Vitajte,
začínate čítať 65. vydanie newslettra Vizita. Volám sa Denisa Prokopčáková a aj tento týždeň som pre vás pripravila súhrn o zdraví.
Menej sa hýbeme, napíname svaly, sme obéznejší, telo pracuje pod čoraz väčším tlakom, a tak nás aj čoraz viac trápia kŕčové žily. Medzi rizikové faktory patrí genetika, ale aj ženské pohlavie.
„Je to preto, že väčšina žien má dieťa, ktoré v sebe nosila deväť mesiacov. Plod tlačí na panvové žily, tie sú pod väčším tlakom a dochádza k obmedzenému odtoku krvi zo žíl a tým k väčšiemu pretlaku krvi aj v povrchnom žilovom systéme," vysvetlil v rozhovore pre SME cievny chirurg Peter Baláž z Fakultnej nemocnice Královské Vinohrady v Prahe.
„Krv, ktorá sa odvádza hore, ide proti prekážke. Preto ženy často už pri pôrode majú náznaky kŕčových žíl a hemoroidy, pretože žilový systém je prepojený s oblasťou konečníka. Po pôrode sa to väčšinou upokojí, no často už dôjde k poškodeniu chlopne. Sú jednoducho veci, s ktorými nepohnete.“
Tento týždeň bude newsletter Vizita naozaj pestrý. Okrem kŕčových žíl si pripomenieme, ako funguje Ozempic a čo o ňom hovoria najnovšie štúdie. Vysvetlíme, prečo nepotrebujete drahé merače, ak to so športom nemyslíte vážne, a predstavíme aj zaujímavý stravovací program, ktorý vznikol v Dunajskej Strede.
Ďakujem, že ste sa prihlásili na odber newslettera Vizita. Ak ste tak ešte neurobili a chcete to zmeniť, môžete sa prihlásiť na tomto odkaze.
Ozempic uberá kilá. No má mnoho vedľajších účinkov
Boj s nadváhou pomocou liekov nie je žiadnou novinkou a má už za sebou viaceré smutné príbehy.
Už v roku 1934 prišla na trh zlúčenina na chudnutie s názvom Dinitrofenol, ktorá zázračne zvyšovala metabolizmus. Netrvalo dlho a ukázalo sa, že je karcinogénna, a tak veľmi zvyšuje telesnú teplotu, že pacientov „uvarila na smrť“.
Koncom 60. rokov 20. storočia boli zase populárni „maminkini pomocníčkovia“. Išlo o amfetamínové tabletky, vďaka ktorým boli ženy v domácnosti štíhle a plné energie, no vyvolávali tiež amfetamínovú psychózu.
Mnohí odborníci veria, že šnúru nešťastných príbehov pretrhnú nové lieky na chudnutie, ktoré napodobňujú črevný hormón GLP-1, takzvané GLP-1 agonisti.
Do tejto kategórie patria napríklad lieky Wegovy a Ozempic, ktoré sa stali len nedávno nesmierne populárne. Časopis Science ich nedávno dokonca označil za prelomový objav roka.
Napriek ich účinnosti však nové štúdie upozorňujú, že len málokto ich dokáže dlhodobo užívať. Navyše prebiehajú aj diskusie o tom, ako dlho je takto dosiahnutý úbytok hmotnosti udržateľný.
V texte s názvom: Ozempic uberá kilá. No má mnoho vedľajších účinkov a po jeho vysadení ľudia opäť priberajú, sa dozviete, ako tieto lieky na chudnutie fungujú, ako dlho ich pacienti vydržia užívať, čo sa deje po ich vysadení, aké rôzne spôsoby na chudnutie používali ľudia v minulosti.
Ilustračný obrázok. (zdroj: Adobe Stock)O Ozempicu sme s obezitologičkou Adelou Penesovou nahrali aj podcast, ktorý vyšiel na začiatku roka. Ak vás táto téma zaujala, určite si ho nenechajte ujsť:
Rozhovor s cievnym chirurgom Petrom Balážom
„Hovorí sa, že kŕčové žily má až 80 percent ľudí. Je to veľmi vysoké číslo, no dochádza tu k skresleniu. Do tohto čísla sú totiž započítané aj žilky a malé metličky, ktoré sú najjednoduchšou formou kŕčových žíl,“ vysvetľuje pre SME cievny chirurg Peter Baláž z Fakultnej nemocnice Královské Vinohrady v Prahe.
