Vitajte,
začínate čítať 95. vydanie newslettra Vizita. Volám sa Denisa Prokopčáková a aj tento týždeň som pre vás pripravila súhrn o zdraví.
Hoci každý deň vychádza aspoň jeden odborný text o tom, ako by sme mali zdravo jesť a cvičiť, pretože je to prospešné pre naše zdravie, zaviesť to do zhonu bežného života nie je vôbec jednoduché.
Naopak, so zvyšujúcim sa vekom je to stále ťažšie, až môžeme nadobudnúť dojem, že to už nemá zmysel.
Tento týždeň sa preto v newslettri Vizita pozrieme na to, či má zmysel meniť svoj život aj po tridsiatke, odborníčka poradí, ako by mala vyzerať zdravá desiata, a priblížime si aj vedecké štúdie o mikróboch v našich domácnostiach.
Ďakujem, že ste sa prihlásili na odber newslettra Vizita. Ak ste tak ešte neurobili a chcete to zmeniť, môžete sa prihlásiť na tomto odkaze.
Lekár Bajer: Veľa vecí, ktoré sme v dvadsiatke zanedbali, vieme ešte v tridsiatke napraviť
V tridsiatke sme plní síl. Budujeme kariéru, zakladáme rodiny a plníme si sny. Ale naše telo starne a mnohé zvyky z mladosti sa mu už nemusia páčiť.
"V dvadsiatke vie telo zregenerovať a odpustiť človeku veľa. Je to späté aj s tým, že má pomerne málo stresorov. Do dvadsaťpäťky telo a najmä mozog nemá veľa stresorov. Nemusíme ráno vstávať do práce, starať sa o deti a riešiť podobné záležitosti," hovorí pre SME lekár BORIS BAJER z polikliniky Váš lekár.
"Medzi dvadsaťpäťkou a tridsaťpäťkou sa náš metabolizmus markantne nezníži, ale mení sa náš životný štýl a ten ovplyvňuje naše nastavenia. Zrazu nemáme čas sa poriadne najesť, jeme v strese, často si vyberáme polotovary, pretože si jedlo nestíhame pripraviť, málo spíme, lebo sa naháňame za kariéru alebo sme s deťmi. A toto všetko sa hromadí," dodáva.
Viac sa dočítate v rozhovore s názvom: Lekár Bajer: Veľa vecí, ktoré sme v dvadsiatke zanedbali, vieme ešte v tridsiatke napraviť.
Môžete si ho tiež vypočuť ako podcast:
Aj mladší ľudia sú často slabí. Odborníčka hovorí, že zabijakom je sedavé zamestnanie
Fyzická nečinnosť je zabijak. Ničí naše telo omnoho viac, než si myslíme. Dôvod je jednoduchý: keď nie sme aktívni, strácame svalovú silu. A keď nám chýba svalová sila, je väčšia pravdepodobnosť, že nás potrápia aj mnohé zdravotné problémy.
Patrí k nim napríklad pokles kognitívnych funkcií, zhoršenie duševného zdravia, pády, zranenia, ale aj rozvoj cukrovky, srdcových chorôb, demencie a dokonca aj niektorých foriem rakoviny.
"Za nedostatok aktivity platíme obrovskú daň. Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že náklady za fyzickú nečinnosť pre systémy verejnej zdravotnej starostlivosti budú v rokoch 2020 až 2030 približne 300 miliárd dolárov (približne 272 miliárd eur, pozn. red.)," vysvetľuje v texte na portáli The Conversation Ashley Gluchowski, klinická fyziologička z University of Salford vo Veľkej Británii.
Práve vláda Spojeného kráľovstva v roku 2022 uviedla, že nedostatok fyzickej aktivity je spojený s každým šiestym úmrtím v krajine.
"V minulosti boli ľudia menej aktívni vo vyššom veku, pretože starli. Teraz sú však neaktívni a fyzicky slabí aj mladší ľudia, najmä tí, ktorí majú sedavú prácu. Sú častejšie práceneschopní a odchádzajú do dôchodku skôr," upozorňuje Gluchowski.
Viac sa o tejto téme dozviete v texte: Aj mladší ľudia sú často slabí. Odborníčka hovorí, že zabijakom je sedavé zamestnanie.
Využívajte operadlo stoličky. Strnulé sedenie zaťažuje celú chrbticu. (zdroj: Adobe Stock)Mikróby v domácnosti môžu byť nebezpečné aj prospešné. Ako kultivovať tie správne?
Veľkú časť svojho života trávime v interiéri. A ani zďaleka v ňom nie sme sami. Spoločnosť nám pritom nerobia len rodinní príslušníci, priatelia, či domáci miláčikovia, ale aj rozličné mikróby.
A vôbec ich nie je málo. Odhady hovoria, že v každej domácnosti je viac ako deväťtisíc rôznych druhov.
"Rovnako ako naše črevá a ústa, aj domovy majú svoj mikrobióm. Ide o zložitý ekosystém baktérií, húb, vírusov, a iných mikroorganizmov, ktorým sa darí na miestach, kde žijeme, pracujeme a študujeme," vysvetľujú v texte na portáli The Conversation odborníci Samuel J. White a Philippe B. Wilson z York St. John University vo Veľkej Británii.
V súčasnosti sa vedci snažia o ňom nahromadiť čo najviac informácií o tom, že to má významný vplyv na naše zdravie. Výskumy hovoria, že ovplyvňuje zdravie dýchacích ciest, to, ako funguje náš imunitný systém a dokonca aj duševnú pohodu.
