Vitajte,
začínate čítať 84. vydanie newslettra Vizita. Volám sa Denisa Prokopčáková a aj tento týždeň som pre vás pripravila súhrn o zdraví.
Do životného prostredia sa vyhodia milióny ton plastového odpadu. Mnohé z nich sa rozložia na mikroplasty, ktoré už znečistili celú planétu: od vrcholu Mount Everestu až po najhlbšie oceány.
Odborníci ich nedávno objavili v ľudskej krvi, v placentách, aj v materskom mlieku. Preto hovoria o rozsiahlej kontaminácii ľudských tiel. Aký to však má vplyv na naše zdravie, doposiaľ nie je známe.
V newslettri Vizita sa tento týždeň pozrieme na novú štúdiu, ktorá objavila mikroplasty v ejakuláte, vysvetlíme si, aký je súvis medzi obezitou a stukovatením pečene, ale aj to, čo hovorí výskum o množstve sodíka v tele a atopickom ekzéme.
Ďakujem, že ste sa prihlásili na odber newslettra Vizita. Ak ste tak ešte neurobili a chcete to zmeniť, môžete sa prihlásiť na tomto odkaze.
Pečeň absolútne nezvláda toxické molekuly, ktoré poznáme len pár desaťročí
Zdravá pečeň funguje ako výkonná továreň: produkuje proteíny, enzýmy aj žlč, no zároveň skladuje látky, ktoré sa neskôr premenia na energiu. Pracuje ako filter, pretože zachytáva liečivá a odpadové látky v krvi, ktoré sa následne vylučujú.
No aj sofistikovaná továreň sa môže pokaziť. Napríklad, pri stukovatení sa v pečeni začnú hromadiť tuky, ktoré postupne nahrádzajú zdravé bunky. Práve táto diagnóza trápi čoraz viac pacientov.
"Keď bol Prometeus pripútaný na skale a orol mu z pečene vždy niečo odzobol, asi nebol vystavený takým cudzorodým a toxickým vplyvom, ako sme dnes my. Pečeň mu cez noc dorástla," hovorí pre SME hepatológ Marek Rác, primár Internej kliniky Fakultnej nemocnice Nitra.
Vysvetľuje, že toxické prostredie sa vyvinulo už v čase, keď vznikali mestské aglomerácie.
"Vtedy si nikto nemyslel, že je zdraviu prospešné, aby sme sa presúvali pešo. Dnes už v rámci nielen medicínskej obce uvažuje aj nad tým, ako konštruovať obydlia, ako dávať dokopy územné celky, aby sa ľudia museli efektívne hýbať."
Viac sa dozviete v texte s názvom: Hepatológ: Pečeň absolútne nezvláda toxické molekuly, ktoré poznáme len pár desaťročí.
Hepatológ Marek Rác. (zdroj: Marko Erd)Rozhovor si tiež môžete vypočuť ako podcast:
V každej vzorke spermií našli mikroplasty. Žijeme v dobre plastovej, hovorí český vedec
V roku 2022 sa v Európe narodilo takmer dvakrát menej detí ako pred šesťdesiatimi rokmi, ukazujú dáta Eurostatu. Problém splodiť dieťa má v súčasnosti na tomto kontinente takmer každý piaty pár.
Dôvodov je viacero. Z biologického hľadiska je dôležité najmä to, že mužom v ekonomicky rozvinutých krajinách klesá počet spermií. Ženy sa zase stávajú matkami neskôr a z dôvodu menšieho počtu vajíčok u nich dochádza k predčasnej menopauze.
Asi 40 percent poklesu spermií nevieme vysvetliť. Mnohé štúdie však poukazujú na chemické znečistenie. Navyše, keď čínski vedci nedávno skúmali mužský ejakulát zistili, že vo všetkých testovaných vzorkách sa nachádzajú mikroplasty. Výsledky uverejnil odborný časopis Science of the Total Environment.
"Bohužiaľ, neprekvapilo ma to. Vzhľadom na to, že sa tieto častice vyskytujú aj v krvi a kolujú telom, dostanú sa všade. Dokonca aj do mozgu, a to napriek tomu, že steny ciev v mozgu sú pre mnohé látky nepriepustné," komentuje výsledky novej štúdie pre SME český vedec Jaroslav Petr, ktorý sa venuje reprodukčnej biológii vo Výskumnom ústave živočíšnej výroby v Prahe.
