Vitajte,
začínate čítať 102. vydanie newslettra Vizita. Volám sa Denisa Prokopčáková a aj tento týždeň som pre vás pripravila súhrn o zdraví.
Každý týždeň vám prinášame veľké rozhovory s lekármi a vedcami z oblasti biomedicíny. Tu a tam sa stane, že sa dostaneme aj k ľudským príbehom. Tak to bude aj tento týždeň.
V októbri sme totiž navštívili Epur, malú rodinnú firmu, ktorá sa zameriava na výrobu zdravotnej obuvi. S jej majiteľom Igorom Vankom sme sa rozprávali o tom, ako sa špeciálna obuv pre diabetikov líši od obyčajných topánok, aké zdravotné prínosy môže mať pre pacientov, ale aj o tom, aké úskalia rodinný podnik trápia.
Okrem toho sa v newslettri Vizita pozrieme aj na to, čo nové vedci zistili o vitamíne K2, prečo meditácia nemusí byť vhodná pre každého, alebo ako môžete znížiť riziko cievnej mozgovej príhody.
Ďakujem, že ste sa prihlásili na odber newslettra Vizita. Ak ste tak ešte neurobili a chcete to zmeniť, môžete sa prihlásiť na tomto odkaze.
Vyrába zdravotné topánky: Máme nedostatok šičiek. Influencerka vám nevyrobí topánku
Prvý pokus o diabetickú obuv mu nevyšiel. „Naša pôvodná skupina piatich zakladateľov bola dosť roztrieštená. V mnohých veciach sme sa nedohodli,“ hovorí pre SME Igor Vanko, majiteľ spoločnosti Epur.
V polovici deväťdesiatych rokov ich patent prijala neskoršia spoločnosť CEBO a jeho úlohou bolo rozbehnúť celý projekt Diaobuvi. Nešlo len o obuv pre cukrovkárov, ale o pohodlné topánky pre všetkých: za obuv získali od prezidenta Michala Kováča aj ocenenie Slovak Gold.
Kolos sa však začal rozpadať. Prišiel pokus o osamostatnenie a v roku 1997 vznikol Epur.
„Nemáme ambície obuť pol Slovenska, robíme mercedesy. Epur má chuť a možnosť obuť zopár diabetikov, ktorým umožníme zlepšiť si kondíciu a zdravotný stav, niektorým zachránime nohu pred amputáciou. A snažíme sa byť aj ako príklad, že sa dá vyrábať moderne, postindustriálnym, ľudským spôsobom,“ dodáva Vanko.
Viac sa dozviete v rozhovore s názvom: Vyrába zdravotné topánky: Máme nedostatok šičiek. Influencerka vám nevyrobí topánku.

Trápia vás nočné kŕče v nohách? Vedci objavili, ktorý vitamín ich môže zmierniť
Uprostred noci vás zrazu prebudí rýchly, silný, no najmä bolestivý ťah lýtkového svalu. Niekedy trvá len zopár sekúnd, inokedy až niekoľko minút.
Fenomén, ktorý lekári volajú nočné svalové kŕče dolných končatín, poznajú mnohí ľudia. Štatistiky hovoria, že raz za život sa s nimi stretne približne 60 percent dospelých. Dvadsať percent z nich dokonca uvádza, že sú také bolestivé, až im zhoršujú kvalitu spánku.
Podľa odborníkov môžu byť nočné svalové kŕče spojené aj s vážnejšími ochoreniami. Problém je, že neexistuje liečba, ktorá by dokázala pacientov zbaviť kŕčov a zároveň by nemala vážnejšie vedľajšie účinky.
Zlom môže priniesť nový výskum čínskych vedcov, ktorý uverejnil odborný časopis Aging and Health. Naznačuje, že pacientom by mohol pomôcť vitamín K2 v podobe takzvaného menachinónu.
Viac o tejto téme sa dočítate v texte s názvom: Trápia vás nočné kŕče v nohách? Vedci objavili, ktorý vitamín ich môže zmierniť.

