Vitajte,
začínate čítať 96. vydanie newslettra Vizita. Volám sa Denisa Prokopčáková a aj tento týždeň som pre vás pripravila súhrn o zdraví.
Počasie za oknom naznačuje, že leto sa definitívne skončilo. Už sa nepotíme, ale mokneme. Už nenosíme sandále, ale nepremokavé bundy. V noci sa nebudíme na dusno, ale na zimu.
Niektorí si určite vydýchli, ale náhla zmena teplôt sa nemusí páčiť nášmu telu.
Ak by sme osekali rady lekárov na úplný základ, budú znieť jasne: doprajte si dostatok spánku, pohybu a nezabúdajte na príjem vitamínov. Ideálnym zdrojom môže byť sezónne ovocie: hrušky, jablká či slivky.
V newsletteri Vizita sa tento týždeň pozrieme na to, ktorá skupina populácie môže teplotné výkyvy vnímať horšie, či má zmysel v tomto období užívať výživové doplnky, aké sú aktuálne príznaky covidu-19 a priblížime si aj nový výskum o Parkinsonovej chorobe.
Ďakujem, že ste sa prihlásili na odber newslettra Vizita. Ak ste tak ešte neurobili a chcete to zmeniť, môžete sa prihlásiť na tomto odkaze.
Výrazne sa ochladí, v ohrození môžu byť deti či kardiaci. Čo radia lekári? (otázky a odpovede)
Leto a horúčavy sa skončili. Slovensko čaká tento týždeň okrem výdatných zrážok aj výrazné ochladenie.
„Cez deň bude miestami len okolo desať stupňov Celzia, čo sme si len pred pár dňami v niektorých lokalitách, najmä na juhozápade, nevedeli predstaviť ani v noci,“ uvádza Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) vo svojom oficiálnom profile na sociálnej sieti.
Upozorňuje, že očakávaná teplota je na úrovni najnižších zaznamenaných hodnôt maximálnej dennej teploty s tým, že môžu byť prekonávané aj rekordy. Pocit chladu navyše umocní aj severozápadný vietor, ktorý bude najsilnejší na západe Slovenska.
Výrazná zmena počasia môže ovplyvniť aj zdravotný stav ľudí. Pediatrička Kristína Visolajská pre SME hovorí, že nevýhodou Slovenska je pomerne suchý vzduch. Ten nie je priaznivý ku slizniciam, ktoré slúžia ako bariéra voči infekciám.
„Ak sa dlhodobo suché a horúce počasie zmení na studenšie a vlhké, je to pre sliznice dobrá zmena. Lenže čím je chladnejšie počasie, tým sa viac darí vírusom,“ vysvetľuje.
Ako môžu teplotné výkyvy ovplyvniť zdravie, sme sa pýtali aj imunológa Martina Hrubiška z Onkologického ústavu sv. Alžbety v Bratislave, detskej alergiologičky a imunologičky Svetlany Hadvabovej z Ambulancie klinickej imunológie a alergiológie, internistu a kardiológa Rolanda Oravského z Fakultnej nemocnice u sv. Anny v Brne a záchranára Jána Aľušíka z posádky rýchlej zdravotnej pomoci v Bratislave.
Viac sa dozviete v texte: Výrazne sa ochladí, v ohrození môžu byť deti či kardiaci. Čo radia lekári? (otázky a odpovede).
Ilustračný obrázok. (zdroj: Adobe Stock)Čo vieme o aktuálnom subvariante covidu a sú dostupné vakcíny pre deti? (Otázky a odpovede)
September zaskočil mnohých nielen náhlou výraznou zmenou teplôt. Lekárne tiež evidujú zvýšený dopyt po antigénových testoch na ochorenie covid-19.
V porovnaní s júlom stúpol v auguste o viac ako 300 percent, pričom naďalej má stúpajúcu tendenciu. Informoval o tom Peter Sedláček, hovorca Asociácie prevádzkovateľov sieťových lekární.
