Stres a päťdesiatnici
Stres po päťdesiatke je cesta do hrobu - nikto nie je stavaný na to, aby prežíval dlhodobý stres. Najmä nie po päťdesiatke.
Spánok je zákusok plný energie - spánok po sexe je zdravší ako spánok s plným bruchom
Správne dýchanie predovšetkým - dychové cvičenia, v ďaka ktorým zmizne z vášho života stres
Šoféri to poznajú – márne otáčajú kľúčikom v zapaľovaní, motor pokašliava, nie a nie naskočiť, auto sa nepohne.
Batéria je „na dne“, bez energie. Podobné to môže byť aj s človekom – nie a nie naštartovať svoje energetické zásoby, je akoby na dne, už nemá z čoho brať.
MUDr. Pavel Malovič (1952)
Absolvoval Lekársku fakultu UK, vzdelanie si doplnil na Viedenskej univerzite a na Orlando University (USA).
Pôsobil ako hlavný odborník Ministerstva zdravotníctva SR pre oblasť telovýchovného lekárstva. Viac ako 25 rokov je primárom Kliniky telovýchovného lekárstva Univerzitnej nemocnice Bratislava (UNB),v súčasnosti pôsobí aj ako prednosta Ústavu telovýchovného lekárstva UNB.
Dlhé roky pôsobil pri futbalových reprezentáciách Slovenska, je držiteľom prestížneho titulu Football Medicine Doctor, udeleného vrcholovou Európskou futbalovou asociáciou. V Slovenskom futbalovom zväze (SFZ) dlhé roky zastával funkcie spojené so športovým lekárstvom. Je známy aj ako folkový pesničkár, člen legendárneho združenia Slnovrat.
Napísal knihy:
Výživa detí a športujúcej mládeže (1998), Jazdím, teda som (fit), (2001), Mlado až do staroby (2003) a Ako si udržať mladosť (2015). Tento rok mu vyšla kniha pesničkových textov a poézie Tvar mojej tváre.
Jedna z veľkých tém anglosaskej psychologickej literatúry posledného desaťročia – takzvaný „burnout syndróm“ (syndróm vyhorenia), hovorí o skupine navzájom súvisiacich príznakov vyprahnutia alebo vypálenia psychických rezerv organizmu.
V odbornej literatúre tento pojem ako prvý v roku 1975 publikoval psychoanalytik Herbert Freudenberger.
Neskôr sa o probléme hovorilo v súvislosti s každou opakujúcou sa náročnou činnosťou, pri ktorej bezprostredne nevidieť efekt, alebo s činnosťou, pri ktorej len čo ju človek skončí – už aby začínal znova.
Podráždenosť
Typickým prejavom vyhorenia je výrazná podráždenosť. „Vyhoretého“ rozčuľujú všetci – nadriadení, podriadení, rodina, kolegovia, priatelia.
Už dopredu vie, na čo sa ho budú pýtať, čo budú chcieť, ako zareagujú, kedy sa zasmejú, kedy zamračia.
Aj drobné chyby v okolí, keď všetko nejde podľa jeho predstáv, ho vyvádzajú z rovnováhy. Stráca sa citlivosť na jemné podnety, objavuje sa nedôvera, vzťahovačnosť, paranoja, pocit nedocenenia a stratených ambícií, úzkosť, únava, uzatvorenie sa do seba.
To všetko sa kombinuje s napätím, zodpovednosťou, fyzickou námahou. Pôsobí to negatívne na kvalitu práce a výkony, ale aj na osobný život a vzťahy k blízkym ľuďom, rodine.
Akí sú?
Jedinci trpiaci týmto syndrómom sú náchylní na úrazy, ľahko ochorejú, sťažujú sa na bolesti hlavy, pocity nevoľnosti, napätie v svaloch, bolesti chrbtice.
Často premáhajú chronickú únavu a nespavosť. Často končia v pracovniach psychológov a na lôžkach srdcovo-cievnych kliník.
Hľadanie únikových ciest sa začína často trasou po baroch, erotických salónoch, ale aj lekárňach (užívanie utišujúcich prostriedkov, prípadne „povzbudzovačov“) a špajzách či chladničkách (prejedanie sa). Na konci sú potom rozvody, nenaplnené zmluvy, rozpadnuté firmy, nepremyslené zmeny, nezmyselné nákupy a investície.