Viac sa dozviete v texte: Mikróby v domácnosti môžu byť nebezpečné aj prospešné. Ako kultivovať tie správne?
Ilustračný obrázok. (zdroj: Adobe Stock)Namiesto sladkostí deťom do školy radšej pribaľte domácu mandľovú bábovku, radí odborníčka
Desiata tvorí asi pätnásť percent denného príjmu energie dieťaťa. A jej príprava ponúka vhodnú príležitosť naučiť ho základom zdravého stravovania.
„Budovanie správnych stravovacích návykov je ako tímový šport. Doma sa vytvárajú základy a škola a rôzne školské programy sú skvelý doplnok,“ vysvetľuje nutričná špecialistka Jana Pastrnáková. Dodáva, že dieťa by predtým, ako sa vydá do školy, malo doma raňajkovať. Nikdy by nemalo odchádzať hladné.
Na Slovensku má však každý pracovný deň na raňajky viac ako pohár mlieka alebo ovocného džúsu len polovica detí vo veku 11 rokov. V skupine ich starších spolužiakov je ich ešte menej. Ukázala to medzinárodná HBSC štúdia.
Pastrnáková, ktorá pôsobí v poradni výživy, dietológie a prevencie nadhmotnosti v Topoľčanoch, pritom pripomína, že výživa, stravovacie návyky, ale aj pohyb sú hlavnými preventibilným faktorom pred vznikom závažných chronických ochorení. Platí, že strava by mal byť pestrá a vyvážená, so zastúpením všetkých živín, vitamínov a minerálov pre zdravý rast a vývin.
Viac sa dočítate v texte kolegyne Michaely Džomekovej: Namiesto sladkostí deťom do školy radšej pribaľte domácu mandľovú bábovku, radí odborníčka.
Ilustračná fotografia. (zdroj: Adobe Stock)Psychoterapeutka o poslušnosti: Deti chcú napĺňať očakávania rodičov, len v nich potrebujú mať jasno
Psychoterapeutka LILIANA ŠIMEČKOVÁ hovorí, že je dôležité oddeľovať dieťa od jeho správania, aby vedelo, na čom má pracovať a čo zlepšiť.
„Ak niekomu povieme, že je lenivý, je to len naše hodnotenie. Nemusí mu to padnúť dobre, lebo môže byť napríklad len unavený či pred chorobou. Hodnotenie a nálepkovanie nás vo vzťahu vzďaľuje a nijako nám nepomáha,“ hovorí v rozhovore pre SME.
V rozhovore kolegyne Michaely Džomekovej s názvom: Psychoterapeutka o poslušnosti: Deti chcú napĺňať očakávania rodičov, len v nich potrebujú mať jasno sa dozviete, prečo deti nepočúvajú, ako ich odmeniť za vhodné správanie, alebo čo robiť, ak sa nevedia správať v spoločnosti.
Liliana Šimečková (zdroj: Jozef Jakubčo)Podcast Vizita: S rakovinou hrubého čreva a konečníka máme na Slovensku problém. Pomôcť môže aj prevencia
Rakovinu hrubého čreva a konečníka vedia už dnes lekári v skorých štádiách veľmi dobre liečiť. Napriek tomu Slovensko obsadzuje prvé priečky v úmrtnosti na toto ochorenie spomedzi krajín OECD, uvádza Národný portál zdravia.
„Stravovať sa zdravo v našej krajine nie je lacné. Ale treba si uvedomiť, že keď neinvestujeme do zdravia a stravy, vďaka ktorej dokážeme ovplyvniť výskyt kolorektálneho karcinómu, ale aj mnohých ďalších chorôb, bude to mať nemalé finančné následky neskôr,“ hovorí v podcaste Vizita chirurg Tomáš Francisty z Nemocnice v Poprade.
Zhovárali sme sa nielen o tom, prečo je tento typ rakoviny na Slovensku taký rozšírený, čo s tým vieme robiť, ale aj o tom, prečo by nám malo záležať na tom, čo jedia naše deti.
Podcast Zoom: Údeniny môžu zhoršovať duševné zdravie
To tušíme už dlho, a nie je to práve objavné zistenie, no teraz vyšiel ďalší výskum, ktorý ukazuje, že spracované potraviny môžu mať vplyv aj na naše duševné zdravie.
Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, ako spracované potraviny zvyšujú riziko demencie a dozvieme sa, ako preskakovanie videí nudu v skutočnosti zhoršuje.
Odporúčanie: Kniha Medveďovce
České vydanie knihy Medveďovce od Fredrika Backamana. (zdroj: Adobe Stock)"Jedného neskorého večera na konci marca uchopilo dieťa dvojhlavňovú brokovnicu, odišlo do lesa, pritisklo zbraň niekomu k čelu a stlačilo spúšť. Toto je príbeh o tom, ako k tomu došlo," píše v úvodných riadkoch knihy Medveďovce švédsky autor Fredrik Backman.
Už po ich prečítaní dokáže knihu odložiť len málokto. Backman vás zavedie do malého mesta obklopeného zimou a lesom, v ktorom všetci obyvatelia žijú hokejom.
Víťazstvo v juniorských majstrovstvách pre nich neznamená len chvíľkové potešenie z hry, ale aj nádej na výstavbu škôl, prilákanie investorov a vytvorenie nových pracovných pozícií v meste s obrovskými sociálnymi nerovnosťami.
Backman vás zavedie do hláv rôznych ľudí: detí, ich rodičov, hokejových trénerov aj miestnej krčmárky. A otázka je jasná. Za aké hranice sme ochotní ísť pre dosiahnutie svojich cieľov?
