Vitajte,
začínate čítať 72. vydanie newslettra Vizita. Volám sa Denisa Prokopčáková a aj tento týždeň som pre vás pripravila súhrn o zdraví.
Pod obsedantno-kompulzívnou poruchou (OCD) si mnohí z nás predstavia ľudí, ktorí si dookola umývajú ruky, boja sa mikróbov alebo neustále pri odchode kontrolujú, či sú dvere zamknuté.
Nepríjemné a stále sa opakujúce myšlienky však môžu zájsť oveľa ďalej. Porucha vás môže obrať o spánok a o myšlienky, zájsť do zákutí, o ktorých ste ani nevedeli, že myseľ ukrýva. Zrazu sa vidíte, ako sa vrháte pod autobus alebo vbiehate autom do davu ľudí.
Tento týždeň sa v newslettri Vizita bližšie pozrieme na OCD, povieme si, aké sú jej typické aj atypické príznaky. Priblížime si aj príznaky čierneho kašľa a odborníčka vysvetlí aj to, čo je spasticita a ako sa dá liečiť.
Ďakujem, že ste sa prihlásili na odber newslettra Vizita. Ak ste tak ešte neurobili a chcete to zmeniť, môžete sa prihlásiť na tomto odkaze.
Prvotné príznaky sa nelíšia od bežných respiračných ochorení. Ako rozoznať čierny kašeľ?
Nádcha, zápal spojiviek, kašeľ, prípadne zvýšená teplota. Prvotné príznaky čierneho kašľa sa nelíšia od bežných respiračných ochorení. Neskôr však prichádzajú záchvaty úporného až dávivého kašľa.
"Na vrchole záchvatu kašľa sa objavuje charakteristický zvuk, ktorý pripomína kikiríkanie kohúta hi-hi-hi“. Následne nastupuje prestávka dýchania, takzvané apnoe. Na záver sa môže objaviť vracanie," hovorí pre denník SME lekárka Iveta Neuschlová z Kliniky detskej pneumológie a ftizeológie Národného ústavu detských chorôb.
Uplynulé mesiace hlásia nárast prípadov čierneho kašľa oproti obdobiu pred pandémiou viaceré európske krajiny.
Napríklad v susednom Česku zaznamenali od začiatku roka 2024 do 4. marca celkovo 1666 infikovaných. Lekárov znepokojujú predovšetkým infekcie u detí, ktoré ešte nemajú jeden rok. Podľa českého Štátneho zdravotného ústavu ich už v susednej krajine zachytili 36.
Podobnú situáciu zažívajú aj ďalšie európske štáty: Dánsko, Chorvátsko a Belgicko. Dostupné informácie hovoria, že najviac postihnuté sú vekové skupiny detí a mladších dospievajúcich.
Úrad verejného zdravotníctva uvádza, že od začiatku roka 2024 bolo na Slovensku hlásených spolu 123 prípadov čierneho kašľa. Ochorenie sa pritom vyskytovalo vo všetkých vekových kategóriách aj vo všetkých krajoch.
"Najväčšie riziko závažného priebehu a úmrtia je u vnímavých neočkovaných alebo len čiastočne očkovaných dojčiat do 6. mesiaca veku," vysvetľuje Neuschlová.
V nasledujúcom texte lekárka odpovedá na najčastejšie otázky o čiernom kašli.
Viac o čiernom kašli sa dozviete v texte: Prvotné príznaky sa nelíšia od bežných respiračných ochorení. Ako rozoznať čierny kašeľ? (otázky a odpovede).
Ilustračný obrázok. (zdroj: Adobe Stock)Neurologička o živote so spasticitou: Inšpirujte sa Bekimom a nájdete aj pozitíva
Spasticita je častá a závažná komplikácia. Trápi približne 40 percent pacientov, ktorí prekonali cievnu mozgovú príhodu.
Medzi jej hlavné príznaky patrí zvýšené svalové napätie, skrátenie svalu a čiastočná strata hybnosti.
"Pacienti môžu pociťovať stuhnutosť, môžu mať kŕčovité prejavy, abnormálne polohy horných alebo dolných končatín a môžu mať aj bolesti," vysvetľuje pre SME neurologička ZUZANA KOŠUTZKÁ , ktorá pracuje na druhej neurologickej klinike Lekárskej fakulty a Univerzitnej nemocnice Bratislava.
