Je víkend, zhoršil sa vám zdravotný stav alebo ste sa zranili.
Kedy by ste mali ísť na pohotovosť či urgent? A kedy je vlastne opodstatnené zavolať si záchranku?
Prinášame prehľad toho, ktoré prípady rieši pohotovosť, urgent či privolaní záchranári.
Rýchly výber:
Kedy ísť na pohotovosť
Na pohotovosť choďte pri náhlom zhoršení zdravotného stavu, ktoré neohrozuje život, no zároveň neznesie odklad.
Služba, ktorú pacienti ľudovo volajú pohotovosť, je oficiálne známa ako Ambulantná pohotovostná služba (APS; kedysi Lekárska služba prvej pomoci). Delí sa na bežnú pohotovosť pre dospelých, detskú pohotovosť a zubnú pohotovosť.
Pohotovosť je určená pre prípady, ktoré by za normálnych okolností riešil všeobecný lekár či lekárka.
Ak si nie ste istí, či ísť na pohotovosť, alebo počkať do rána, tu je prehľad situácií, kedy je návšteva APS opodstatnená:
- pri vysokej horúčke, ktorú sa nedarí znížiť bežnými liekmi,
- nezávažnej alergickej reakcii,
- silnej bolesti, ktorá sa stupňuje,
- s nepredchádzajúcimi bolesťami brucha alebo uší,
- seknutím,
- mdlobami,
- u detí pri neutíšiteľnom plači
- a s podobnými nezávažnými stavmi, ktoré vyžadujú lekársku pomoc.
Na pohotovosť, naopak, nepatria:
- ťažké zdravotné stavy, ktoré ohrozujú život ako infarkt či vážne zranenia (tieto ošetruje urgent, resp. privolaná záchranná služba),
- dlhotrvajúce zdravotné problémy ako kašeľ, nádcha, mierne bolesti brucha či krátkodobá riedka stolica.
Kedy je otvorená pohotovosť
Keďže ambulantná pohotovostná služba supluje čas, keď neordinuje váš všeobecný lekár, je otvorená v poobedných a večerných hodinách a cez víkend a sviatky.
Podľa zákona má byť pevná ambulantná pohotovostná služba otvorená:
- v pracovných dňoch od 16.00 do 20.00 h,
- v dňoch pracovného pokoja od 8.00 do 20.00 h.
Poplatok na pohotovosti
Za využitie služieb ambulantnej pohotovosti platia pacienti poplatok dve eurá.
Rovnaký poplatok na pohotovosti by mali platiť aj pacienti, ktorí v ordinačnom čase pohotovosti vyhľadali urgentný príjem v okrese alebo obvode, kde zatiaľ neexistuje ambulantná pohotovosť.
Dve eurá platia tiež pacienti, ktorých po ošetrení na pohotovosti pošlú na urgent.
V niektorých prípadoch sú pacienti od poplatku na pohotovosti oslobodení:
Kedy sa poplatok za ambulantnú pohotovosť neplatí?
- bezprostredne po úraze, ktorý však nevznikol v dôsledku užitia alkoholu alebo drog, či lieku užitého iným spôsobom, ako bolo stanovené lekárom,
- ak bol pacient následne po ošetrení hospitalizovaný v nemocnici,
- ak ide o maloleté deti, ktoré sú umiestnené v zariadení na základe rozhodnutia súdu alebo orgánu sociálnoprávnej ochrany detí,
- ak sú pacienti nositeľmi minimálne zlatej Janského plakety
- alebo ak poskytovaná starostlivosť súvisí s tehotnosťou pacientky.
Pozrite si prehľad pohotovostí v Bratislave.
Kedy ísť na urgent
Návštevu urgentu vyžadujú život ohrozujúce stavy a vážne úrazy.
Urgent môžu navštíviť pacienti pri náhlej zmene zdravotného stavu, ktorá bezprostredne ohrozuje život alebo základnú životnú funkciu, ktorá bez poskytnutia zdravotnej starostlivosti môže vážne ohroziť zdravie človeka, spôsobuje náhlu a neznesiteľnú bolesť alebo zmeny v správaní a konaní pacienta, ktorými ohrozuje seba alebo okolie.
Na urgente sa ošetrujú:
- úrazy bezprostredne po ich vzniku (zlomeniny, tržné rany, poranenia orgánov),
- kolapsové stavy ako šok,
- srdcové problémy ako infarkt,
- závažné alergické reakcie,
- akútne bolestivé stavy,
- tiež osoby pokladané za možný zdroj rýchlo sa šíriacej a život ohrozujúcej nákazy.
Na urgent nepatria:
- bežné ochorenia ako prechladnutie, virózy či náhle zvýšenie teploty,
- iné málo závažné problémy, ktoré môže ošetriť ambulantná pohotovostná služba alebo všeobecný lekár.
Urgent – otváracie hodiny a poplatky
Urgentný príjem funguje nonstop. Za ošetrenie na urgente sa platí poplatok 10 eur.
Kedy sa poplatok na urgente neplatí?
- pri úraze bezprostredne po jeho vzniku, ak nevznikol po užití alkoholu, drog či nesprávne užitých liekoch,
- ak poskytovanie zdravotnej pomoci trvalo dlhšie ako dve hodiny,
- ak bol pacient následne hospitalizovaný,
- ak ide o maloletého pacienta a o ošetrenie žiada zariadenie, kde je dieťa umiestnené po rozhodnutí súdu či sociálnej služby,
- ak ide o nositeľa minimálne zlatej Janského plakety,
- ak poskytovaná starostlivosť súvisí s tehotnosťou pacientky.
Kedy volať záchranku – 155?
Tiesňová linka záchrannej zdravotnej služby slúži pre život a zdravie ohrozujúce stavy. Linku 155 (resp. 112) volajte pri ohrození života a zdravia, pri vážnom úraze alebo nehode s väčšími následkami.
Sanitku volajte napríklad pri týchto stavoch:
- poruchy vedomia až bezvedomie,
- náhla srdcová zástava,
- zastavenie dýchania,
- problémy s dýchaním, dusenie,
- silné alergické reakcie s opuchom tváre, jazyka či hrdla,
- mozgová mŕtvica (pozrite si, ako rozoznať mozgovú príhodu),
- nezvyčajné bolesti, prípadne tlaky na hrudníku vyžarujúce do horných končatín, krku, chrbta, často sprevádzané slabosťou, nevoľnosťou a dýchavičnosťou (pozrite si príznaky infarktu u mužov u žien),
- vážne úrazy a poranenia ako zlomeniny, masívne krvácanie, zranenie hlavy alebo chrbtice,
- dopravné nehody, pády, topenie,
- otrava liekmi alebo chemikáliami,
- kŕčové stavy (napríklad epileptický záchvat),
- popáleniny či omrzliny,
- prehriatie alebo podchladenie,
- pôrod.
Pri volaní na linku 155 rátajte s tým, že vám zdravotnícky operátor bude klásť otázky, ktoré sa môžu zdať na prvý pohľad zbytočné v danej situácii.
„Je však dobré vedieť, že zdravotnícky operátor potrebuje pre správne zhodnotenie situácie dostatok informácií, bez ohľadu na to, ako dôležité sa Vám javia,“ píše sa na webe Operačného strediska záchrannej služby Slovenskej republiky.
Prečítajte si, ako postupovať pri volaní na linku 155.
Tiesňové linky na Slovensku: hasiči 150, polícia 158, záchranka 155, tiesňové číslo 112. (zdroj: Renáta Filo)
