Vitajte,
začínate čítať 98. vydanie newslettra Vizita. Volám sa Denisa Prokopčáková a aj tento týždeň som pre vás pripravila súhrn o zdraví.
Hoci na to neexistujú žiadne relevantné štatistiky, trúfnem si povedať, že počet negatívnych článkov o slovenskom zdravotníctve značne prevyšuje počet pozitívnych, a často je to z objektívnych dôvodov.
No aj u nás sa dejú výnimočné veci. Dôkazom toho je nevšedná operácia srdca, ktorú urobili kardiochirurgovia z Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb v Košiciach, a to dokonca ako prví na svete.
Počas operácie pacientovi vytvorili novú chlopňu z jeho vlastného tkaniva a zároveň vymenili aortálnu chlopňu za pľúcnu. Ide o modifikáciu dnes už existujúcej Rossovej operácie, no je omnoho zložitejšia. Pacientovi však prinesie hneď niekoľko benefitov.
Tento týždeň sa v newslettri Vizita pozrieme bližšie na to, ako celá operácia prebiehala, v čom tkvie jej unikátny postup, a aké prínosy prinesie 35-ročnému pacientovi, ktorý ju podstúpil.
Okrem toho sa bližšie pozrieme aj na vysoko spracované potraviny a lekárka vysvetlí, prečo nie je kalória ako kalória. Nové štúdie nás opäť zavedú aj do čias covidovej pandémie.
Ďakujem, že ste sa prihlásili na odber newslettra Vizita. Ak ste tak ešte neurobili a chcete to zmeniť, môžete sa prihlásiť na tomto odkaze.
Kardiochirug Kolesár o unikátnej operácii srdca: Rozmýšľali sme o nej pol roka
Tridsaťpäťročný pacient vyhľadal lekárov, pretože sa cítil slabo a unavene. Vyšetrenia ukázali, že má vrodenú srdcovú chybu. Jeho stav sa stále zhoršoval, až dospel do bodu, keď mu lekári povedali, že do pol roka musí podstúpiť operáciu srdca.
Ak by zvolili bežný postup, s veľkou pravdepodobnosťou by pacient dostal mechanickú chlopňovú náhradu, ktorá prináša viaceré riziká.
Kardiochirurgický tím z Východoslovenského ústavu srdcových a cievnych chorôb (VÚSCH) v Košiciach však zvolil iný postup. Ako prvý na svete urobil unikátnu operáciu srdca. Na záchrane srdca 35-ročného pacienta pracovali dva špičkové kardiochirurgické tímy na dvoch operačných sálach osem hodín.
„Takáto zložitá operácia nestojí len na kardiochirurgoch, ale pracoval na nej celý tím lekárov rôznych špecializácií: anesteziológovia, kardiológovia, rádiológovia, zdravotných sestier a perfuziológov, ktorí zabezpečovali hladký priebeh predoperačnej prípravy, samotnej operácie, ako aj pooperačného priebehu,“ hovorí pre SME kardiochirurg Adrian Kolesár, prednosta Kliniky srdcovej chirurgie (VÚSCH).
Viac o unikátnej operácii sa dočítate v texte: Kardiochirug Kolesár o unikátnej operácii srdca: Rozmýšľali sme o nej pol roka.
Docent Adrián Kolesár. (zdroj: Archív A.K. )Nie je kalória ako kalória. Čím menej vysoko spracovaných potravín zjeme, tým lepšie
Sladkosti, zmrzlina, čipsy, syry, ale aj rôzne údeniny. To všetko patrí medzi takzvané vysoko spracované alebo ultra spracované potraviny.
Vedecké štúdie naznačujú, že ich vysoká konzumácia je spojená s vyšším rizikom chronických ochorení, ako sú nadváha, obezita alebo cukrovka, ale aj s vyšším rizikom porúch duševného zdravia, napríklad depresiou.
„Pri vysokom spracovaní potravín totiž dochádza k ich ochudobneniu o hodnotné živiny. Strácajú zdraviu prospešné zložky, ktoré sa v nich prirodzene nachádzajú: vitamíny, minerálne látky, aj vlákninu,“ hovorí pre SME lekárka Katarína Babinská z Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Je tiež odbornou editorkou knihy Vysoko spracovaní ľudia od Chrisa van Tullekena, ktorá sa venuje vplyvu vysoko spracovaných potravín na ľudské zdravie. Vyšla vo vydavateľstve Petit Press.