Nemusí byť kľúčom k šťastnému životu. Meditácia dokonca môže niektoré duševné stavy zhoršiť
Dosiahnuť všímavý stav mysle považujú niektorí ľudia za kľúč k šťastnému životu. A keďže je to niečo, čo môžete trénovať doma a zadarmo, znie to ako ideálny spôsob, ako sa zbaviť stresu a duševných problémov.
Všímavý stav mysle je typ budhistickej meditácie, v ktorej sa zameriavate na to, aby ste si uvedomovali, čo v aktuálnom okamihu cítite a na čo myslíte.
Nejde o žiadnu novinku. Prvý dôkaz o trénovaní všímavosti je starý viac ako 1500 rokov a pochádza od komunity budhistov. Zaujímavé je, že už v tomto období hovoria nielen o rozličných praktikách meditácie, ale aj o tom, že sa po nej môžu dostaviť príznaky depresie a úzkosti.
Okrem toho opisujú aj kognitívne anomálie spojené s epizódami psychózy, disociácie (nevedomé oddelenie emócií od udalostí v bežnom živote, pozn. red.) a depersonalizácie (keď ľudia cítia, že svet nie je skutočný, pozn. red.), vysvetľuje v texte na portáli The Conversation Miguel Farias, profesor klinickej a experimentálnej psychológie na Coventry University vo Veľkej Británii.
Upozorňuje, že za uplynulých osem rokov došlo v tejto oblasti k prudkému nárastu vedeckého výskumu. Aj odborné štúdie ukazujú, že nežiaduce účinky spojené s meditáciou nie sú zriedkavé.
Viac sa dozviete v texte: Nemusí byť kľúčom k šťastnému životu. Meditácia dokonca môže niektoré duševné stavy zhoršiť.

Prípadov mozgových príhod pribúda. Experti tvrdia, že väčšine sa dá predísť
Poklesnutý kútik úst, stŕpnuté ruky aj nezrozumiteľné slová. To je pár príznakov, ktoré by sme nemali podceňovať a ísť vyležať, ale rovno volať záchrannú službu. Pri mozgovej príhode v dôsledku zablokovanej či prasknutej cievy totiž začínajú mozgové bunky odumierať.
„Človek, ktorý bol schopný sa o seba postarať, chodiť, hovoriť, myslieť, zo sekundy na sekundu ostane ochrnutý, závislý od druhých, má problémy s prehĺtaním či s rozprávaním,“ vysvetľovala v rozhovore pre SME klinická logopedička Barbora Bunová.
Lekári v roku 2022 na Slovensku evidovali 11 383 pacientov s cievnou mozgovou príhodou. Bolo to o 2,6 percenta viac ako rok predtým. Ukázala to Zdravotnícka ročenka Slovenskej republiky 2022 Národného centra zdravotníckych informácií.
Americká asociácia pre cievne mozgové príhody (ASA) tvrdí, že až 80 percentám mozgových príhod sa dá predísť zmenou stravy a životného štýlu.
ASA vo svojich nedávno aktualizovaných usmerneniach pre zníženie rizika cievnej mozgovej príhody vyzvala zdravotníckych pracovníkov, aby starostlivo vyšetrovali osoby na rizikové faktory cievnej mozgovej príhody, ako sú vysoký krvný tlak a hladiny cukru a cholesterolu v krvi a obezitu.
„Odporúčame, aby ľudia jedli zdravú vyváženú stravu, venovali sa pravidelnej fyzickej aktivite, dostatočne spali, udržiavali si zdravú hmotnosť, vyhýbali sa tabaku a alkoholu, znížili stres a kontrolovali si krvný tlak a cholesterol,“ hovorí pre odborný web Healthline intervenčný kardiológ Cheng-Han Chen.
Viac sa dozviete v texte kolegyne Michaely Dúbravky Džomekovej: Prípadov mozgových príhod pribúda. Experti tvrdia, že väčšine sa dá predísť.

Krátkodobý stres môže zmierniť príznaky ADHD, ukazuje štúdia
Porucha pozornosti a hyperaktivity (ADHD) niekedy znamená zmeškané dôležité stretnutia aj odloženie povinností na neurčito. Roztržitosť, ťažkosti s dodržiavaním pokynov aj zábudlivosť ústia do pocitu vystresovanosti.
„Keď niekto povie, že ‚stres zhoršuje moje symptómy‘, myslím, že existuje pomerne rozsiahla literatúra s príkladmi, že sa to naozaj deje. Tiež som počula príbehy o tom, ako príznaky ADHD môžu vytvárať stres,“ hovorí klinická psychologička Desiree Weems Murrayová z Centra podpory zdravia a prevencie chorôb.
Aj klinická psychologička a profesorka psychiatrie na Washingtonskej univerzite Margaret Sibleyová si myslela, že ľudia s ADHD pociťujú najväčšiu úľavu od príznakov počas období nízkeho stresu. Zistila však, že je to skôr kontraintuitívne.
Jej nová štúdia totiž ukázala, že príznaky sa zmiernili práve v období akútneho stresu.
„Pacientom s ADHD sa môže najlepšie dariť, keď musia čeliť situácii. Termíny môžu pôsobiť užitočne, alebo keď sú veci naliehavejšie, dokážu byť najproduktívnejší a dostať sústredenie na maximum,“ vysvetľuje pre The Guardian hlavná autorka štúdie.
Viac sa dočítate v texte kolegyne Michaely Dúbravky Džomekovej: Krátkodobý stres môže zmierniť príznaky ADHD, ukazuje štúdia.