Dodáva, že v čínskej štúdii vedci sledovali častice väčšie ako 0,72 mikrometra, teda tisícin milimetra, ktoré sú pomerne veľké. Do nášho tela však s oveľa väčšou razanciou prenikajú takzvané nanoplasty, teda častice, ktoré sú menšie ako jeden mikrometer.
"Môžeme predpokladať, že častíc s veľkosťou 0,01 mikrometra alebo 0,001 mikrometra bude v semenníkoch a spermiách viac. A dosť často platí, že čím sú častice menšie, tým väčšie škody páchajú. Záleží však na type plastu, aj na tvare častíc. Ostré častice škodia viac ako oblé," vysvetľuje odborník.
Môžu negatívne ovplyvniť reprodukciu?
Viac sa dočítate v texte: V každej vzorke spermií našli mikroplasty. Žijeme v ére plastovej, hovorí český vedec.
Strata čuchu vedie k nižšej kvalite života. Môže však predpovedať zlyhanie srdca?
V záhrade či pri prechádzkach privoniavame ku kvetom, pri nakupovaní či varení zase k potravinám. Čuch je dôležitý zmysel, vďaka ktorému rozoznávame rozličné látky. Jeho úloha je jasná: vnímať pachy, ktoré sa nachádzajú v našom okolí.
Pandémia covidu nám okrem iného pripomenula aj to, že i čuch môžeme stratiť. Výskum tiež ukázal, že počas starnutia ľudia bežne strácajú schopnosť správne cítiť vône.
Nové experimenty poodhalili ešte širšie súvislosti. Štúdia, ktorú uverejnil odborný časopis Journal of the American Heart, ukázala, že strata čuchu môže pomôcť predpovedať srdcové zlyhanie.
Viac sa dozviete v texte s názvom: Strata čuchu vedie k nižšej kvalite života. Môže však predpovedať zlyhanie srdca?
Ilustračný obrázok: Čuchový systém. (zdroj: Adobe Stock)Našli súvis medzi množstvom sodíka v strave a výskytom atopického ekzému
Soľ je bežnou a potrebnou súčasťou našej stravy. Nájdeme ju aj v sladkých koláčoch či v mliečnych výrobkoch a nezabúdame na ňu ani pri varení cestovín či zemiakov.
Nová štúdia uverejnená v časopise JAMA Dermatology však naznačuje súvis jej používania so zvýšeným rizikom vzniku aj zhoršením atopickej dermatitídy.
„Zhoršenie ekzému môžu byť pre pacientov náročné, najmä ak ho nedokážu predvídať a nemajú odporúčania, čo môžu urobiť, aby sa mu vyhli,“ hovorí hlavná autorka štúdie, dermatologička Katrina Abuabaraová.
Obmedzenie sodíka v strave by tak mohlo byť pre pacientov s atopickou dermatitídou jednoduchým spôsobom, ako zvládnuť ochorenie.
Viac sa dozviete v texte kolegyne Michaely Džomekovej s názvom: Našli súvis medzi množstvom sodíka v strave a výskytom atopického ekzému.
Ilustračná fotografia. (zdroj: Adobe Stock)Poláčková: Everest je zóna smrti, nehrá sa tam na ohľaduplnosť
Je desiatou ženou na planéte, ktorá dokázala vyjsť na Mount Everest bez pomoci podporného kyslíka. K tomuto výkonu sa odhodlala po tisíckach kilometrov nabehaných na ultradlhých horských behoch, ale tiež po zvážení všetkých rizík, ktoré s pobytom vo vysokých nadmorských výškach súvisia.
„Ľudia si to možno trochu naivne predstavujú, že človek príde na vrchol a hrozne sa tam teší a potom sa veľmi teší aj dole. V skutočnosti tam nie je čas na nejaké emócie. Jediné, čo som pociťovala, bola obava, čo takýto dlhý pobyt vo výške spraví s moju hlavou,“ hovorí horská vytrvalostná bežkyňa a horolezkyňa Lenka Poláčková.
