Stres a päťdesiatnici
Ako zvládať stres a ako na vás vplýva po päťdesiatke? Všetky články na túto tému, navyše aj bonusové texty o meditácii a vplyve smiechu proti stresu nájdete v stredu 27. septembra v špeciálnej prílohe denníka SME.Predplatitelia digitálneho vydania si články môžu prečítať už dnes.
Spánok je zákusok plný energie - spánok po sexe je zdravší ako spánok s plným bruchom
Správne dýchanie predovšetkým - dychové cvičenia, v ďaka ktorým zmizne z vášho života stres
Vyhorenie, vybité batérie duše - syndróm vyhorenia vás dostane, aj keď svoju prácu milujete
MUDr. Pavel Malovič (1952)
Absolvoval Lekársku fakultu UK, vzdelanie si doplnil na Viedenskej univerzite a na Orlando University (USA).
Pôsobil ako hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva SR pre oblasť telovýchovného lekárstva. Viac ako 25 rokov je primárom Kliniky telovýchovného lekárstva Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB),v súčasnosti pôsobí aj ako prednosta Ústavu telovýchovného lekárstva UNB.
Dlhé roky pôsobil pri futbalových reprezentáciách Slovenska, je držiteľom prestížneho titulu Football Medicine Doctor, udeleného vrcholovou Európskou futbalovou asociáciou. V Slovenskom futbalovom zväze (SFZ) dlhé roky zastával funkcie spojené so športovým lekárstvom. Je známy aj ako folkový pesničkár, člen legendárneho združenia Slnovrat.
Napísal knihy:
Výživa detí a športujúcej mládeže (1998), Jazdím, teda som (fit), (2001), Mlado až do staroby (2003) a Ako si udržať mladosť (2015). Tento rok mu vyšla kniha pesničkových textov a poézie Tvar mojej tváre.
Všetci dnes žijeme pod neustálym tlakom a diktátom slovíčka „musíš“. Každú chvíľu sa pozeráme na hodiny, zrýchľovanie sa stalo otrokárom a nutkavou potrebou. Stres nás sprevádza na každom kroku a najmä vo veku po päťdesiatke si treba povedať: buď budem ja, alebo stres.
Zatiaľ čo pri fyzickej námahe organizmus signalizuje, že je preťažený (napríklad tým, že už nevládze a musí si oddýchnuť), psychickú záťaž možno podceňovať a zľahčovať, pretože stačí si dať kávičku, cigaretku či pohár alkoholu na „uvoľnenie“ a ideme ďalej.
Dlhodobé preťažovanie však vedie k chronickej únave, zníženiu výkonnosti a nepriaznivo sa prejaví na duševnom či telesnom zdraví.
Naučte sa rozpoznávať signály svojej únavy a do svojho denného režimu zaraďte okrem práce aj aktívny a pasívny odpočinok, správne stravovanie a najrozličnejšie techniky na odbúravanie stresu.
Ak to neurobíte, verte tomu, že stres vo veku nad päťdesiatkou vás predčasne dostane buď do hrobu, alebo na invalidný dôchodok.
Dve tváre stresu
Psychická ani fyzická záťaž nemusí byť vyslovene škodlivá. Primeraný stres môže byť užitočný a motivačný, pretože mobilizuje fyzické aj psychické sily. Úsilie o vyšší výkon (napr. v športe, pri riešení určitej úlohy) vlastne nie je nič iné, ako aktivizácia rezerv organizmu.
Ak však tento tlak dosiahne istú hranicu, výkon poklesne a keď aj napriek tomu tlak stále trvá (zvonka či zvnútra), hovoríme, že človek je nadmieru stresovaný.
Reakcia na stres
V zásade existujú dva základné typy reakcií na stresovú situáciu:
• aktívny (niekedy aj agresívny) prístup, ktorý môže mať rôzne formy – od odstránenia príčin stresu až po cielené vyhýbanie sa stresovým situáciám;
• pasívny prístup – akési vyjadrenie bezmocnosti, uzavretie sa do seba, apatia, odovzdanosť, nečinnosť.
Podstatou druhej stratégie je znižovanie intenzity negatívnych pocitov pomocou rôznych obranných mechanizmov - neodstraňujú zdroj stresu, upravujú skôr „prežívanie“ stresu.
Čiže, ak vás stresuje sused vŕtaním v paneloch, môžete aktívne zasiahnuť a dožadovať sa toho, aby prestal. Môžete si však napchať do uší vatu a tváriť sa, že žiadny hluk nepočujete.
Psychické zvládanie stresu
Existuje mnoho psychických obranných mechanizmov, pomocou ktorých (niekedy aj nevedomky) zvládame stres a dlhodobú záťaž. Treba však vedieť, že aj keď sa naučíte majstrovsky zvládať stres, dlhodobá záťaž sa nakoniec na vašom zdraví podpíše.