Viac sa dočítate v texte: Lekárka: Nie je kalória ako kalória. Čím menej vysoko spracovaných potravín zjeme, tým lepšie.
Doktorka Katarína Babinská. (zdroj: SME - DÁVID ZIMMERMANN)Naozaj pochádza covid zo zvieracieho trhoviska? Nová analýza rozprúdila diskusiu
Onedlho ubehne už päť rokov od začiatku pandémie, ktorá na dlhé mesiace paralyzovala celý svet. Ochorenie covid-19 prepuklo v Číne v decembri 2019 a doteraz nie je jasné, ako vírus SARS-CoV-2 vlastne vznikol. Isté však je, že na celom svete pripravila o život milióny ľudí a spôsobila aj rozsiahle ekonomické škody.
"Polemika o pôvode covidu bola vždy ostrá a v súčasnosti to vyzerá skôr ako bitka, než vedecká debata," tvrdí v texte na portáli The Conversation Mark Woolhouse, profesor infektológie a epidemiológie na univerzite v Edinburghu.
Niektorí hovoria, že zárodok pandémie vznikol na trhovisku so živými zvieratami v čínskom meste Wu-chan. Iní zase, že koronavírus unikol z neďalekého laboratória, v ktorom študovali podobné vírusy.
"Oba scenáre sú pravdepodobné," konštatuje britský epidemiológ.
Viac sa dozviete v texte: Naozaj pochádza covid zo zvieracieho trhoviska? Nová analýza rozprúdila diskusiu.
(zdroj: ADOBE STOCK)Každé tretie dieťa nevidí dobre do diaľky. Zrak sa im zhoršil počas lockdownu
Zrak detí sa neustále zhoršuje. Za uplynulých tridsať rokov výrazne stúpol výskyt myopie - krátkozrakosti u detí a dospievajúcich. Kým v roku 1990 ju malo 24 percent, vlani to bolo už 36. Ukazuje to celosvetová analýza, podľa ktorej každé tretie dieťa je buď krátkozraké, alebo nevidí jasne do diaľky.
Výskumníci tvrdia, že na zrak mali negatívny vplyv lockdowny počas pandémie, keďže deti trávili viac času pri obrazovkách a menej času vonku.
„Krátkozrakosť sa stala významným problémom verejného zdravia, pričom existujú presvedčivé dôkazy o rýchlom náraste jej výskytu, najmä v krajinách juhovýchodnej Ázie, ako sú Singapur, Čína a Taiwan,“ uvádzajú v časopise British Journal of Ophthamology.
Na výskume sa zúčastnilo viac ako päť miliónov detí a dospievajúcich z 50 krajín zo všetkých kontinentov. Najvyššiu mieru krátkozrakosti zaznamenali v Ázii. Najviac krátkozrakých detí je v Japonsku (85 percent) a Južnej Kórei (73 percent). V Číne a Rusku má myopiu viac ako 40 percent detí.
Naopak, najmenej krátkozrakých detí je v Paraguaji a Ugande, kde evidujú približne jedno percento detí s týmto problémom. Nízky počet, zhruba 15 percent, zaznamenali v Spojenom kráľovstve, Írsku a USA.
Viac sa dozviete v texte Michaely Dúbravka Džomekovej s názvom: Každé tretie dieťa nevidí dobre do diaľky. Zrak sa im zhoršil počas lockdownu.
Ilustračná fotografia. (zdroj: Adobe Stock)Svoju osobnosť môžete zmeniť. Stačí upraviť, čo si myslíte a robíte, tvrdí výskum
Síce si radi potvrdíme, že sme Chandler alebo Ross zo seriálu Priatelia, alebo že nás viac vystihuje pochmúrny Londýn ako romantický Paríž, no zároveň chápeme, že rôzne internetové kvízy nemajú žiadny vedecký základ a výsledky sú jednoznačne skreslené.
Platí však, že ani mnohé zdanlivo seriózne testy osobnosti, ktoré sa používajú napríklad pri výbere kariéry, nie sú podložené výskumom. Upozorňuje na to klinická psychologička Shannon Sauer-Zavala z Kentuckej univerzity.