Na otázky týkajúce sa subvariantu koronavírusu, ktorý aktuálne koluje v populácii, odpovedá pre SME imunológ a pediater Miloš Jeseňák z Univerzitnej nemocnice v Martine.
Odpovede nájdete v texte s názvom: Čo vieme o aktuálnom subvariante covidu a sú dostupné vakcíny pre deti? (Otázky a odpovede).
Antigénové testy na Covid-19. (zdroj: TASR/AP)Chce vaše dieťa nosiť kontaktné šošovky? Ako zistíte, že je na ne pripravené
Okuliare a dioptrické sklá prešli dlhú cestu vývoja, dnes plnia nielen zdravotnú, ale aj estetickú funkciu. Mnohí ľudia ich nosia od útleho detstva.
Očná lekárka a chirurgička z Vesely Očná Klinika Veronika Combová pre SME hovorí, že malým deťom väčšinou okuliare neprekážajú.
„Lepšie s nimi vidia, a preto si ich rýchlo obľúbia. No v puberte niektoré deti začínajú viac športovať, fungujú samostatnejšie a okuliare ich môžu mierne obmedzovať,“ vysvetľuje.
Preto ich niektoré deti túžia vymeniť za kontaktné šošovky.
Aj prednostka Kliniky detskej oftalmológie v Národnom ústave detských chorôb (NÚDCH) Dana Tomčíková konštatuje, že nosenie kontaktných šošoviek je vo väčšine prípadov kozmetickou záležitosťou. Okuliare si dieťa želá vymeniť napríklad zo spoločensko-psychologických dôvodov či pre športovanie.
Nosenie kontaktných šošoviek však podľa nej treba prebrať s lekárom a prvú aplikáciu zveriť odborníkovi. Pri nesprávnom zaobchádzaní môžu totiž hroziť závažné komplikácie.
„Absolútne nie je vhodné kupovať šošovky len tak, cez internet či po porade s kamarátom. Šošovka musí mať určité parametre: rozmer, zakrivenie, dioptrickú silu, o ktorých laik nemá vedomosť. Aj dioptrická sila okuliarov a zodpovedajúcich kontaktných šošoviek sa môže líšiť, a to najmä pri vyšších dioptriách,“ vysvetľuje Tomčíková.
Viac o tejto téme sa dočítate v texte kolegyne Michaely Dúbravky Džomekovej: Chce vaše dieťa nosiť kontaktné šošovky? Ako zistíte, že je na ne pripravené.
Ilustračná fotografia. (zdroj: Adobe Stock)Poškodená sliznica čreva môže spustiť parkinsona
Nová štúdia prispieva k rastúcemu počtu dôkazov o tom, že Parkinsonova choroba, o ktorej sa dlho predpokladalo, že má pôvod v mozgu, sa môže začínať v črevách.
Gastrointestinálne problémy sú u pacientov s neurodegeneratívnymi poruchami bežné, a to až do takej miery, že sa kedysi predpokladalo, že existuje ochorenie tráviaceho traktu, ktoré postihuje ľudí žijúcich v ústavoch duševného zdravia.
Pri Parkinsonovej chorobe je postihnutý celý tráviaci trakt. Ide o komplikácie, ako sú zápcha, slinenie, problémy s prehĺtaním a oneskorené vyprázdňovanie žalúdka. Tieto príznaky sa často objavia až dvadsať rokov pred motorickými príznakmi, ako sú stuhnutosť alebo tras.
„Parkinsonova choroba bola veľmi dlho opisovaná ako ochorenie zhora nadol - teda, že sa začína v mozgu a potom preniká do čriev, preto majú pacienti problémy s tráviacim traktom. Ďalšia hypotéza naznačuje, že u mnohých pacientov môže ísť o postup zdola nahor, pri ktorom sa ochorenie začína v črevách a pokračuje až do mozgu,“ vysvetľuje autor štúdie Subhash Kulkarni, odborný asistent v Beth Israel Deaconess Medical Center.