„V pravom zmysle slova má kŕčové žily len asi 40 percent populácie. Avšak aj to je stále vysoké číslo. Dôvodom je najmä to, že ľudia sa menej hýbu, menej namáhajú svaly, sú obéznejší - telo pracuje pod väčším tlakom, vytláča väčšiu hmotnosť smerom hore,“ dodáva.
Kŕčové žily môžu viesť k ďalším zdravotným problémom, preto expert odporúča pacientom operáciu. Ale nie invazívnu, pri ktorej musia ísť do celkovej anestézie a potom sa musia doma mesiac spamätávať.
„Som zásadne proti strippingovým operáciám. Ako lekár by som mal pacientovi poskytnúť najlepšiu možnú liečbu,“ tvrdí Baláž, ktorého hnevá, že moderné miniinvazívne zákroky zdravotné poisťovne neuhrádzajú.
V rozhovore s názvom: Ak si chcú dať pacienti rozrezať nohu a mesiac doma ležať, musia si nájsť niekoho iného sa dozviete, ako vznikajú kŕčové žily, prečo trápia častejšie ženy ako mužov, ale aj to, ako sa mení dnes paradigma v cievnej chirurgii a či je možné vyoperovať nádor, ktorý sa nachádza v okolí cievy.
Cievny chirurg Peter Baláž. (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)Ak to nemyslíte so športovaním vážne, drahé merače nepotrebujete
Nie všetci sú po behu usmievaví a plní energie. Niektorí sú iba spotení, červení a príliš unavení. Sú takí, ktorí pravidelné cvičenie len s ťažkosťou označia za návykové a je pre nich ťažké obľúbiť si túto aktivitu.
No aktívny životný štýl je pre ľudské telo veľmi dôležitý.
Metaanalýza uverejnená v prestížnom lekárskom časopise The Lancet ukázala, že fyzická nečinnosť, v porovnaní s fyzickou aktivitou, je spojená s 30- až 40-percentným zvýšeným rizikom rakoviny hrubého čreva, o 30 percent zvýšeným rizikom rakoviny prsníka, o 20 až 60 percent cukrovky druhého typu a 30 až 50 percent predčasnej smrti.
Netreba však splniť všetky odporúčania Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), aby sme získali výhody z pohybu. Dôležité je začať a vydržať. Odborníci odporúčajú cvičiť s kamarátmi, počúvať pri cvičení energickú hudbu a mať zariadenie na meranie aktivity.
Už dlhšie sú hitom fitness náramky, ktoré sledujú pohybovú aktivitu, počítajú nachodené kroky, ale merajú aj tep a kyslík v krvi.
Výskumník Corneel Vandelanotte z CQUniversity Australia v texte na odbornom portáli The Conversation vysvetľuje, aké sú ich výhody a či stačí mať základný merač alebo je potrebný luxusný s množstvom funkcií.
Viac sa dozviete v texte kolegyne Michaely Džomekovej s názvom: Ak to nemyslíte so športovaním vážne, drahé merače nepotrebujete.
Ilustračná fotografia. (zdroj: Adobe Stock)Deti sú zvyknuté na ryžu a obyčajné zemiakové pyré. Quinoa u nich neuspeje
V Dunajskej Strede a v jej okolí nebola taká prevádzka, ktorá by mohla zaručiť, že jej jedlo je diétne a nevyvolá alergickú reakciu.
Nedávno však vznikla špeciálna dietetická kuchyňa, ktorá chcela túto potrebu vyplniť a vyvára pre deti s celiakiou či s cukrovkou. Rozhodnutie založiť ju padlo v máji.
Alexander Dakó, konateľ firmy Gastro DS, ktorá kuchyňu prevádzkuje a jedlo rozváža do okolitých škôl a škôlok, tvrdí, že takáto kuchyňa je potrebná, pretože sa nielen medzi deťmi, ale aj medzi dospelými objavujú čoraz viac alergie a intolerancie voči niektorým surovinám.
Šéfkuchárka špeciálnej dietetickej kuchyne Krisztína Kovácsová, ktorá bola predtým hlavnou kuchárkou na základnej škole na Jilemnického v Dunajskej Strede, hovorí, že deti nezjedia hocičo a preferujú skôr šťavnaté jedlá ako tie suché.
Dóra Orvošová, ktorá vyštudovala na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre odbor výživa ľudí, dodáva, že deti rady jedia to, na čo sú z domu zvyknuté. Spolu s kuchárkami na Základnej škole Ármina Vámberyho v Dunajskej Strede, kde sa kuchyňa nachádza, pripravuje jedálne lístky.