„Napriek tomu, že ide o miliardový priemysel, komerčné testy osobnosti, ktoré používajú školy a korporácie na to, aby nasmerovali ľudí do ich ideálnych rolí, nepredpovedajú kariérny úspech,“ vysvetľuje na odbornom portáli The Conversation.
Problematické je pri nich aj ich chápanie osobnosti. Predpokladajú totiž, že vlastnosti sú statické a od narodenia ich človek nemení. Moderné vedecké štúdie o osobnosti však ukazujú, že črty sa môžu časom aj meniť.
Aj výskum Sauerovej-Zavalovej potvrdzuje, že ľudia si môžu zámerne formovať vlastnosti, ktoré potrebujú na to, aby boli úspešní.
„To je v rozpore s rozšíreným presvedčením, že typ osobnosti vás zaraďuje do škatuľky a diktuje vám, aby ste si vyberali partnerov, činnosti a kariéru podľa svojich vlastností,“ dodáva výskumníčka.
Viac sa dozviete v texte kolegyne Michaely Dúbravka Džomekovej: Svoju osobnosť môžete zmeniť. Stačí upraviť, čo si myslíte a robíte, tvrdí výskum.
Ilustračný obrázok. (zdroj: Adobe Stock)Rakovina semenníkov: Aké sú príznaky ochorenia a život bez semenníka
Rakovina semenníka je zriedkavým zhubným nádorom. Ide o jednu z ľahšie liečiteľných foriem rakovín, ak sa zachytí včas.
Prevažne sa vyskytuje u mladších mužov vo veku 15 až 35 rokov.
Rakovina semenníkov vzniká zo zárodočných buniek semenníka. To je tkanivo, z ktorého vznikajú mužské pohlavné bunky - spermie. Presné príčiny, ktoré vedú k rakovine semenníka, nie sú zatiaľ objasnené. Sú však známe niektoré rizikové faktory, ako genetická predispozícia, vplyv prostredia, infekcií alebo nezostúpenie semenníka.
Úder do semenníka či nosenie tesnej spodnej bielizne nespôsobujú rakovinu semenníkov.
Viac sa dočítate v texte kolegyne Renáty Zelnej: Rakovina semenníkov: Aké sú príznaky ochorenia a život bez semenníka.
Rakovina semenníka má veľmi dobrú prognózu najmä, ak je zachytená včas. Pri zmenách na semenníkoch by mali muži navštíviť urológa či urologičku. (zdroj: ADOBE STOCK)Podcast Vizita: Nie je kalória ako kalória
"Predstava bola jednoduchá: na mesiac som mal prestať jesť vysoko spracované potraviny a potom ma mali odvážiť a odmerať po všetkých možných stránkach. Nasledujúci mesiac som sa mal stravovať tak, že osemdesiat percent prijatých kalórií pochádzalo z vysoko spracovaných potravín - čo predstavuje rovnakú stravu, ako má každý piaty človek v Spojenom kráľovstve a USA,“ vysvetľuje v knihe Vysoko spracovaní ľudia Chris van Tulleken svoj projekt.
Popri tomto spôsobe stravovania sa zhováral s poprednými odborníkmi a odborníčkami na jedlo, výživu, stravovanie a problematiku vysokého spracovania potravín z vedeckej obce, poľnohospodárstva aj potravinárskeho priemyslu. A poznatky, ktoré získal, odovzdáva čitateľom vo vyššie spomínanej knihe.
Odkaz nie je pozitívny.
"Pri vysokom spracovaní potravín totiž dochádza k ich ochudobneniu o hodnotné živiny. Strácajú zdraviu prospešné zložky, ktoré sa v nich prirodzene nachádzajú: vitamíny, minerálne látky, aj vlákninu," hovorí v novej epizóde podcastu Vizita lekárka Katarína Babinská, ktorá pôsobí na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave a je odbornou editorkou slovenského vydania van Tullekenovej knihy.
Dodáva, že sa obohacujú o zložky, ktoré v nadmernom množstve nie sú prospešné pre naše zdravie, teda o nasýtené a hydrogenizované tuky alebo príliš veľa soli.
"Vysoko spracované potraviny teda obsahujú menej výživných a ochranných látok a viac takých, ktoré zvyšujú riziko chorôb," konštatuje expertka.
V novej epizóde sme sa rozprávali o tom, ktoré potraviny sú vysoko spracované, či medzi ne môžeme radiť aj zaváraninu od babky, alebo či dnes už vieme, ako a prečo škodia nášmu telu.