V rozhovore s názvom: Neurologička o živote so spasticitou: Inšpirujte sa Bekimom a nájdete aj pozitíva zistíte, aká je úloha svalového napätia v našom tele, podľa čoho lekár spozná, či pacient trpí spasticitou, alebo ako vyzerá liečba fyzioterapiou, botulotoxínom a baklofenovou pumpou.
Neurologička Zuzana Košutzká. (zdroj: Marko Erd)Rozhovor si tiež môžete vypočuť ako podcast:
Nie všetci sú ako Monk. Ľuďom s poruchou OCD škodí spôsob jej zobrazovania vo filmoch
Marek mal dvanásť rokov, keď sa u neho začali objavovať opakované myšlienky na samovraždu. Vždy, keď uvidel nôž, pýtal sa sám seba: Prebodnem sa? Alebo, keď bol blízko rímsy: Skočím?
Už niečo počul o depresii, ktorá môže trápiť aj tínedžerov. A tak rozmýšľal, že možno práve to sa deje v jeho vnútri. No niektoré veci boli predsa len mätúce.
Nemal totiž pocit, že by sa chcel zabiť. Naozaj si užíval život. Napriek tomu mal však silný strach, že urobí niečo, čím si ublíži. Desivé myšlienky mu kradli spánok. Ležal v posteli a preberal rôzne scenáre, ktoré môžu nastať.
Premýšľal aj nad tým, či sa nezbláznil.
Všetko, čo Marek vedel o obsedantno-kompulzívnej poruche (OCD), pochádzalo z televíznych relácií. Väčšina ľudí v nich hovorila o tom, že nadmerne upratujú alebo si umývajú ruky, a to aspoň tisíckrát denne.
Boli to extrémne prípady a žiaden ani náznakom nepripomínal to, čo prežíva. A tak mu vôbec nenapadlo, že práve OCD je tá diagnóza, ktorá ho trápi.
Príbeh Mareka uverejnila pod nepravým menom na portáli The Conversation odborníčka Eva Surawy Stepney, ktorá pôsobí na Univerzite v Sheffielde vo Veľkej Británii.
Chcela ním upozorniť najmä na to, že OCD nie je nezvyčajné ochorenie a môže mať veľmi rozličné podoby. Dokonca ide o štvrtú najčastejšiu psychickú poruchu na svete. Nasleduje hneď po depresiách, zneužívaní návykových látok a sociálnej fóbie (úzkosť zo sociálnych interakcií, pozn. red.).
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) uvádza, že OCD je jedna z desiatich chorôb s najväčším zdravotným postihnutím, pokiaľ ide o stratu zárobku a zníženú kvalitu života.
Koluje však o nej veľa predstáv, ktoré vôbec neodzrkadľujú rozmanitosť tohto ochorenia.
Viac sa dočítate v texte: Nie všetci sú ako Monk. Ľuďom s poruchou OCD škodí spôsob jej zobrazovania vo filmoch.
Ilustračný obrázok. (zdroj: Adobe Stock)Za radostným psím bozkom sa môžu skrývať riziká. Nenechajte sa olizovať, radí veterinár
Ak máte psa, pravdepodobne poznáte tú radosť, keď vás doma nadšene privíta – divoko vrtí chvostom, prípadne sa vám snaží vlepiť do tváre mokrý psí bozk. Zatiaľ čo niektorí majitelia psíkov hravo odstrčia, aby ich odradili od oblizovania tváre, iní sa v tomto prejave náklonnosti priam vyžívajú.
Môže to byť dojemná i vtipná scénka, ale zamysleli ste sa nad tým, čo váš psí spoločník počas dňa olizoval? Pravdepodobne okrem jedla, vody, labiek a hračiek to boli aj vlastné genitálie.
Mnohí majitelia sú však podľa Jacqueline Boydovej, ktorá sa na Nottingham Trent University venuje vede o zvieratách, tak uchvátení psami, že sú ochotní prehliadnuť aj možné hygienické problémy. Takmer polovica majiteľov psov uvádza, že im olizoval tvár.
Veterinár Pavol Valašek z veterinárnej kliniky pre spoločenské zvieratá VetPoint pre SME hovorí, že bežne sa stretáva s tým, že si ľudia nechávajú od svojich psov olizovať tvár.
„Nebezpečné je možno trochu silné slovo, ale ako potenciálne nebezpečné – určite áno,“ hodnotí bezpečnosť tohto návyku. Ak má príležitosť, vždy na to ľudí upozorní.
Viac o tejto téme sa dozviete v texte kolegyne Michaely Džomekovej s názvom: Za radostným psím bozkom sa môžu skrývať riziká. Nenechajte sa olizovať, radí veterinár.
Ilustračná fotografia. (zdroj: Adobe Stock)Podcast Vizita: Z jedla sa stáva nepriateľ. Poruchy príjmu potravy trápia mnohých už od detstva
Najmladšie dievčatá, ktoré navštevujú psychiatrické ambulancie pre poruchy príjmu potravy, majú približne osem rokov. Najväčší nárast týchto diagnóz pozorujú lekári u jedenásť- a dvanásťročných detí.
"Poruchy príjmu potravy spája to, že človek začne vnímať jedenie ako problémové. Z jedla sa stáva nepriateľ," hovorí v novej epizóde Vizity psychiatrička Ivana Fuseková z Kliniky detskej psychiatrie Národného ústavu detských chorôb.
Medzi najčastejšie sa vyskytujúce poruchy príjmu potravy patrí mentálna anorexia, mentálna bulímia a záchvatové prejedanie.
Psychiatrička však upozorňuje, že pribúdajú aj pacienti s diagnózami, ktoré mnohí ľudia nepoznajú. Patrí k nim najmä ortorexia a bigorexia.
"Ortorexia je nadmerné zaoberanie sa zdravými potravinami. V tomto prípade je strach viazaný na jednotlivé potraviny, či nie sú potenciálne pre zdravie nebezpečné, prípadne v akom množstve ich pacient môže prijať. Bigorexia je typickejšia pre mladých chlapcov. Ide o nadmerné zameriavanie na výzor a svalovú hmotu," objasňuje lekárka.
Dodáva, že stále platí, že poruchy príjmu potravy trápia častejšie dievčatá než chlapcov. Vlastnú skúsenosť s nimi má aj influencerka Nika Vujisić, autorka knihy Neinstantne krásna.
"Stále som mala pocit, že nemám dosť pevnú vôľu. Začalo sa to anorexiou, ktorá trvala niekoľko rokov, potom som prešla do záchvatového prejedania a neskôr sa k tomu nabalili ďalšie psychické problémy. Mala som depresie a potom mi diagnostikovali bipolárnu afektívnu poruchu. Striedali sa u mňa obdobia depresií a mánií," priznáva.
V novej epizóde sme sa zhovárali o tom, čo všetko so sebou poruchy príjmu potravy prinášajú, aký typ osobností je na ne náchylnejší, ale aj o tom, či sa dá boj s nimi definitívne vyhrať.
Odporúčanie: Tento týždeň vybrali odporúčanie naše hostky. Nika Vujisić odporúča svoju knihu Neinstantne krásna, v ktorej sa zhovárala s trinástimi ľuďmi, ktorých potrápili poruchy príjmu potravy. Ivana Fuseková odporúča knihy Diagnóza F50 a Chuť žiť.
Podcast Zoom: Vedci ukázali kroky, ako byť šťastnejším
Šťastie sa dá naučiť. No dobre, možno nie vždy a nie všade, ale ak znamená byť šťastným istý prístup k životu, dá sa s tým čosi urobiť. Aspoň to naznačuje vedecká štúdia, ktorá dokonca odporúča konkrétne praktiky.
Tento týždeň sa v podcaste Zoom naučíme, ako byť šťastnejšími, zistíme, či olizovanie vášho psa môže byť pre vás nebezpečným, a vyberieme sa za tisícročným počítačom z Verony.
Odporúčanie: Podcast Rutina
Do podcastovej rodiny SME pribudol nový podcast o kráse, beauty trendoch aj o zákulisí beauty biznisu.
Volá sa Rutina, moderuje ho Timea Krauszová a každú stretu v ňom nájdete rozhovory s dermatologičkami, kaderníkmi, nechtárkami a inými odborníkmi, ktorí vysvetlia, ako sa starať o svoje telo.
Rutina vám zároveň pomôže zorientovať sa v trendoch na sociálnych sieťach a neprepadnúť marketingu. Rutinu nájdete v každej podcastovej appke, ako aj na sme.sk.
V prvej epizóde napríklad zistíte, že ste si vlasy umývali celý život zle. Teda aspoň ja.
