Stres je obrannou reakciou organizmu. Klasickým ukazovateľom stresovej reakcie sú dva stresové hormóny, ktoré sa tvoria v nadobličke – adrenalín a kortizol. Adrenalín zvyšuje činnosť srdca a pomáha pri prekonaní akútnej stresovej situácie. Kortizol zas mobilizuje zdroje energie. Jeho vysoká hladina však môže viesť k poškodeniu mozgu a psychickým poruchám.
Krátkodobý a dobre zvládnutý stres dokáže telo mobilizovať. Ak je však stresových podnetov príliš veľa, sú intenzívne alebo trvajú dlho a nevieme ich zvládať, prejavia sa negatívne dôsledky, ako napríklad poruchy nálady, občasná úzkosť a depresívna nálada.
Dlhodobé zvýšené vyplavovanie stresových hormónov priamo poškodzuje tkanivá. Urýchľuje sa proces aterosklerózy tepien, čo je najčastejšia príčina infarktu myokardu alebo mozgovej mŕtvice.
