchádzalo. Niektoré negatívne faktory totiž zvyšujú jeho riziko. Cestou je práve aktívny prístup pacientov. Jedným z nich je aj pohyb.
V texte kolegyne Michaely Džomekovej s názvom: Fyzioterapeutka: Správny tréning kardiaka? Výdrž, silové prvky, cievna a dýchacia gymnastika sa dozviete, či sa pacienti po infarkte boja ísť cvičiť, ako veľmi po ňom môžu zaťažovať srdce, a ako by malo v tomto prípade cvičenie vyzerať.
Katarína Melicherčíková (zdroj: Jozef Jakubčo)Podcast Vizita: Pneumokoková infekcia môže viesť aj k smrti
Tento týždeň zavítal do nášho štúdia pneumológ Štefan Laššán, prednosta Kliniky pneumológie, ftizeológie a funkčnej diagnostiky Slovenskej zdravotníckej univerzity a Univerzitnej nemocnice Bratislava.
Rozprávali sme sa o tom, čo sú pneumokoky, koho pneumokokové infekcie najviac ohrozujú a ako sa pred nimi účinne chrániť.
Odporúčanie: Jeseň je začiatkom chrípkovej sezóny. Ak sa chcete o chrípke dozvedieť viac, určite si vypočujte starší diel podcastu Vizita s názvom: Vírus chrípky podceňujeme. Môže poškodiť srdcový sval aj viesť k demencii, v ktorom bola hostkou virologička Tatiana Betáková.
Podcast Zoom: Párili sme sa s denisovanmi, aj preto dnes máme duševné problémy
Často tu hovorievame, že dejiny nášho druhu sú zložité, spletité a vzrušujúce. A niekedy boli vzrušujúce doslova: až tak, že dôsledky v sebe nosíme dodnes. Zdá sa totiž, že párenie s denisovanmi nám pomohlo nielen lepšie znášať chlad, no zanechalo dôsledky aj na našom duševnom zdraví.
Tento týždeň sa v podcaste Zoom dozviete o dôsledkoch vzťahov medzi moderným človekom a denisovanmi, pozrieme sa na mužskú menopauzu a zistíme, ako je to s naším ranným vstávaním a neustálym posúvaním budíka.
Odporúčanie: Kniha Pláňata
Obyčajná rodina v obyčajnej dedine na vidieku v Čechách. To je hlavné dejisko novej knihy Petry Dvořákovej Pláňata.
Hlavnou postavou je mladá Pavlína, ktorá postupne začína chápať, že mnohé veci, ktoré vo svojej rodine považuje za prirodzené, sa v skutočnosti vymykajú "normálu" a nemajú s ním nič spoločné.
Budete cítiť Pavlínin hnev, nespravodlivosť, ale aj veľké zhnusenie. Petra Dvořáková opäť skvele zvláda psychológiu postáv.