Podcast Vizita: Mám vydržať u dieťaťa dvanásť sopľov za rok?
Počas jesene často bojujeme s respiračnými ochoreniami.
Existujú štatistiky, ktoré hovoria, že 10 až 12 infekcií dýchacích ciest ročne je u detí norma. Najintenzívnejšie je to najmä v škôlkarskom veku. Mnohí rodičia si povedia: 'Mám vydržať dvanásť sopľov za rok?' Bohužiaľ, je to tak," hovorí vo Vizite zdravotná sestra a inštruktorka prvej pomoci Katarína Reptová.
Pri liečbe siahame po rôznych liekoch, domácich receptoch a skúšame aj výplachy nosa alebo konvičkovanie. Práve to je v poslednom čase čoraz populárnejšie.
Podľa Reptovej môže naozaj pacientom pomôcť a priniesť pocit úľavy. No dôležité je dodržiavať určité pravidlá a správny postup.
„Ak by ste dali do konvičky obyčajnú čistú vodu z vodovodu, okamžite by ste pocítili, že vás to bolí. Je to veľmi podobný pocit, ako keby ste si odhryzli veľký kus zmrzliny. Asi by ste si tiež povedali, že je to absolútna hlúposť a už nikdy to nebudete robiť,“ upozorňuje inštruktorka prvej pomoci.
Preto by ste do konvičky mali naliať fyziologický roztok, destilovanú vodu, sterilnú vodu alebo použiť minerálnu vodu na výplach. Ak ide o vodu z vodovodu, treba ju prevariť a pridať do nej soľ.
V novej epizóde sme sa rozprávali aj o tom, ako by mal správne celý postup vyzerať, čo sú najčastejšie chyby, ktoré pri výplachu robíme, a či môžu spôsobiť zápal stredného ucha.
Podcast Zoom: Objavili stratené veľkomesto v mexickej džungli
Bola to úplná náhoda. No zdá sa, že mexické džungle ukrývajú ešte mnohé záhady: napríklad obrovské dávne mayské mestá. Jedno z nich teraz výskumníci objavili vďaka staršiemu výskumu stromov.
Tento týždeň sa v podcaste Zoom vyberieme za ríšou Mayov, zistíme, že meditácia môže prinášať aj zdravotné riziká a dozvieme sa, že stres môže, paradoxne, pomáhať pri ADHD.
Podcast Rutina: Namiesto zväčšenia pŕs som mala ísť radšej na terapie, vraví Natália o živote s implantátmi
Podľa Medzinárodnej spoločnosti plastickej a estetickej chirurgie si v roku 2022 dalo zväčšiť prsia takmer 2,2 milióna žien. Pre lepšiu predstavu, znamená to, že každá siedma žena, ktorá v tom roku absolvovala plastickú operáciu, si dala spraviť práve prsia.
Aké to však je, keď s implantátmi naozaj žiješ?
Práve tomu sa venuje nová epizóda beauty podcastu Rutina. Moderátorka Tímea Krauszová sa v ňom rozpráva s Natáliou Lechovou, ktorá otvorene na sociálnych sieťach hovorí, že život s umelými prsami jej nie je príjemný a chce si ich dať odstrániť. V podcaste otvorene prezrádza, prečo a čo ju vlastne nie k jednej, ale rovno k dvom plastikám viedlo.
Odporúčanie: Podcasty SME už môžete sledovať aj na videu
V podcastovom tíme denníka SME sme už pomerne dlho uvažovali o tom, že niektoré podcasty nebudú vychádzať už len v audioformáte, ale „preklopíme“ ich na video. Nasledovalo zostavovanie nového štúdia, prvé natáčania a od novembra môžete podcast Vizita nielen počúvať, ale aj sledovať. Nájdete ho na webe denníka SME a na Youtube.