BRATISLAVA. Pod skoliózou rozumieme abnormálne bočné zakrivenie chrbtice v hrudnej alebo driekovej časti. Zvyčajne ho sprevádza rotácia stavcov na stranu zakrivenia.
Najčastejšie sa objavuje v období prudkého rastu pred pubertou. Vážnejšie formy sa zvyknú častejšie vyskytovať u rýchlo rastúcich dievčat.
Príznaky skoliózy
Viditeľné vychýlenie chrbtice doľava či doprava je väčšie, než desať stupňov. Skoliózu môžu signalizovať aj príznaky ako:
- hlava mierne vychýlená zo stredovej osi tela,
- nerovnomerné ramená, jedno je vyššie,
- jedna lopatka sa zdá byť výraznejšia, než druhá,
- vykrivený driek,
- jedno bedro je vyššie než druhé,
- skrátený trup.
Bočné zakrivenie zhoršujúcej sa skoliózy môže spôsobiť, že rebrá na jednej strane tela vystupujú viac.
Skoliózu si u možno všimnúť aj vďaka oblečeniu, tričká na dieťati so zakrivenou chrbticou nezvyknú správne sedieť.
Príčiny vzniku skoliózy
Zakrivenie chrbtice môže byť vyvolané stavmi, ako je mozgová obrna a svalová dystrofia. Vo väčšine prípadov však príčina skoliózy nie je známa.

Keďže sa skolióza zvykne objavovať v rodinách, príčina môže byť genetická. Väčšina detí však skoliózu nezdedí.
Zakrivenie môžu vyvolať vrodené chyby vplývajúce na vývoj kostí, prípadne nádory, zranenia alebo infekcie chrbtice.
Príčinou môže byť aj kratšia dĺžka jednej z nôh, prípadne osteoporóza.
Kedy navštíviť lekára
Zakrivenie vzniká postupne a dieťa necíti bolesť. Rodič si tak miernu skoliózu nemusí všimnúť.
Mimo ordinácie na ňu zvyčajne ako prví upozornia ľudia, ktorí majú s detským držaním tela bohaté skúsenosti - napríklad učitelia a športoví tréneri.
Akonáhle odhalíte hoci aj jemné náznaky skoliózy, obráťte sa na svojho lekára.
Zhoršujúce sa zakrivenie môže byť časom bolestivé, zvlášť pri záťaži ako je dlhé státie a sedenie.
Ako lekár stanoví diagnózu
Všeobecný lekár najskôr zrakom a hmatom vyšetrí chrbticu, rebrá, boky a ramená pacienta. Stupeň skoliózy môže zmerať špeciálnym nástrojom, ktorý určí mieru zakrivenia.
Stupne skoliózy
- 1. stupeň - zakrivenie do 30°
- 2. stupeň - zakrivenie do 60°
- 3. stupeň - zakrivenie do 90°
- 4. stupeň - nad 90°
Všeobecný lekár následne pacienta odporučí k odborníkovi na ortopédiu. Ten odporučí najvhodnejší spôsob liečby a bude dohliadať na jej priebeh.
Tvar, smer, umiestnenie a uhol zakrivenia môžu lekári stanoviť a priebežne sledovať zobrazovacími metódami - röntgenom, CT alebo magnetickou rezonanciou.
Pri vážnejších formách skoliózy je potrebné aj spirometrické vyšetrenie, ktorým sa kontroluje činnosť pľúc.
Šport a cviky na skoliózu
Pacienti s mierne zakriveným chrbtom podstupujú konzervatívnu liečbu.
Cvičiť budú v rámci rehabilitácie. Prospejú im cviky na uvoľnenie a strečing skrátených svalov, ako aj posilňovanie oblasti brucha a lopatiek. Vhodné bývajú napríklad ľah-sedy alebo plank.
Cviky majú želaný účinok v prípade, že sa pri nich dodržiava správne držanie tela. Precvičovanie by preto mal v úvode skontrolovať odborník.
Zo športov sú ideálne joga, gymnastika či plávanie.
Nevhodné sú športy, ktoré telo zaťažujú nerovnomerne, ako napríklad golf a tenis. Rizikové je aj cvičenie s dopadmi a kontaktné športy ako futbal, prípadne basketbal.
Komplikácie a liečba
Pacientov s miernou skoliózou lekári priebežne monitorujú, zvyčajne pomocou röntgenu.
Ak sa krivka chrbtice nezhoršuje, nie je nutná špeciálna liečba a postačí liečebný telocvik. V prípade, že sa krivka chrbtice zhoršuje, u detí sa zvyčajne koriguje pomocou špeciálneho korzetu, respektíve ortézy.
Využíva sa pri skolióze v rozpätí od 20 do 40 stupňov.
S jej pomocou sa dá nielen zlepšiť držanie a tela a telesný vzhľad, ale aj zabrániť chronickým bolestiam. Platí, že čím väčšiu časť dňa ju má pacient na sebe, tým efektívnejšia je korekcia chrbta.
Dlhodobé či zbytočné nosenie ortézy či podporného korzetu však môže mať škodlivý vedľajší efekt. Svaly sa môžu dostať do nerovnováhy a viesť k zhoršenej koordinácii pohybu až k degenerácii chrbtice.
Obzvlášť ťažká skolióza môže človeka vyradiť z bežného života a môže byť nebezpečná.
Obmedzí totiž priestor v hrudníku natoľko, že ohrozí fungovanie srdca a pľúc. Závažné prípady sa preto riešia chirurgicky.
Operácia skoliózy u detí a v dospelosti
Chirurgickú liečbu si žiada skolióza u detí v raste, pri ktorej zakrivenie presahuje viac ako 40 stupňov. U dospelých pacientov sa zákroky robia pri zakrivení nad 45 stupňov.
Cieľom je korekcia zakrivenia a stabilizácia chrbtice. V prvom rade má zákrok zabrániť zhoršovaniu stavu, estetický efekt je až druhoradý.

Typ zákroku sa líši v závislosti od stupňa skoliózy, veku pacienta a jeho celkového zdravotného stavu.
Nemožno vylúčiť výskyt vážnych komplikácií.
Jednou z možností je implantovanie rastúcich tyčí. Tie korigujú zakrivenie chrbtice a reagujú na rast pacienta.
Iným riešením je jeden definitívny chirurgický výkon. Chirurg zozadu obnaží chrbticu, na stavce umiestni skrutky a do nich vloží korekčné tyče. Ich tvar do najväčšej možnej miery kopíruje fyziologicky správne zakrivenie chrbtice. Tyče sú trvalou súčasťou tela pacienta.
Vložené implantáty by pacientovi nemali nijako zásadne obmedziť pohyb.
Po operácii sa pacient bez komplikácií zotavuje zhruba týždeň v nemocničnom prostredí. Následná domáca rekonvalescencia trvá približne päť až šesť týždňov. Do bežného života sa vie zaradiť zhuba dva mesiace po operácii.
Pacient musí po zákroku podstupovať rehabilitácie a pokračuje konzervatívnou liečbou.