Kulkarni a jeho kolegovia zistili, že u ľudí s ochoreniami hornej časti tráviaceho traktu sa v neskoršom veku oveľa častejšie vyvinula Parkinsonova choroba. Išlo o vredy alebo iné typy poškodenia sliznice pažeráka, žalúdka alebo hornej časti tenkého čreva. Štúdia bola uverejnená online v časopise JAMA Network Open.
Viac sa dočítate v texte Washington postu, ktorý pre vás preložila kolegyňa Michaela Džomeková: Poškodená sliznica čreva môže spustiť parkinsona. Kým ho potvrdia, ubehne aj 14 rokov.
Ilustračná fotografia. (zdroj: Adobe Stock)Podcast Vizita: Pacienti hovoria o najväčšej bolesti v živote. Pri torzii odumiera semenník
Svet urológie zahŕňa rôzne diagnózy. Jednou z nich je aj torzia semenníka, pri ktorej sa zastaví alebo zhorší jeho prekrvenie. Do niekoľkých hodín tak môže nastať nenávratné poškodenie.
„Keď do semenníka neprichádza krv, a teda ani kyslík, začne bolieť a aj odumierať,“ vysvetľuje v novej epizóde Vizity urológ Ján Švihra mladší z Univerzitnej nemocnice v Martine.
Tí, ktorí torziu semenníkov zažili, o nej hovoria, ako o najväčšej bolesti, s akou sa v živote stretli.
„Je to naozaj veľmi veľká bolesť. Pacienti k nám prichádzajú takí ubolení, že sa ich niekedy nemôžeme ani dotknúť. Samozrejme, bolesť je subjektívny vnem a aj v tomto prípade jej intenzita závisí od viacerých faktorov,“ hovorí expert.
Rozprávali sme sa o tom, aké sú prvé príznaky pri torzii semenníkov, prečo sa častejšie objavuje u dospievajúcich chlapcov než u dospelých mužov a ako by mal rodič v rámci prvej pomoci zareagovať.
Podcast Zoom: Ľudstvo stvorilo prvý meteorický roj
O tom, že nad našimi hlavami nechávame vesmírny bordel, sa rozprávame už roky. No zdá sa, že tentoraz ľudstvo stvorilo svoj prvý meteorický roj. Sú to totiž pozostatky po misii Dart a zrážke s planétkou Dimorfos.
Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme do vesmíru za pozostatkami po kozmickej kolízii, zistíme tiež, ako si vylepšiť mikróby v našich domácnostiach a dozvieme sa, čo robí aj s mladými ľuďmi sedavé zamestnanie.
Podcast Rutina: Ako sa akvabely pripravujú na súťaž?
Máme za sebou olympijské aj paralympijské hry, ale nepočuť veľa o tom, že ich súčasťou je aj krása a vizáž. Týka sa to napríklad synchronizovaného plávania.
V ňom sa hodnotí nielen samotný športový výkon, ale aj umelecký prejav, kostýmy, účesy a mejkap.
O tejto téme sa v novej epizóde Rutiny moderátorka Tímea Krauszová rozprávala so Silviou Solymosyovou, slovenskou akvabelou a viacnásobnou medailistkou v synchronizovanom plávaní.
Odporúčanie: rozhovor s Tatianou Betákovou
O chrípke často hovoríme ako o nezávažnom ochorení, opak je však pravdou. Môže totiž spôsobiť vážne komplikácie. Napríklad zápal pľúc, srdcového svalu, mozgových blán, ale aj smrť. Najčastejšie tomuto ochoreniu podľahnú starší ľudia nad 65 rokov.
A keďže sa opäť blíži chrípková sezóna, tento týždeň vám odporúčam prečítať si starší rozhovor s virologičkou Tatianou Betákovou: Virologička: Antibiotiká na chrípku neplatia, musíte ju vyležať.
Môžete si ho tiež vypočuť ako podcast:
