Vitajte,
začínate čítať 81. vydanie newslettra Vizita. Volám sa Denisa Prokopčáková a aj tento týždeň som pre vás pripravila súhrn o zdraví.
Odborníci hovoria, že ľudia sa parazitov boja. Väčšinu podvedome, ale oveľa viac než akýchkoľvek iných pôvodcov infekčných ochorení.
Vysvetlenie je jednoduché, môže za to ich veľkosť. Predstava, že sa v našom tele rozmnožujú vírusy alebo baktérie, nie je až taká strašidelná, pretože nie sú viditeľné voľným okom. Pri väčšine klasických parazitov sa však dostávame na hranicu viditeľnosti.
Dochádza u nás k akémusi iracionálnemu skresleniu - myslíme si totiž, že ak je niečo malé, je to aj menej nebezpečné. A tak v nás jednobunkové parazity vzbudzujú oveľa menšie obavy. Aspoň tak tento fenomén vysvetľujú autori knihy O parazitoch a ľuďoch.
Tento týždeň sa v newslettri Vizita bližšie pozrieme na malého, no napriek tomu pomerne desivého parazita, prvoka toxoplazmu obyčajnú. Povieme si aj to, prečo sa nášmu mozgu nepáčia vyššie teploty a vysvetlíme si rozdiel medzi koreláciou a kauzalitou.
Ďakujem, že ste sa prihlásili na odber newslettra Vizita. Ak ste tak ešte neurobili a chcete to zmeniť, môžete sa prihlásiť na tomto odkaze.
Vyššie teploty a vlhkosť vypínajú naše mozgy
Mŕtvica, migréna, meningitída, epilepsia, skleróza multiplex, schizofrénia, ale aj Alzheimerova a Parkinsonova choroba.
Priebeh všetkých týchto ochorení sa so stúpajúcou teplotou a vlhkosťou môže zhoršiť, ukázala nová analýza odborných publikácií, ktorú urobili vedci z University College London vo Veľkej Británii.
"Náš mozog je zodpovedný za zvládanie environmentálnych problémov, ktorým čelíme, najmä vyšších teplôt a vlhkosti, napríklad tým, že spúšťa potenie a hovorí nám, aby sme sa presunuli zo slnka do tieňa," píšu v texte na portáli The Conversation neurológ Sanjay Sisodiya a prírodovedec Mark Maslin, ktorí sa podieľali na analýze.
Vysvetľujú, že každý z miliárd neurónov v našom mozgu sa dá prirovnať k počítaču, ktorý má viacero elektricky aktívnych komponentov a neustále sa učí nové veci. Každý z týchto komponentov však pracuje inak rýchlo, a to práve v závislosti od okolitej teploty. Dokonca sú navrhnuté tak, aby spolupracovali v úzkom rozsahu teplôt.
"Naše telá a všetky ich zložky fungujú dobre v rámci týchto limitov, ktorým sme sa počas tisícročí prispôsobili," hovoria odborníci.
Vo vedecko-popularizačnom článku vysvetľujú, aká teplota a vlhkosť vyhovujú mozgu, ako súvisí vyššia teplota so zhoršením neurologických ochorení, ale aj navrhujú, čo by mohlo riziká znížiť.
Viac sa dočítate v texte: Vyššie teploty a vlhkosť vypínajú naše mozgy. To zhoršuje priebeh neurologických diagnóz.
(zdroj: TASR/AP)Pozor na odpovede matuzalemov
Priemerný Európan sa dnes dožíva sedemdesiatdeväť rokov. Stále platí, že ženy žijú dlhšie, o päť rokov viac, ako je priemer.
Napriek tomu, že priemerná dĺžka života stúpa, dožiť sa sto alebo stodesať rokov je stále niečo nevšedné. Preto sa matuzalemovia často stávajú aj súčasťou televíznych reportáží či objektom záujmu novinárov.
V takom rozhovore tradične nesmie chýbať otázka: Čo ste robili, že ste dožili takéhoto vysokého veku?
