Vitajte,
začínate čítať jubilejné 100. vydanie newslettra Vizita. Volám sa Denisa Prokopčáková a aj tento týždeň som pre vás pripravila súhrn o zdraví.
Odkedy sa v médiách šíria kontroverzné výroky Petra Kotlára, splnomocnenca vlády na prešetrenie pandémie a poslanca za SNS o tom, že pandémia na Slovensku nebola a mRNA vakcíny by mali byť zakázané, začalo mi písať čoraz viac ľudí.
Väčšina z nich si pýtala retrospektívny text, v ktorom by sme sa spätne pozreli na rôzne opatrenia, ktorým sme čelili počas pandémie.
Ktoré dnes považujú odborníci za zbytočné, a ktoré naopak za prospešné? Koľko životov zachránilo očkovanie? Ako sa cítia pri vyhláseniach, že pandémia na Slovensku nebola?
V texte: Populizmus, ignorácia odborníkov a slabý boj s dezinformáciami. Ako sme (ne)zvládli pandémiu, sme sa pýtali evolučného biológa Jaroslava Flegra, zdravotníckeho analytika Martina Smatanu a lekára a molekulárneho biológa Petra Celeca.
Pozreli sme sa aj na to, prečo je výmena bedrového kĺbu podľa prestížneho časopisu Lancet operáciou storočia, čo sa expertom nepozdáva na carnivore diéte, ako medici hodnotili stáže v slovenských nemocniciach alebo ako čo najlepšie zvládnuť nežiaduce účinky, ktoré so sebou prináša chemoterapia.
Ďakujem, že ste sa prihlásili na odber newslettra Vizita. Ak ste tak ešte neurobili a chcete to zmeniť, môžete sa prihlásiť na tomto odkaze.
Ortopéd Džula: Výmena bedrového kĺbu je operáciou storočia. Dostala na nohy mnoho ľudí
V Japonsku sa tri mesiace venoval detskej ortopédii, v rakúskom meste Graz zase problémom s nádormi pohybového aparátu a v Paríži sa zdokonaľoval v chirurgii zápästia. Dnes je 35-ročný Boris Džula primár ortopédie vo fakultnej nemocnici v Prešove.
„Chcem žiť na Slovensku. Tu som doma, mám tu rodinu, dobré zázemie, manželka má dobrú prácu. Chcem, aby tu vyrastali moje deti a v súčasnosti mám možnosť robiť naozaj kvalitnú ortopédiu, pričom je okolo mňa skvelý tím ľudí, s ktorými som každý deň na operačnej sále a posúvame sa navzájom dopredu,“ hovorí expert pre denník SME.
V Prešove sa venuje aj Ponsetiho metóde. Kurz organizovaný európskou detskou ortopedickou spoločnosťou absolvoval pred viac ako piatimi rokmi.
"Ponsetiho metódou sme liečili desiatky detí s jednoduchšími aj komplexnými deformitami, s veľmi dobrými výsledkami. Nepamätám si, aby dieťa s equinovaróznou deformitou nožičky (závažné ochorenie, ktoré si vyžaduje dlhodobú liečbu, pozn. red.), ktoré som začal sadrovať v novorodeneckom alebo v dojčenskom veku, muselo podstúpiť veľkú korekčnú operáciu," tvrdí v rozhovore s názvom: Ortopéd Džula: Výmena bedrového kĺbu je operáciou storočia. Dostala na nohy mnoho ľudí.
Ortopéd Boris Džula. (zdroj: Štefan Straka)Môžete si ho tiež vypočuť ako podcast:
Populizmus, ignorácia odborníkov a slabý boj s dezinformáciami. Ako sme (ne)zvládli pandémiu
V októbri 2019 ešte nikto netušil, že svet zachváti pandémia.
O dva mesiace neskôr prepuklo v čínskom meste Wu-chan ochorenie covid-19. Nákaza spôsobená novým koronavírusom sa však rýchlo rozšírila aj do ostatných oblastí Číny a z nich aj do celého sveta.
Už vo februári 2020 lekári zaznamenali výrazný nárast počtu covidových prípadov na severe Talianska. V tom istom čase začali hlásiť prípady infikovaných ľudí aj mnohé ďalšie členské štáty EÚ.
Šiesteho marca 2020 potvrdili odborníci prvý prípad aj na Slovensku. Infikovaný bol 52-ročný muž z Bratislavského kraja.