Na obavy pritom mala dobrý dôvod. V zóne smrti totiž prichádza k úmrtiam nebadane a človek sám na sebe nespozná, že niečo nie je v poriadku.
V rozhovore kolegyne Soni Jánošovej búra viaceré mýty o očakávaniach a pocitoch, ktoré by sa po podaní extrémneho výkonu mali dostaviť, aj o rivalite agentúr, ktoré sprostredkúvajú turistické výpravy či o etike v horách.
Celý rozhovor nájdete pod názvom: Poláčková: Everest je zóna smrti, nehrá sa tam na ohľaduplnosť, každý chce zachrániť seba a svoj život.
"Kým som čakala v rade na výstup, sústredila som sa len na to najzákladnejšie. Dýchanie a chôdzu," vraví Lenka Poláčková. Je len desiatou ženou sveta, ktorá vyšla na Mount Everest bez podporného kyslíka. (zdroj: Jan Poláček)Bojujete so zabúdaním termínov? Expertka radí, ako to prekonať
Stalo sa vám niekedy, že ste zišli do pivnice a následne sa márne snažili spomenúť si, akú vec ste v nej chceli pohľadať? Ak áno, mali ste výpadok prospektívnej pamäti.
Ide o schopnosť pamätať si, že máme niečo v budúcnosti urobiť, napríklad zastaviť sa na nákup cestou z práce, zablahoželať mame k narodeninám alebo si spomenúť, že treba vytiahnuť koláč z pece.
Tomuto fenoménu sa tridsať rokov venuje klinická neuropsychologička Sarah Raskinová z americkej Trinity College v Hartforde. Meria prospektívnu pamäť a hľadá spôsoby liečby, ktoré by zabrali.
Za dobrú správu považuje, že prospektívna pamäť väčšinou funguje dobre.
„Vďaka ďalšiemu výskumu však lepšie pochopíme, kedy zlyháva a čo s tým treba robiť,“ píše. Na odbornom portáli The Conversation približuje, kde sa tento typ pamäti využíva a kto s ňou môže mať ťažkosti.
Viac sa dozviete v texte kolegyne Michaely Džomekovej s názvom: Bojujete so zabúdaním termínov? Expertka radí, ako to prekonať.
Ilustračná fotografia. (zdroj: Adobe Stock)Podcast Vizita: Dýchanie môže byť náročné ako výstup na Gerlachovský štít
Nádych a výdych sú činnosti, ktoré sú pre väčšinu z nás samozrejmosťou. Neplatí to však pre ľudí, ktorí trpia nervovo-svalovými ochoreniami.
„Dýchanie je pre nich od začiatku náročnejšie,“ hovorí v novej epizóde podcastu Vizita lekárka Iveta Neuschlová z Národného ústavu detských chorôb.
Skomplikovať ho môžu ďalšie stavy, ktoré považujú zdraví ľudia za bežné: obyčajné infekcie, celková anestézia, ale aj zvýšená teplota alebo horúčka. Na to, aby to všetko zvládli, potrebujú pacienti s nervovo-svalovými ochoreniami veľké množstvo energie.
Chceli by ste sa vcítiť do ich každodenného života? Lekárka odporúča dať si na nos štipec, slamku do úst a vystúpiť na Gerlachovský štít. Tým aspoň čiastočne napodobníte to, ako sa v danej chvíli pacienti s nervo-svalovými ochoreniami cítia. No vy budete mať stále výhodu, že sa pri spaní môžete pretočiť na druhý bok, kedykoľvek si to zaumienite.
Druhý júnový piatok patrí každoročne ľuďom s nervovo-svalovými ochoreniami. Aj teraz bude v uliciach prebiehať zbierka Belasý motýľ, za ktorou stojí Organizácia muskulárnych dystrofikov. Výťažok z nej bude venovaný na rôzne pomôcky pre pacientov.
Aj tento rok sme sa rozhodli, že jednu epizódu júnovej Vizity venujeme práve pacientom, ktorí majú toto ochorenie.
S lekárkou Ivetou Neuschlovou som sa zhovárala o tom, či sú pacienti s nervovosvalovým ochorením náchylnejší na infekcie dýchacích ciest, prečo ich často trápia poruchy spánku, ale aj o tom, ako im pomáha neinvazívna pľúcna ventilácia.