„Aj tu, v diétnej kuchyni, sme skúšali ako prílohu pohánku, quinou, ale spokojní s tým boli dospelí a nie deti. A práve medzi nimi máme najviac stravníkov. Ony sú zvyknuté doma aj v škole na ryžu a obyčajné zemiakové pyré,“ vysvetľuje.
Kovácsová a Orvosová v spoločnom rozhovore pre denník SME priblížia, ako sa nakupuje a varí v špeciálnej dietetickej kuchyni a ako pripravujú jedálne lístky.
Tím špeciálnej dietetickej kuchyne. (zdroj: Michaela Džomeková)Viac sa dočítate v texte kolegyne Michaely Džomekovej s názvom: Deti sú zvyknuté na ryžu a obyčajné zemiakové pyré. Quinoa u nich neuspeje (rozhovor).
Nedoslýchavosť je viditeľnejšia ako načúvací prístroj. Jeho nosenie môže predĺžiť život
Pri obede s kolegami sa živo preberajú podrobnosti najnovšej klebety. Všetci sa dobre zabávajú, len vy ste trochu mimo. A nie preto, že by vám prekážalo ohováranie, ale jednoducho preto, lebo ich dostatočne nepočujete. A na vine nemusí byť ani ich horšia artikulácia, ani hlučnejšie prostredie.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uvádza, že poruchu sluchu má viac ako 430 miliónov ľudí, teda viac ako päť percent svetovej populácie. Odhaduje, že do roku 2050 ich počet vzrastie na 700 miliónov.
Jednou z možností, ako si potvrdiť, či k nim patríte aj vy, je vyšetrenie sluchu.
A ak vám predpíšu načúvací prístroj, neváhajte ho nosiť. Podľa štúdie uverejnenej v časopise The Lancet Healthy Longevity vám môže pomôcť znížiť riziko úmrtia.
„Zistili sme, že u ľudí, ktorí používajú načúvacie prístroje, je riziko úmrtia o 24 percent nižšie,“ hovorí hlavná autorka štúdie Janet Choiová.
Docentka klinickej otolaryngológie a chirurgie hlavy a krku na univerzite v Južnej Kalifornii tvrdí, že ich najnovšia štúdia potvrdzuje, že strata sluchu a dlhovekosť spolu súvisia, ale stále existujú otázky, prečo to tak je. Dôvod rozdielu v riziku úmrtnosti však vedci neskúmali.
Odborníčka poukazuje na to, že predchádzajúce štúdie preukázali súvislosť medzi stratou sluchu a chradnutím. A existujú aj dôkazy, že neliečená strata sluchu môže mať vplyv na sociálnu izoláciu a pokles fyzickej aktivity a kognitívnych funkcií.
„Existujú aj štúdie, ktoré ukazujú, že samotná sluchová deprivácia, teda nedostatok zvuku, môže mať negatívny vplyv na mozgové štruktúry,“ dodáva.
Aj Darius Kohan, primár otológie a neurotológie v nemocnici Northwell Lenox Hill v New Yorku pre odborný portál Medical News Today (MTS) upozorňuje, že štúdia by sa nemala vykladať tak, že ľudia zomrú na stratu sluchu, ale práve okolnosti, ktoré spôsobuje – na spomínanú depresiu a osamelosť.
(zdroj: Unsplash / Mark Paton)Viac sa dočítate v texte kolegyne Michaely Džomekovej s názvom: Nedoslýchavosť je viditeľnejšia ako načúvací prístroj. Jeho nosenie môže predĺžiť život.
Lekár Ferianec: V civilizovanom svete lekár nerieši či bude voľná operačka alebo či príde sanitár
Závisí to od diagnózy. Niektoré treba operovať veľmi včasne, aby nemali devastačný efekt na plod. Doteraz najskoršiu vnútromaternicovú transfúziu som robil v osemnástom týždni. To je zákrok, pri ktorom, ak plod nedostane krv od nás, tak zomrie,“ hovorí gynekológ a pôrodník Vladimír Ferianec, ktorý v ružinovskej nemocnici robí s kolegami a kolegyňami zákroky plodov v maternici matky.
„V USA sa vôbec nemusíte zaoberať, či je operačka, či príde sanitár alebo anestéziologická sestra. Tá podpora je maximálna, ale to sa netýka len Ameriky, ale celého civilizovaného sveta, kde sú lekári nedostatkovým tovarom. Je snaha, aby vaša profesionalita bola rozvíjaná, aby ste sa nemuseli starať o to, kde sa počas služby najete alebo či sa výťahom dostanete na poschodie,“ dodáva Ferianec.