Nasledujúce mesiace sprevádzali rôzne opatrenia: od nosenia rúšok v interiéroch a exteriéroch, cez povinné lockdowny až po plošné antigénové testovanie, ktoré zostalo slovenským unikátom.
V Európe pribúdali denne desaťtisíce infikovaných a tisíce obetí. Celkovo prišlo počas pandémie o život viac ako šesť miliónov ľudí.
Situáciu sprevádzal chaos, zmätočné rozhodnutia politikov a situácia naplno odhalila silu konšpiračných teórií, ktoré šírili aj niektorí lekári.
Necelých päť rokov po vypuknutí jednej z najväčších kríz, do ktorej sa dostalo ľudstvo po druhej svetovej vojne, sme sa rozhodli nájsť odpovede na niektoré otázky. Zaujímalo nás, v čom vírus SARS-CoV-2 odborníkov prekvapil? Ktoré opatrenia dnes považujú za zbytočné, a ktoré naopak za prospešné? Koľko životov zachránilo očkovanie? Ako sa cítia dnes pri vyhláseniach, že pandémia na Slovensku nebola?
To sa dozviete v texte s názvom: Populizmus, ignorácia odborníkov a slabý boj s dezinformáciami. Ako sme (ne)zvládli pandémiu.
Ilustračné foto. (zdroj: SME/Marko Erd)Tomáš Havran: Mladých lekárov nevyčerpáva iba veľa roboty, ale skôr zlá organizácia práce
Počas štúdia medicíny chcel byť najprv čeľustný chirurg, potom detský chirurg, napokon sa stalo, že necítil v sebe "volanie" po práci lekára. Tvrdí, že jej treba dať 105 percent a to by vraj nedokázal.
Pri medicíne však chcel zostať, ale v inej pozícii. Mal ambíciu vytvoriť komunitu mladých lekárov, podporiť ich počas medicínskej cesty a ponúknuť im čo najviac kariérnych možností. Presne taký je cieľ projektu Mladí lekári, ktorý založil.
"Vypracovali sme platformu, kde študenti aj lekári nájdu všetky nemocnice a oddelenia na Slovensku a môžu ich ohodnotiť. Vytvára to priestor na spätnú väzbu, čo je veľmi dôležité," vysvetľuje pre SME Tomáš Havran.
Počas leta nazbierali od medikov viac ako tisíc hodnotení stáží. "Nemocnice na to reagujú relatívne pozitívne. Chcú sa ukázať v dobrom svetle, aby potom pritiahli medikov a absolventov pritiahli k nim do nemocnice," dodáva.
Viac sa dozviete v rozhovore s názvom: Tomáš Havran: Mladých lekárov nevyčerpáva iba veľa roboty, ale skôr zlá organizácia práce.
Tomáš Havran, zakladateľ projektu Mladí lekári. (zdroj: SME - JOZEF JAKUBČO)Rozhovor si tiež môžete vypočuť ako podcast:
Chemoterapiu môžu sprevádzať viaceré nežiaduce účinky. Ako ju čo najlepšie zvládnuť?
Je mocným liekom na rakovinu, no je aj náročná. Chemoterapia funguje tak, že zabíja rýchlo rastúce rakovinové bunky. Odborníci však upozorňujú, že ničí aj zdravé bunky. Preto je veľmi dôležité, aby ľudia vedeli, ako sa majú starať o svoje telo počas liečby a aj po nej.
Bežné problémy, ako sú vypadávanie vlasov, nevoľnosť, vracanie, kožné problémy či únava, môžu vážne ovplyvniť kvalitu života niektorých pacientov.
„S náležitou starostlivosťou a podporou sa však mnohé vedľajšie účinky dajú zmierniť," vysvetľuje v texte na portáli The Conversation Justin Stebbing, profesor biomedicínskych vied na Anglia Ruskin University vo Veľkej Británii.
„Vďaka môjmu výskumu, ale aj návštevám pacientov, som sa naučil, že ľudia žijúci s rakovinou, sú často ochotní znášať množstvo vedľajších účinkov v nádeji, že si predĺžia život a zlepšia jeho kvalitu,“ dodáva.
V nasledujúcom texte zhrnul niekoľko vecí, na ktoré by ste mali myslieť, keď podstupujete chemoterapiu.