Odpoveď zväčša obsahuje silnú osobnú skúsenosť. Respondent povie, že na raňajky jedol pravidelne slaninu alebo tri vajíčka, každý deň si po obede dal za pohárik tvrdého alkoholu a aspoň raz za týždeň si doprial vysmážanú rybu alebo pečený bôčik.
Samozrejme, mnohým je hneď jasné, že nič z uvedeného nebude kľúčom k dlhovekosti. No fyziológ Bradley Elliott z University of Westminster vo Veľkej Británii sa rozhodol, že je čas skoncovať s nezmyselnými odpoveďami a uviesť všetko na pravú mieru.
Viac sa dozviete v texte: Pozor na odpovede matuzalemov. Škatuľka cigariet denne ani plávanie dlhovekosť neprinesú.
Ilustračný obrázok. (zdroj: Adobe Stock)Biológ Flegr: Od vlastnej mačky človek toxoplazmózu nechytí, iba ak by ju surovú zjedol
Vždy sa považoval za človeka, ktorý sa len tak ľahko nevzdáva a dôležité veci dotiahne do konca. Nerád sa podriaďoval autoritám, a ak to urobil, vždy mal na to strategické dôvody. Tak o sebe píše v knihe Pozor Toxo! známy český vedec Jaroslav Flegr, ktorý pôsobí na Prírodovedeckej fakulte Karlovej univerzity v Prahe.
Od určitého obdobia na sebe pozoroval vzorce správania, ktoré sa k nemu nehodili. Zdalo sa mu, že v niektorých situáciách koná inak, než očakáva.
Zhodou okolností v tomto období zistil, že je pozitívny na toxoplazmózu. A práve to ho podnietilo, aby bližšie skúmal parazita toxoplazmu obyčajnú, ktorým je nakazená tretina ľudstva. Vo výskume dokázal, že ovplyvňuje správanie nielen zvieracích, ale aj ľudských hostiteľov.
„Keby som sa pred 33 rokmi nedozvedel, že som toxoplazma pozitívny, nikdy by som sa do bádania nepustil. Zároveň si myslím, že praktické dosahy, ktoré sme počas rokov skúmania objavili, sú celkom zásadné. Dúfam, že pomôžu k tomu, aby sme časom toxoplazmózu vyhubili a urobili tak náš svet o trochu krajší," hovorí v rozhovore pre SME.
Viac sa dočítate v rozhovore s názvom: Od vlastnej mačky človek toxoplazmózu nechytí, iba ak by ju surovú zjedol.
Parazitolológ Jaroslav Flegr sa venuje skúmaniu toxoplazmózy už 33 rokov. (zdroj: Archív J.F.)Mamám vždy hovorím, že ak sa princeznám umývajú vlasy, musia sa aj zuby
Na zubnú lekárku Veroniku Bačovú Macákovú sa obracajú rodičia detí, ktoré majú v papieroch napísané, že sú neošetriteľné. No nielen pri nich sa jej osvedčilo hovoriť pravdu. Dieťa si podľa nej potrebuje vytvoriť návyk, že to, čo mu sľúbia, aj splnia.
„Nemôžeme mu povedať, že iba zrátame zuby a potom zahlásime, že mu ich aj vyvŕtame. Ak vie, čo ho čaká, príde bez problémov. Veď aj my dospelí chceme vedieť o vyšetrení, na ktoré ideme,“ hovorí v rozhovore pre SME.
V rozhovore kolegyne Michaely Džomekovej s názvom: Zubná lekárka: Mamám vždy hovorím, že ak sa princeznám umývajú vlasy, musia sa aj zuby, sa dozviete, aké sú neošetriteľné deti, ktoré zuby sú najohrozenejšie, alebo prečo treba aj desaťročnému dieťaťu dočisťovať zuby.