Zbierku môžete podporiť aj z pohodlia svojho domova. Viac informácií o nej nájdete na webe belasymotyl.sk.
Podcast Zoom: Tetovanie môže zvyšovať riziko rakoviny
Zvažujete tetovanie alebo už nejaké máte? Nad estetickou či symbolickou stránkou ste zrejme premýšľali, no ľudia až tak často neberú do úvahy jeho možné zdravotné dôsledky. Takže to za nich urobili vedci.
Tento týždeň v podcaste Zoom zistíme, aký vplyv má tetovanie na riziko malígneho lymfómu, pozrieme sa na ďalší príznak, ktorý sprevádza ADHD, a dozvieme sa, či je lepšia tvrdá alebo mäkká voda.
Podcast Rutina: Prečo potrebujú kučeravé vlasy viac produktov?
Prečo sa kučeravé vlasy strihajú nasucho a rozčesávajú namokro? Tiež máš pocit, že pri vlnách a kučerách prestávajú platiť typické pravidlá a nevieš, čo s nimi robiť? Práve o tom sa moderátorka Tímea Krauszová v podcaste Rutina rozprávala s kaderníčkou Agnes Balážovou známou aj ako Agi z Kanady.
"Kučery potrebujú viac produktov, ale každý človek potrebuje niečo iné," vysvetľuje Agi v podcaste.
Rozdiely robí napríklad poréznosť vlasov, ale aj tvar samotnej vlny či životný štýl. V epizóde vysvetľuje, ako pristupuje k strihu a starostlivosti o svoje klientky a klientov, poradí čo pomôže oživiť kučery alebo predĺžiť ich trvácnosť aj na niekoľko dní.
Z archívu: Pálenie jazyka: Čo ho spôsobuje a ako sa ho zbaviť
Pálenie na jazyku alebo sliznici je relatívne vzácna, no veľmi nepríjemná a zaťažujúca senzorická porucha.
Závisí prípad od prípadu, ako a čím sa ťažkosti s pálením jazyka podarí odstrániť. Môže ich totiž spôsobovať viacero iných chorôb. Zmiernenie príznakov však môže pacient dosiahnuť aj sám doma.
V texte kolegyne Renáty Zelnej s názvom: Pálenie jazyka: Čo ho spôsobuje a ako sa ho zbaviť sa dočítate, ako sa prejavuje pálenie jazyka, čo je syndróm pálenia úst, čo pálenie jazyka spôsobuje a kedy vyhľadať lekára.
Pálenie jazyka s bielym povlakom či suchom v ústach môže značiť, že niečo nie je v poriadku. Uľaviť od príznakov si môžete aj doma. (zdroj: STOCK ADOBE)Odporúčanie: Rozhovor s Michalom Pěchoučkom
Umelá inteligencia (AI) postupne zasahuje do všetkých aspektov našich životov. Ovplyvňuje voľby, mení náplne práce a mnohé pozície úplne nahrádza.
„Rýchlosť zmeny je omnoho väčšia než schopnosť ľudí pretrénovať sa. Väčšina pracujúcich pochádza z obdobia, keď päť alebo desať rokov študovala niečo, čo potom robila celý život. Znamená to, že sú extrémne neflexibilní, čo sa týka zmeny práce,“ hovorí pre SME profesor Michal Pěchouček, riaditeľ Centra umelej inteligencie v Českom vysokom učení technickom v Prahe a jeden z najväčších expertov na umelú inteligenciu v Českej republike.
„Vzdelávanie bude v budúcnosti celoživotný proces, štúdium na vysokej škole už nebude trvať päť rokov. Ako profesor už neverím na päťročné vysoké školy,“ dodáva.
V rozhovore s názvom: Expert na AI: Je to fascinujúce, ale svet funguje tak, že veľa ľudí robí zbytočnú prácu sa dozviete, či v momente, keď vznikali sociálne siete, nemala byť zakázaná personalizovaná politická reklama, ako bude AI zvyšovať sociálnu nerovnosť a nabúravať sociálny zmier, alebo prečo neplatí, že víťazmi budú tí, ktorí sa najrýchlejšie učia nové veci a vedia sa prispôsobiť zmenám.
Profesor Michal Pěchouček. (zdroj: archiv HN - Jan Rasch)