Viac sa dočítate v texte s názvom: Chemoterapiu môžu sprevádzať viaceré nežiaduce účinky. Ako ju čo najlepšie zvládnuť?
(zdroj: ilustračné - STOCK ADOBE)Tréner tvrdí, že vďaka carnivore diéte nemá problémy s trávením. Experti pred ňou varujú
Na tanier si môžu naložiť len mäso, ryby, vajcia a mliečne produkty, ako sú tvrdé syry a maslo. Na sociálnych sieťach sa s carnivore diétou zväčša stretnete v profiloch kulturistov či ľudí vyznávajúcich fitnes a zdravý životný štýl.
Na Slovensku ju propaguje na sociálnej sieti aj tréner Daniel Magyar, ktorý nedávno spoluorganizoval seminár zameraný na tento spôsob stravovania.
„Carnivore je eliminačná strava, ktorá eliminuje nonsens a hluk, ktorý nie je potrebný a je až nebezpečný pre ľudský organizmus. Ide napríklad o rastlinné oleje, cukor, alkohol a rastliny,“ hovorí pre SME Magyar.
Odborníci na výživu však upozorňujú na riziká. Zo známych osobností túto diétu skúsil aj lekár a patofyzológ Boris Bajer. „Je to jedna z najťažších diét, ktoré môže človek absolvovať,“ zhodnotil expert, ktorý už vyskúšal rôzne druhy stravovania.
Bajer svoje skúsenosti s carnivore diétou priblížil aj na videu, pod ktorým ho niektorí komentujúci skritizovali za nedostatočnú dĺžku experimentu. Lekár však tvrdí, že bola dostatočná.
„Už za dva týždne sme videli horibilné zmeny na cholesterole, ktorý je naprieč štúdiami spájaný so srdcovo-cievnymi ochoreniami. Bolo tam zhoršenie pečeňových enzýmov, kyseliny močovej, čo sú rizikové faktory viacerých civilizačných ochorení,“ vysvetľuje lekár.
Český nutričný terapeut David Erban upozorňuje, že pri carnivore diéte hrozí aj nedostatok vlákniny. Jej vynechanie vníma z dlhodobého hľadiska za riskantné.
Viac sa dočítate v texte kolegyne Michaely Dúbravka Džomekovej s názvom: Tréner tvrdí, že vďaka carnivore diéte nemá problémy s trávením. Experti pred ňou varujú.
Ilustračná fotografia. (zdroj: Adobe Stock)Podcast Zoom: Príroda vymiera, za polstoročie zmizla viac ako polovica živočíchov
Príroda nám ustupuje pred očami a za našimi oknami aktuálne prebieha ďalšie z masových vymieraní druhov. Príčinou je pritom prvý raz v dejinách človek a naša činnosť. Vedci teraz ukázali, čo sa za posledné polstoročie udialo.
Tento týždeň sa v podcaste Zoom pozrieme na miznutie prírody za uplynulých 50 rokov, dozvieme sa niečo o emóciách a prejedaní sa a zistíme tiež, aké benefity nám prináša naše ohybné telo.
Podcast Rutina: Probiotiká môžu pomôcť s akné či s lupinami. Chemička vysvetľuje, ako fungujú
Doplnky výživy sa s krásou a výzorom spájajú už dlho a nejedna reklama nás presviedča, že budeme mať dlhé vlasy, pevné nechty a bezchybnú pleť práve vďaka konkrétnemu doplnku výživy.
V novej epizóde Rutiny sa moderátorka Tímea Krauszová pýtala chemičky Kristíny Smorádkovej, čo o týchto bombastických tvrdeniach hovorí veda.
Odporúčanie: Rozprávka v Hlave 2
Eufória, strach, hnev, nechutenstvo aj depresia. Všetky tieto emócie sa nachádzajú vo vnútri dospievajúceho človeka a snažia sa, aby bez problémov zvládol "otrasy", ktoré život prináša.
A keď už to vyzerá, že emocionálny svet sa ustálil a všetko ide správnym smerom, prichádza smršť s názvom puberta. Riadiace centrum musí privítať nových "obyvateľov", napríklad úzkosť, apatiu alebo hanbu.
Druhý diel rozprávky, ktorá približuje rôzne neurobiologické a psychologické procesy v našich hlavách, už nájdete na Disney+. Je to skvelý a aj vtipný spoločník k sychravým dňom.