Veronika Bačová Macáková (zdroj: Jozef Jakubčo)Podcast Vizita: Stukovatenie pečene nebolí
Zdravá pečeň funguje ako výkonná továreň: produkuje proteíny, enzýmy aj žlč, zároveň skladuje látky, ktoré sa neskôr premenia na energiu. Pracuje tiež ako filter, pretože zachytáva liečivá a odpadové látky v krvi, ktoré sa následne vylučujú.
No aj sofistikovaná továreň sa môže pokaziť. Napríklad pri stukovatení sa v pečeni začnú hromadiť tuky, ktoré postupne nahrádzajú aj zdravé bunky.
„Sú ľudia, ktorí môžu vyzerať štíhlo, ale majú dramatickú vnútornú obezitu. Niekedy je to vidieť na magneticko-rezonančných skenoch. Pri lepšom pohľade vidíte, že možno až 30 percent objemu a hmotnosti ich pečene tvorí tuk,“ hovorí v podcaste Vizita hepatológ Marek Rác z Fakultnej nemocnice v Nitre.
„Potom treba, samozrejme, pátrať po tom, či je pacient metabolicky zdravý, alebo nie. A teda či nemá cukrovku, inzulínovú rezistenciu, alebo či má dostatok pohybovej aktivity a ako vyzerá jeho životný štýl,“ dodáva.
Vysvetľuje, že existujú rôzne ochorenia, ktoré dokážu spôsobiť výrazné stukovatenie pečene. Napríklad hepatitída typu C, geneticky podmienená Wilsonova choroba a ďalšie metabolicky podmienené poškodenia.
V novej epizóde Vizity sme sa rozprávali o tom, prečo čoraz viac ľudí trápia ochorenia pečene, ako súvisia s obezitou a nadváhou, či pečeni škodia aj lieky a výživové doplnky a čo by chcela naša pečeň jesť, ak by si mohla vybrať.
Podcast Zoom: Alergie pribúdajú, aj v dospelosti
Bohužiaľ, asi sme sa s tým už mnohí stretli. Zdá sa totiž, že počet alergií stúpa a stúpa ich aj v dospelosti. Spúšťače aj dôvody sú rôzne.
Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme za alergiami, zistíme, ktoré potraviny obsahujú antioxidanty a dozvieme sa, ako olivový olej prospieva zdraviu.
Podcast Rutina: Praktické tipy od kozmetičky, ktorú roky trápili bolestivé vyrážky
Roky skúšala kozmetiku určenú na problematickú pleť, no na akné jej až tak nezaberala.
„Využívala som celé rady produktov určené na exfoliáciu a, úprimne povedané, zničila som si kožnú bariéru a len si zhoršila pleť,“ hovorí v jedenástej epizóde Rutiny kozmetička a skinfluencerka Jekatěrina Nagy.
Jekatěrina, známa aj ako @eki_skincare, pridáva na sociálne siete vzdelávacie príspevky a recenzie kozmetických produktov. K práci kozmetičky a založeniu vlastného štúdia ju priviedla práve skúsenosť s akné.
S moderátorkou Tímeou Krauszovou v podcaste rozoberali, čo napokon pomohlo akné stiahnuť a aké praktické tipy nad rámec kozmetiky môžeš vyskúšať, ak chceš minimalizovať šírenie zápalov a urýchliť hojenie.
Odporúčanie: kniha O parazitoch a ľuďoch
Kniha O parazitoch a ľuďoch. (zdroj: Denisa Prokopčáková)Naša planéta je plná parazitov. Hoci si mnohí ľudia myslia, že ide o vzácne organizmy, opak je pravdou. Sú všade, no často sú skrytí našim očiam - žijú v útrobách ľudských a živočíšnych tiel.
Ak chcete vedieť o parazitoch viac, odporúčam vám knihu O parazitoch a ľuďoch, ktorú pred niekoľkými rokmi vydal kolektív českých vedcov na čele s Janom Votýpkom, Ivou Kolářovou a Petrom Horákom.
Je to krásna vedecko-popularizačná kniha, plná zaujímavostí aj praktických informácií.