Ako prebieha operácia plodu v maternici napríklad rázštepu chrbtice? Prečo sa musia na prístroje zložiť pacienti? Aké delikátne sú zákroky, keď sa operuje 18-týždňový plod v maternici? A ako dlho vie byť dieťa mimo maternice, no stále spojené pupočnou šnúrou s matkou?
Pozrite si rozhovor Zuzany Kovačič Hanzelovej s gynekológom a pôrodníkom Vladimírom Feriancom.
Vladimír Ferianec v relácii Rozhovory ZKH. (zdroj: SME/Jozef Jakubčo)Podcast Vizita: Syndróm polycystických vaječníkov je ochorením na celý život
Syndróm polycystických vaječníkov trápi počas reprodukčného veku približne osem až trinásť percent žien, uvádza Svetová zdravotnícka organizácia.
Podľa WHO zostáva na celom svete nediagnostikovaných až 70 percent žien s týmto syndrómom.
„Platí tiež, že pri tejto diagnóze je veľmi veľa takzvaných čiernych čísel. Znamená to, že mnohé ženy sú nesprávne diagnostikované. Napriek tomu, že syndróm polycystických vaječníkov majú, prepadávajú sitom a lekár im nestanoví diagnózu,“ vysvetľuje v podcaste Vizita gynekologička Lenka Lapides z reprodukčnej klinky Reprofit.
V novej časti podcastu sme sa rozprávali o tom, ako lekári diagnostikujú syndróm polycystickcých vaječníkov, prečo na jeho určenie nestačia iba cysty na vaječníkoch, čo pre ženu táto diagnóza znamená, alebo či je nutné pri liečbe vždy nasadiť antikoncepciu.
Odporúčanie: Tento týždeň by som vám rada opäť odporučila Gyncast, podcastovú minisériu denníka SME o gynekologických a pôrodníckych témach. Moderuje ho Janka Imrichová a jej stálym hosťom je primár Gynekologicko-pôrodníckej kliniky Fakultnej nemocnice v Trenčíne Peter Kaščák.
Podcast Zoom: Zistili, prečo existuje tehotenská nevoľnosť
Voláme ju tehotenská nevoľnosť a narazíme na ňu často. No až donedávna vedci poriadne nevedeli, čo a prečo ju spôsobuje.
Našťastie, nový výskum nielen opisuje jej mechanizmus, ale aj to, čo by sa s tehotenskou nevoľnosťou dalo robiť.
Tento týždeň v podcaste Zoom spoločne lepšie pochopíme tehotenskú nevoľnosť, zistíme, že nanoplasty môžu mať niečo spoločné s Parkinsonovou chorobou a dozvieme sa o objave hovoriacom čosi o dávnom pohanskom kulte.
Odporúčanie: Rozhovor so Zuzanou Kedroňovou
Vyštudovala módne návrhárstvo, pracovala pre komerčné značky Tommy Hilfiger a Calvin Klein, ale aj učila deti výtvarnú výchovu.
Prvé svadobné šaty ušila pre zákazníčku zo záclony jej starej mamy: „Pamätám si, ako som na ne ručne prišívala korálky. Doteraz som na tento kúsok hrdá, hovorí pre SME Zuzana Kedroňová, majiteľka svadobného ateliéru Yoora studio.
V súčasnosti ateliér vyprodukuje každý rok približne sto kusov svadobných šiat pre slovenský trh.
„Som v tomto asi veľmi romantická. Svadobné šaty pre mňa nie sú len kusom bielej látky omotanej okolo tela. Verím, že k nim patrí emócia, vidím v nich symboliku. Žena, ktorá si ich vyberá, sa v nich chce cítiť krásna, pre seba aj pre partnera, ktorého si berie za muža. Je to jedno z najdôležitejších rozhodnutí v živote.“
V rozhovore s názvom: Verí, že šaty si vyberajú nevestu. Nie sú len kusom bielej látky omotanej okolo tela, sme sa s návrhárkou Zuzanou Kedroňovou rozprávali o tom, v čom by mala dvojica ladiť, ktorú časť svadobných šiat je konštrukčne náročné vytvoriť alebo či pri navrhovaní kolekcie tuší, ktorý model bude najpredávanejší.
Svadobná návrhárka Zuzana Kedroňová. (zdroj: Jozef Jakubčo)