Odporúčanie: Knihu Vysoko spracovaní ľudia vydalo v slovenčine vydavateľstvo PetitPress tento rok v júli. Lekár a výskumník Chris van Tulleken v nej pútavo vysvetľuje, ako sa na náš tanier dostali laboratórne zmesi, prečo ich máme tak radi a čo robia s našim telom (zďaleka nejde len o nárast hmotnosti), zdravím, spoločnosťou i celou planétou.
Podcast Zoom: Čo sa dialo pri katastrofe ponorky Titan
Verili, že hlbokomorskú cestu zvládnu. Zároveň však riskovali, zanedbali bezpečnostné opatrenia, aj poriadne testy ponorky. Misia podmorského plavidla Titan sa tak skončila implóziou a katastrofou. Až teraz sa dozvedáme viac, čo sa počas nej dialo.
Tento týždeň sa v podcaste Zoom vrátime k havárii plavidla Titan, dozvieme sa, prečo sú malé deti prieberčivé v jedle a zistíme, ako by sme mohli prestať fajčiť.
Podcast Rutina: O posune štandardov v modelingu
Modelingový svet často vnímame len z tituliek magazínov a "get ready with me" videí na youtube. Ako to naozaj vyzerá na pľaci a kam sa posúvajú kampane a typy ľudí, ktorých v kampaniach firmy chcú?
Aj o tom je nová epizóda beauty podcastu Rutina. Moderátorka Tímea Krauszová sa v nej rozpráva s topmodelkou agentúry Elite Bratislava Erikou Palkovičovou.
"Nikdy by som nečakala, že mi booker zavolá s tým, že podľa klienta som príliš chudá," hovorí otvorene v podcaste. "Klienti zmenili typológiu, dokonca aj sample size oblečenie začali pripravovať vo väčších veľkostiach, čo kedysi neexistovalo."
Napriek tomu Erika s obsadzovaním problém nemá, má skvelé vzťahy s klientmi a je stále veľmi žiadaná. Hovorí, že niektoré firmy zmeny, ktoré boli snahou o diverzitu, nemysleli úprimne, a preto zrejme nebudú trvalé.
Odporúčanie: Séria textov o pofidérnych zbierkach
Ilonka Damborská je na prvý pohľad nenápadná päťdesiatnička z obce Kopčany na Záhorí. Denne reaguje na sociálnych sieťach na niekoľko príspevkov. Nechýbajú medzi nimi motivačné citáty s kvetmi v pozadí, videá zo zahraničných talentových šou aj z najrôznejších kultúrnych regionálnych akcií.
Medzi fotkami nájdete jej usmiatu tvár v poli rozkvitnutých slnečníc, zábery zo zrazu motorkárskeho klubu Kraken, ale aj pózovanie s viacerými politikmi vrátane Roberta Kaliňáka, Štefana Harabina či premiéra Roberta Fica. Tak ako oni aj Damborská často píše o nepriateľoch, neprajníkoch a hyenách.
Označuje nimi tých, ktorí priamo alebo nepriamo upozorňujú na jej aktivity spojené s občianskym združením Neziskový svet a naň naviazaným projektom Pre dobro.
Damborskej Neziskový svet poskytuje krízové ubytovanie, organizuje potravinovú banku, požičiava skákacie hrady. Najmä však vytvára a intenzívne šíri zbierky pre ľudí v núdzi. Od ľudí vyzbierali za posledné roky 1,2 milióna eur.
Denník SME sa pozrel na to, ako celá spleť aktivít okolo Damborskej funguje. Autorky textu nezávisle komunikovali s viacerými ľuďmi, ktorí mali s organizáciou osobnú skúsenosť. Ich identitu, vzťah k Ilone Damborskej aj okolnosti spolupráce s organizáciou poznáme. Keďže ide o zraniteľných ľudí, redakcia ochraňuje ich identitu a nezverejňuje ich pravé mená. Uvádzame len časti ich výpovedí.
Viac sa dočítate v sérii textov kolegýň Soni Jánošovej a Kristýny Peštovej: Zo zbierok na chorých ľudí profituje žena zo Záhoria. Vyzbierala už 1,2 milióna eur.
Ilona Damborská. (zdroj: FB/Ilonka Damborská)
